Dobrosrdečná Nastenka, odvážny bohatier Ivan, spravodlivý Mrázik či rozmaznaná Marfa, postavy ako vystrihnuté zo známej vianočnej rozprávky ožili počas adventu v obci Utekáč. Stvárnili ich miestni dobrovoľníci a amatérski herci, pričom originálne spracované predstavenie sa stretlo s veľkým ohlasom.
Výnimočné bolo najmä tým, že herci nerozprávali vlastné repliky, ale dej napodobňovali podľa vopred nahratej zvukovej stopy. Napriek tomu sa organizátorom podarilo zachovať dej verný pôvodnej rozprávke. „Herecké výkony, mimika tváre a presné načasovanie pohybov boli v takomto formáte náročné. Oplatilo sa to však, aj kvôli veľkému záujmu divákov sme scénky opakovali,“ uviedla pre vobraze.sk Jana Hroncová z komunitného centra v Utekáči, ktoré divadelné predstavenie pripravilo.
„Príbeh sme stvárnili tak, aby zodpovedal rozprávke. Napriek časovej tiesni sme to zvládli, pretože všetci boli šikovní a výrazne nám pomohli aj sponzori,“ dodala. Príprava predstavenia trvala približne štyri mesiace a nebola jednoduchá. „Ľudia pracujú, majú vlastné aktivity, zosúladiť termíny bolo náročné,“ vysvetľuje Hroncová. Myšlienka inscenovať Mrázika vznikla prirodzene ako pokračovanie komunitných aktivít. „V lete sme realizovali projekt Rozprávkový les, ktorý mal veľký úspech najmä u detí. Preto sme sa rozhodli nadviazať ďalšou aktivitou, s ktorou prišla Eva Skruteková, práve s Mrázikom,“ objasnila.
Výzvou bola aj výroba rekvizít. Domček na stračej nôžke, ktorý sa mal pohybovať, vznikol v spolupráci účinkujúcich a dobrovoľníkov z obce a obecného úradu. Časť kostýmov si herci priniesli z domu, ďalšie boli zapožičané z požičovne v Banskej Bystrici. „Niektoré rekvizity a oblečenie boli vyrobené šikovnými ľuďmi z obce, väčšina však bola zapožičaná,“ doplnila organizátorka.
Predstavenie sa odohrávalo na lúke v areáli bývalých sklární, kde prirodzené prostredie dotváralo autentickú atmosféru rozprávky. „Hory, lesy, kamene, stromčeky – všetko, čo sme potrebovali, tam bolo,“ opisuje Hroncová. Atmosféru dopĺňalo ozvučenie viacerými reproduktormi aj umelý dym pri skalách.
Jedno predstavenie trvalo približne 25 minút a končilo šťastným stretnutím Ivana s Nastenkou. Následne organizátori pripravili koč s mikulášskymi balíčkami, ktoré rozdávali deťom. Pre veľký záujem sa celé predstavenie po krátkej prestávke zopakovalo. „Chceli sme, aby si ho mohli vychutnať aj tí, ktorí stáli vzadu a nevideli úplne dobre,“ vysvetlila.
Do príprav sa zapojili desiatky ľudí, herci, dobrovoľníci aj sponzori. Všetci účinkujúci boli bežní občania a amatérski herci. „Každý herec dal do toho aj vlastnú myšlienku, aby sme z toho urobili krásny celok,“ hovorí Hroncová s tým, že obec má tradíciu v divadelníctve. Niektoré postavy si vyžadovali viac času na hľadanie správneho charakteru, napríklad Hríbik, zatiaľ čo Nastenka podľa nej „sadla od začiatku“. Humorné momenty priniesol aj Ivan, napríklad v scéne, keď sa obzeral v zrkadielku.
Postava medveďa v rozprávke Mrázik pôsobila ako dobrosrdečný, komický a mierne nešikovný medveď, ktorý do príbehu vnáša humor a ľahkosť a zároveň symbolizuje silu spojenú s jednoduchou, úprimnou povahou. V kostýme medveďa ho stvárnil Michal Ondovčík, ktorý zároveň mal na starosti moderovanie deja. Spolu aj s inicitátorkou Evou Skrutekovou sa podieľal i na réžii scén a pracoval i s technickou a organizačnou stránkou predstavenia.
„Hneď v deň, kedy nápad vznikol som hodil rozprávku do audio formátu a začali sme sa v komunitnom centre stretávať a pripravovať. Podarilo sa nám divadlo urobiť so šiestimi scénami,“ uviedol Ondovčík. Podľa jeho slov bola odozva divákov mimoriadne pozitívna a ocenil najmä výkony Ivana a Nastenky, hoci ich stvárnili amatéri.
Na predstavenie prišlo veľké množstvo návštevníkov, organizátori mali pripravených viac než 500 mikulášskych balíčkov. Nepoužité balíčky a finančný zostatok venovali domovu dôchodcov. „Chceli sme radosť posunúť ďalej,“ dopĺňa Hroncová. Zmyslom projektu bolo podľa nej najmä spájanie ľudí, vytvorenie priestoru na spolupatričnosť a prežitie predvianočného času inak než v zhone. „Náplňou nášho komunitného centra je súdržnosť, udržanie komunity a podpora. Sme radi, keď sa občania spájajú a držia pokope, najmä v dnešnej dobe,“ zdôrazňuje. Samotný Mrázik má pre ňu osobitný význam. „Pozeráme ho každú zimu, je to pre mňa skvelý a nostalgický zážitok.“ Ako Hroncová avizuje, komunitné centrum v Utekáči plánuje aj naďalej organizovať podujatia pre verejnosť. Najbližšie už v lete, aby si ľudia mohli spoločne užiť kultúru, tradície a predovšetkým pocit spolupatričnosti.
Zdroj: Eliška Líšková, foto: Peter Štefančík, archív komunitné centrum, Peter Štefančík
