V Hrnčiarskej Vsi vznikol súbor, ktorý nie je len o tanci. Romane Čerhaja – v preklade „Hviezdičky“ – spája mladých ľudí z jednej obce, ktorí chcú ukázať, že rómska kultúra má stále svoje miesto, silu aj krásu. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedla Veronika Berkyová, tanec sa u nich stal spôsobom, ako odovzdávať tradície ďalšej generácii a zároveň mladým ľuďom ponúknuť zmysluplnú cestu. Vedúca čerpá inšpiráciu z konzervatória a aj zo života. Podľa jej slov nie je Rómka, no rómska kultúra sa stala dôležitou súčasťou jej života.
„Môj manžel je Róm, s ktorým vediem tento súbor. Nenarodila som sa s tým, že by som vedela tancovať, ale študovala som na konzervatóriu v Košiciach – hudobno-dramatické umenie. Mali sme tam divadlo aj rómsky tanec, takže odtiaľ pochádzajú moje prvé skúsenosti. Neustále sa popritom učím, pozerám a samovzdelávam sa,“ vysvetľuje Veronika Berkyová (32), ktorá približne šesť rokov učila na Základnej umeleckej škole v Poltári.
Nápady na choreografie často prichádzajú aj od samotných detí. „Je to spoločná práca. Deti chodia s nápadmi, ako doplniť tanečné čísla. Pustíme si hudbu a snažíme sa zapojiť do rytmu.“
Súbor tvoria mladí tanečníci z jednej obce – Angelo Kotlár, Dominika Liptáková, Riakrdo Cibuľa, Stefánia Horváthová, Dominik Cibuľa, Anna Horváthová a ďalší členovia, ktorí sa rozhodli venovať svoj voľný čas tancu. Súboru sa aktívne venuje aj dcéra vedúcej, Nina Berkyová. Podľa jej slov si inšpiráciu berú od skúsenejších kolegov tanečníkov. „Viacerí sa stretávame, pustíme si hudbu a snažíme sa zapojiť do rytmu,“ hovorí Nina.
Za farebnými kostýmami a choreografiami sa skrýva viac než len vystúpenie. Je to priestor, kde sa deti mladí ľudia učia nielen tanečné kroky, ale aj disciplíne, rešpektu a hodnotám. Spoločným cieľom všetkých členov je priniesť divákom niečo viac než len choreografiu. Každé vystúpenie má niesť emóciu, energiu a odkaz.
„Divákom sa tancom snažíme odovzdať posolstvo tradičnej rómskej kultúry. Radosť zo života, tradície, úsmev, spev, čokoľvek, čo poteší telo i dušu každého diváka,“ hovorí vedúca súboru Veronika Berkyová. Podľa jej slov si inšpiráciu berú od skúsenejších kolegov tanečníkov. „Viacerí sa stretávame, pustíme si hudbu a snažíme sa zapojiť do rytmu,“ hovorí.
Otázka, či je dôležitejšia tradícia, alebo moderný štýl tanca, je podľa vedúcej diskutabilná. „Treba ísť s dobou, ponúkať niečo, čo zaujme aj diváka, ale netreba zabúdať ani na tradičné prvky a scenérie, ktoré sa ďalej vyvíjajú. Naše deti, naša budúcnosť, by nemali zabudnúť na to, čo bolo kedysi. Preto treba spájať moderné s tradičným, odovzdávať to srdcom a ďalej tradovať,“ vysvetľuje.
Romane Čerhaja stavia na kombinácii rytmiky, energie mladých ľudí a tradičných rómskych motívov. Aj keď je súbor relatívne mladý, funguje približne rok. Skúšky sú pravidelné a intenzívne. „Chlapci sa k nám pridali a snažíme sa skúšky plnohodnotne využiť. „Čo sa týka rytmu, pamäte, fixácie a choreografie. Chceme, aby to bol pre deti zážitok, ale zároveň musia na sebe pracovať, aby niečo dosiahli,“ hovorí Veronika Berkyová. Priznáva, že pri práci s mladými tanečníkmi je niekedy potrebná aj prísnosť. Tresty však v súbore neexistujú.
„Keď niekto mešká, robí kľuky, alebo brušáky. Musia poslúchať. Je to súčasť disciplíny a rozcvičky. Každý tanečník sa musí rozcvičiť,“ dodáva s úsmevom Berkyová. Podľa nej sú deti usilovné a chápu, čo znamená zodpovednosť.
„Deti samé rešpektujú pravidlá a vedia, čo skúška obnáša. Keď niekto ruší, nepôjde to ďalej. Dodržiavajú zásady. Je skvelé, že chcú prísť a niečo sa naučiť. Niekedy príde aj smútok, keď im niečo nejde, ale keď vidia výsledok a pochvalu, radosť v ich očiach je neuveriteľná.“
Pre mladých tanečníkov je vystupovanie veľkým zážitkom. Na pódiu prežívajú emócie, ktoré ich motivujú pokračovať. Tak tomu bolo aj počas uplynulého víkendu na námestí v Poltári kde si na podujatí Amaro Džives pripomenuli Deň Rómov. Mladí tanečníci a tanečníčky sa zhodli, že za jeden z najväčších úspechov považujú práve toto vystúpenie.
„Boli sme veľmi radi, že nás organizátorka oslovila a mohli sme byť súčasťou krásneho dňa. Som vďačná, že deti to zvládli. Budeme tancovať ďalej, pretože naša húževnatosť nás nepustí,“ hovorí Veronika Berkyová. Podľa nej si rómska kultúra zaslúži dostať sa do povedomia širšej verejnosti. „Rómska kultúra je plná krásy, radosti a bohatstva. Má čo svetu povedať.“
„Na pódiu cítim veľké vzrušenie, ktoré chce zažiť asi každý človek v našom veku. Je to veľmi silná emócia a sme radi, že ju môžeme prežívať,“ hovorí Dominika Liptáková. Tanec im prináša radosť, voľnosť aj pocit úspechu. „Bola to drina, ale zvládli sme to. Je to naše,“ opisujú tanečníci.
Pre mnohých členov znamená súbor viac než len tanec. Je miestom, kde môžu tráviť čas zmysluplne a rozvíjať sa. „Som rád, že máme tento súbor, pretože niektoré deti robia na dedine neplechu. Keď sem chodia, majú čo robiť. Môžeme cestovať, spoznávať iných ľudí a inú kultúru,“ hovorí Peter Horváth.
Vedúca súboru vníma svoju úlohu širšie než len ako vedenie skúšok. „Vzdelávanie nie je len o tanci. Keď sa stretávame, snažíme sa do voľného času zakomponovať aj školské veci. Učíme ich, ako sa správať v spoločnosti, čo ich môže čakať. Sú dobrí aj zlí ľudia, ale netreba nikoho segregovať. Treba načúvať, premýšľať a konať správne,“ vysvetľuje.
Podľa nej je dôležité, aby deti chodili do školy, rozvíjali sa a mali šancu vydať sa lepšou cestou. „Ak budú pravidelne navštevovať školu a krúžky, môžu pokračovať ďalej a vybrať si krajšiu a lepšiu cestu,“ hovorí vedúca súboru. Zároveň sa podľa nej snažia poukázať na to, že tradície môžu žiť a v modernej dobe. Na javisku chcú ukázať, že vedia spievať, tancovať a priniesť publiku energiu, ktorá spája.
Zdroj: vobraze.sk
Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín
