Daniela Laet Slovák je rodáčka z Brazílie, ktorá opustila Rio de Janeiro, mesto Bohov, a dostala sa až do Rimavskej Soboty. Pokiaľ vám nenapadol žiadny rozumný dôvod, prečo by sa Brazílčanka sťahovala na Slovensko, pre vobraze.sk nám to sama objasnila. Bola v tom totižto láska.
„Na Slovensko som prišla za mojou rodinou, teda dcérou a manželom Petrom. Dcéra sa narodila ešte v Brazílii, ale manžel je Slovák. V čase keď sme sa stretli pracoval na výskume v rámci doktorátu. Vystrojili sme svadbu podľa tamojších zvykov a následne sa nám narodila dcéra. Na dokončenie doktorátu sa však manžel potreboval vrátiť na Slovensko, tak sme prišli s ním,“ hovorí Daniela.
Napriek neporovnateľným rozdielom mala Daniela už predtým možnosť nadviazať kontakt so slovenskou kultúrou. „V minulosti som pracovala v jednom hosteli v Rio de Janeiro, ktorého majiteľ bol zo Slovenska. Vedela som teda, že cestujem do Európy, no netušila som, čo ma čaká.“
Príbuzní zvládali jej odchod z Ria pomerne ťažko, no Slováci ju privítali veľmi vrúcne. „Mám dojem, že u mnohých ľudí doteraz vyvolám zvedavosť. Všetci si ma hneď všimnú, ale je to asi aj preto, že tu nežije mnoho cudzincov. Ťažšie som sa vyrovnávala so slovenskou priamočiarosťou, ľudia vám rovno do očí povedia, ak sa im niečo nepáči. Na druhej strane sú veľmi srdeční, ústretoví a veľmi radi pomáhajú, “ opísala Daniela Laet Slovák.
Slovenčina je nepochybne jedným z ťažších jazykov a jeho dokonalé ovládanie je mnohokrát náročné aj pre samotných Slovákov, ako to potom vnímajú cudzinci? „Slovenčina je veľmi ťažký jazyk. Mám pocit, že oveľa viac rozumiem, ako viem hovoriť. Mám ešte čo v tejto oblasti zlepšovať,“ odvetila.
Brazília je známa úžasným futbalom, volejbalom, ale aj mnohými inými športami. Daniela ich v mladosti vystriedala viaceré, rekreačne hrávala futbal, volejbal, hádzanú a dokonca robila aj atletiku a karate. Rada kreslí, vzdeláva sa a navštevuje aj Základnú umeleckú školu v Rimavskej Sobote. Zaúča sa tam keramike a venuje sa tiež spomínanému kresleniu. Doma robí digitálnu kresbu.
Dá sa vôbec porovnať naše Slovensko s Brazíliou? V čom je život tu iný? „Nuž, najväčší rozdiel je asi v tom, že v Brazílii je veľmi drahé mať prístup ku kvalitnému vzdelaniu, mimoškolským aktivitám a zdravotnej starostlivosti. Problémom je aj bezpečnosť. Na Slovensku je to takmer samozrejmosť. V Brazílii sú však ľudia oveľa veselší a majú väčšiu radosť zo života. “
Na živote v Rimavskej Sobote sa Daniele najviac páči pomalšie tempo. „Myslím si, že na druhej strane je to vec, ktorá mi aj najviac vadí,“ poznamenala.
Zaujímavosťou je, že tak, ako sa my teraz tešíme z vianočnej snehovej nádielky, tak ľudia v Brazílii teraz chodia na pláž a užívajú si horúce slnečné počasie.
„Moja prvá skúsenosť so snehom bola veľmi pozitívna. Keď som sem prišla prvýkrát, akurát bol december. Sneh som nikdy predtým nevidela a takú veľkú zimu nezažila, preto sa na to každý rok teším, ale zároveň som šťastná, keď už zima skončí. “
Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku, rodiny ich trávia spolu, všade sú krásne vianočné stromčeky. „Rovnako tam, ako aj tu na Slovensku, je podstatou Vianoc to, aby ste ich strávili s tými, ktorých máte radi. Rozdiel je v tom, že my staviame vianočný stromček už 26. novembra, teda oveľa skôr ako Slováci. Inak je to veľmi podobné. Aj tam si ľudia vyzdobia príbytky svetlami a 24. decembra si dávajú darčeky. “
Okrem krásnej vianočnej výzdoby sa Vianoce celosvetovo vyznačujú aj bohatými hostinami a rôznorodými pochúťkami. „V Brazílii je vianočná večera tradične veľmi bohatá. Podáva sa napríklad vianočná ryža s hrozienkami, mrkvou a kukuricou, majonézový šalát, šalát z tresky, šošovicový šalát, manioková múčka, vianočný moriak, vianočný puding a tak ďalej. Brazília je však veľká krajina, sú tam určité regionálne špecifiká, a tak sa nedá veľmi zovšeobecňovať. Čo je však všade v Brazílii rovnaké, je to, že sa pripravuje skutočne veľa rôznych jedál a večeria sa až po polnoci, po tom, čo skončí ohňostroj. Následne sa rozdávajú darčeky a ešte v tú noc sa chodí navštíviť rodinu, kamarátov a známych, veľa sa tancuje a spieva až do rána. Je to jedna veľká oslava,“ priblížila Daniela.
Na Slovensku žije už sedem rokov, no do budúcnosti zvažuje aj návrat domov. „Rada by som sa časom vrátila do Brazílie a to aj preto, že tam mám rodičov, o ktorých sa chcem postarať, keď ma budú potrebovať. “
Zdroj: Tereza Nemcová, foto: Peter Slovák
