Už takmer štyridsať rokov uplynie odvtedy, ako začala v zdravotníctve pracovať Alžbeta Matalová z Rimavskej Soboty. Poznať ju môžete ako sestričku z chirurgie či interného oddelenia rimavskosobotskej nemocnice ešte zo začiatku 90-tych rokov, kde zbierala cenné skúsenosti. Tie využíva naďalej ako záchranárka. V tejto pozícii zažila toho veľa, bola navrhnutá aj na ocenenie Zlatý záchranársky kríž. Zažila aj vážnu nehodu v sanitke. Vie tak pochopiť aj ľudí, ktorí zažívajú utrpenie pri dopravných nehodách.
Prácu záchranára považuje za veľmi peknú
Ako v rozhovore pre vobraze.sk Alžbeta Matalová prezradila, sestričkou chcela byť odmalička. „Chcela som sa starať o starú mamu. Ona sa toho už nedožila, ale ja som sa ňou stala,“ priblížila Matalová, ktorá záchranársku prácu považuje za veľmi peknú, zodpovednú, ale čoraz náročnejšiu prácu, čo sa týka počtu výjazdov. Pracuje v záchranke v Hosticiach, kde býva svedkom aj nízkej životnej úrovne.
„Častokrát nevieme, kam sa dostaneme a k akému pacientovi ideme, či nie je násilný. Môže byť nahlásené, že ťažko dýcha a na mieste sú všetci opití a sú agresívni alebo opačne, že nahlásia nevoľnosť pacienta, a keď prídeme na miesto, tak je už v bezvedomí.“ Počty zlých pocitových výjazdov tak prevyšujú tie dobré.
Najviac ju naučili lekári
Gro výjazdov majú podľa nej k vnútorným chorobám, ktoré potrebujú odborné vyšetrenie a sú náročné na diagnostiku. Samotné nehody či úrazy tvoria približne desať percent. Osobne má najradšej tie, kde vedia očividne pomôcť pacientovi. Aj preto má bližšie k chirurgickým odborom a až neskôr sa dostala v nemocnici na interné oddelenie a na JIS-ku.
Tu mala podľa jej slov šťastie na lekárov a primárov, ktorí ju toho naučili najviac. Hlavne Jozef Zorvan a neskôr aj Ladislav Ruffíni. „Tu som dozrela vnútorne na túto prácu a boli to najkrajšie časy. Mala som sa od koho učiť. Boli sme veľmi dobrý kolektív. Hlavne na JIS-ke. Organizovala som často aj stretnutia na Kurinci, kde sme mali možnosť spoznať sa aj po inej stránke a aj svoje rodiny. Keď sa stretneme, tak stále na to spomíname. Bola tam súdržnosť, oddelenie bolo trochu iné.“
Na Ruffíniho spomína v najlepšom
„Ladislav Ruffíni bol nielen dobrý lekár, kardiológ, ale aj ako človek. Vedel vysvetliť a bolo mu jedno, či to vysvetľuje lekárovi alebo sestre. Stále mal tie správne slová, aby človek pochopil, o čo ide. Jedna vec je, čo sa naučíš v škole. Čo ale nevidíš, nevieš a on bol presne ten, ktorý to vedel vysvetliť. U neho aj keď hocijaký ťažký stav prišiel, tak aj hrobárovi z lopaty vzal pacienta. A to bolo na tom to pekné. Neskôr sa zmenila legislatíva a dobrí lekári odišli,“ spomína Betka Matalová.
Pripomenula, že boli zvyknutí samostatne pracovať, čo ich aj učili, no po zmenách v zdravotníctve nemohli pomaly ani tlak odmerať samostatne. „Dosiahla som tam vrchol a cítila som, že potrebujem odísť.“ Keď prišli záchranári, rozhodla sa pre zmenu a v roku 2006 nastúpila k záchranke medzi prvými. „Bola to iná práca ako s pacientom na lôžku. Vstupujete do domáceho prostredia a podľa potreby treba vedieť veľmi rýchlo konať,“ hovorí Matalová, ktorá vyštudovala Strednú zdravotnícku školu v Lučenci a neskôr si spravila dva postgraduály. Z intenzívnej medicíny pre dospelých a potom na záchranke urgentnú medicínu. Pri ich činnosti je dôležitý kontakt s pacientom, dôvera či jednoduchué držanie za ruku.
Sanitka na majákoch
„Našla som sa v tejto práci, len to trvalo nejaký čas,“ povedala a s rešpektom približuje prvé výjazdy v sanitkách s majákmi. „Bol to adrenalín. Srdce nám bilo v hrdle a museli sme sa rýchlo rozhodovať v sanitke. Vtedy to bol rešpekt aj pre ľudí, nebolo tak veľa sanitiek na cestách ako teraz,“ doplnila. Ak by si mala v súčasnosti zvoliť prácu záchranára, tak by to bolo s veľkým rešpektom. „Ja som mala našťastie veľa praxe z interného a hlavne z JIS-ky. Približne 90 percent výjazdov tvoria vnútorné choroby, problémy s tlakom, bolesti,“ ozrejmila Matalová. Vzhľadom na zhoršenú dostupnosť a náročnosť zásahu využívajú aj vrtuľníkovú záchrannú službu.
Baví ju architektúra a more
Alžbeta Matalová bola sestričkou aj na zubnom, infekčnom a robila staničnú sestru na internom. Ak by nebola záchranárkou, zvolila by si architektúru. „Zariaďovanie bytov ma baví. Rada pozerám programy o prestavbe starých bytov. Je to inšpiratívne,“ hovorí a dodáva, že najväčší oddych a energiu jej prináša more a pohľad na lode. Je pritom jedno, či je more studené, alebo teplé. Bola pri mori aj Írsku, Poľsku či Chorvátsku. Jej snom je dostať sa na výletnú loď. Jej najväčšou radosťou sú teraz vnúčatá, ktoré vypĺňajú jej voľný čas. „Dávajú mi veľmi veľa lásky a objatí ako starému rodičovi, svoje deti som brala inak,“ poznamenala.
Jej dcéra Veronika bola účastníčkou finále Miss Slovensko 2008. Syn Peter je zubný technik a baví ho behanie a lezenie po kopcoch. Opakovane zdolal Mont Blanc, najvyšší vrch Álp a západnej Európy.
Zažila vážnu autonehodu v sanitke
V sanitke strach nemá, aj napriek tomu, že prežila vážnu nehodu. Stala sa viac ako desať rokov dozadu pri motoreste Cieľ. „Kolegovia sa ma pri prejazde tým miestom často pýtajú, či tam nemám zlý pocit. Nepozerala som sa vtedy na cestu. Venovala som sa vzadu pacientovi a vypisovala som papiere. Zrazu prišiel náraz a ja som letela. Našťastie dopadli prvé ruky, aj keď tvár utrpela najviac, lebo som hlavou narazila. Dolámané som mala asi všetky kostičky aj zuby,“ spomína Matalová. Ona dopadla najhoršie, aj keď si to neuvedomovala. Pamätá si ešte, že telefonovala o udalosti kolegom, pacientka bola pri vedomí, vodič bol mimo auta a ona mala krvavé tričko.
„Do poslednej chvíle som bola pri vedomí, kým prišli záchranári, kolegovia i vrtuľník.“ Ako poznamenala, aj kvôli tejto skúsenosti sa vie vcítiť, čo zažívajú ľudia pri takýchto situáciách. Bol to adrenalín, kým všetko vybavila. „No, keď už prichádzajú záchranári, tak zo skúseností vieme, že prichádza uvoľnenie, lebo si človek vydýchne, že sa záchranári už postarajú. Tomuto sa hovorí smrť od záchranára. Preto je dôležité, aby záchranári komunikovali s pacientom, aby neodchádzal,“ hovorí Betka Matalová.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Alžbeta Matalová
