Štedrý deň má v sebe zvláštne ticho. Je to čas, keď sa spomína, bilancuje a človek sa prirodzene vracia k hodnotám, ktoré ho celý život formovali. Pre Jozefa Slaninu z Rimavskej Soboty sú to rodina, folklór, služba ľuďom a silné puto k regiónu, z ktorého pochádza. Práve Vianoce sú pre neho obdobím, keď sa tieto svety prirodzene prepájajú, na javisku, doma pri stole aj v tichých osobných chvíľach.
Jozef Slanina je dlhoročným folkloristom a stabilným členom folklórnej skupiny Lieščina z Rimavskej Soboty, kde pôsobí ako vedúci zoskupenia. Diváci ho v predvianočnom období mohli vidieť v programe “Od Ondreja do Troch kráľov“ organizovaným OZ Rodon Klenovec v spolupráci s GMOS v Rimavskej Sobote. V trojkráľovej hre stvárňuje postavu Melichara – jedného z troch kráľov. Ide o tradičné spracovanie príbehu o príchode troch kráľov do mesta Betlehem, ktorých priviedla hviezda a ktorí pri Ježišových jasliach symbolizovali celé ľudstvo.
„Predstavujeme troch kráľov. Julko Karas je rozprávač a zároveň autor i spracovateľ scenára. Herodesa stvárňuje Dano Slabej, Gašpara hrá Peter Kantor a Baltazára Zdenko Haninčík. Úlohy sme si vyberali aj podľa textu a charakterov a možno aj náhodne,“ vysvetľuje Slanina. On sám hrá Melichara – staršieho európskeho kráľa, ktorý prináša Ježiškovi kadidlo. Aj to má svoj vlastný príbeh. „Kadidlo som zháňal na poslednú chvíľu. Napokon mi napadlo zazvoniť u brata, reku ten má všetko a býva nado mnou. Otvorila švagriná a po otázke či má kadidlo mi povedala, že áno. Absolútna náhoda. Nebolo úplne originálne, ale tvarovo presné,“ spomína. Súčasťou vianočného programu sú okrem trojkráľovej hry aj piesne a vinše celého kolektívu Lieščiny.
Projekt „Od Ondreja do Troch kráľov“ je vianočný program, ktorého je Lieščina súčasťou ako aj iné kolektívy. V rámci neho vystúpili napríklad v Klenovci, v Rimavskom Brezove či v GMOSe v Rimavskej Sobote a v ďalších vianočných predstaveniach pokračovali na Teplom Vrchu, či pre pedagógov ZŠ Dobšinského v Rimavskej Sobote. „Pre tento rok sme už vystúpenia ukončili, ale vždy sa tešíme, že môžeme ľuďom priniesť kúsok tradície aj mimo veľkých pódií,“ dodáva vedúci FSk Lieščina.
Slanina otvorene hovorí, že kultúra má v spoločnosti nezastupiteľné miesto. „Národ potrebuje kultúru a kultúra potrebuje národ. Bez toho by sme stratili identitu,“ zdôrazňuje. Aj preto vníma folklór ako prirodzený most medzi minulosťou a súčasnosťou.
Projekt „Zalužanci“ má byť podľa neho práve takým mostom. Pracuje na ňom so svojím bratom Romanom Slaninom a Milanom Matuchom z Tisovca ako hudobným doprovodom. Radi by s tým hosťovali aj na programoch Lieščiny. Roman Slanina je verejnosti známy z televízneho seriálu Horná Dolná, kde stvárnil postavu Kokosa, a dodnes pôsobí aj ako zdravotný klaun v organizácii Červené nosy Clowndoctors. Spája ich chuť zachytiť a šíriť príbehy z rodnej obce rodičov Hrnčiarske Zalužany. „Sú to veselé, niekedy až absurdné príhody zo školských lavíc, krčmy, bežného dedinského života či potulkách „Zalužancov“ po výletoch. Príbehy, ktoré sa kedysi rozprávali pri „šparheľte“ alebo na dvore. To všetko v originálnom nárečí,“ opisuje Slanina s tým, že s príbehmi mali už vystúpiť v minulom roku, ale pre zdravotné problémy to museli vynechať. Najnovšou ambíciou je premiéra počas fašiangového obdobia. „Fašiangy sú časom humoru, uvoľnenia a smiechu. Presne tam tieto príbehy patria,“ avizuje.
Vianoce v rodine Slaninovcov majú pevné miesto a tradície. Práve tento rok ich trávia doma spolu s rodičmi, ktorí sú už vo vyššom veku. „Zvyčajne bývame na Krokave, kde máme chalúpku, ale tento rok sme doma,“ prezrádza. Na štedrovečernom stole nechýba „kyseľ“ – kapustovo-hríbová polievka a tradičný chlebík zvaný „ľapien“. Nasleduje ryba so zemiakovým šalátom, opekance s makom, oblátky s medom a cesnakom či jabĺčko. Nesmú chýbať „ ako v Zalužanoch hovoria –„koláše“ – košíčke, orieške, trúbeľke, rošťoke, snehovie lopte či odpaľovanie venčeke od manželky Žanetky a samozrejme banánová roláda,“ s úsmevom hovorí. Stromček majú živý, a to jedličku.
S úsmevom si spomína aj na svoje detské Vianoce. „Najviac mi utkvela v pamäti veľká autodráha, bola to osmička od našich krstných rodičov a potom ešte elektrický vláčik TT, ktorý sme zbožňovali a mnohé iné. Sme železničiarska rodina, takže to boli veľmi vzácne darčeky,“ spomína.
Folklór je súčasťou celej rodiny. Jozefova manželka Žanetka je taktiež členkou FSK Lieščina a spoznal ju v časoch keď pôsobil vo folklórnom súbore Háj. Je súčasťou a oporou speváckej zložky. Do nového roka majú v skupine viacero plánov, nové choreografie a projekty, ktoré budú spájať hovorené slovo, hrané prvky a tradičný folklór. „Nie je to len tanec, ale aj príbehy. A tie chceme ľuďom rozprávať,“ priblížil Slanina. Spomenul, že sú radi, že k nim prichádzajú aj noví ľudia. „Prinášajú energiu, nové nápady a my starší im zas vieme odovzdať skúsenosti,“ vysvetľuje.
Okrem folklóru má Jozef Slanina za sebou aj výraznú profesionálnu kariéru. Dlhé roky pôsobil v Policajnom zbore, kde bol aj riaditeľom Obvodného oddelenia PZ v Jesenskom. Neskôr pracoval na Technických službách mesta Rimavská Sobota, kde sedem rokov zastával funkciu vedúceho športových a rekreačných zariadení. Pod jeho správu patril zimný štadión, plaváreň aj rekreačný areál Kurinec – Zelená voda. „Keď moji nástupcovia z Technických služieb potrebujú poradiť, rád pomôžem. Tieto skúsenosti sa nestratia,“ hovorí Slanina. Ako člen „Asociácie policajtov vo výslužbe“ zostáva aj v kontakte aj s bývalými kolegami.
V súčasnosti pracuje v súkromnom sektore, kde je konateľom vo firme zameranej na výrobu atypického nábytku. Pri práci s kolegami či klientami uplatňuje skúsenosti z predchádzajúcich povolaní. „Či už ide o riešenie problémov, komunikáciu s ľuďmi alebo rozhodovanie, najnáročnejšie je však zvládnuť problematiku výroby nábytkov, kde sa ešte stále edukujem“ dopĺňa.
Vianočné obdobie vníma Slanina ako čas pokoja, ale aj tichého zamyslenia. „Človek si uvedomí, že zdravie a rodina sú najviac. Všetko ostatné je druhoradé,“ hovorí. Aj preto sa snaží počas sviatkov spomaliť a venovať sa najbližším, bez zbytočného zhonu, avšak nie je deň keby na prácu nemyslel.
Na záver Jozef Slanina posiela čitateľom vianočný vinš:
„Prajem všetkým požehnané a pokojné Vianoce v kruhu najbližších. Do nového roka veľa zdravia, štastia a lásky. Zároveň prajem veľa dobrých rozhodnutí tým, ktorí majú čo do folklóru povedať, aby tento fenomén nášho národa nikdy nestrádal.“
