Veľkonočný pondelok v Rimavskej Sobote prináša nielen tradičné sviatočné stretnutia, ale aj príležitosť zamyslieť sa nad posolstvom viery a služby druhým. Pre reformovanú farárku Ildikó Kovács Timár sú tieto sviatky hlboko osobné a zároveň úzko prepojené s jej celoživotným poslaním.
V Rimavskej Sobote pôsobí už viac ako polovicu svojho života a práve tu si vytvorila silné puto k mestu aj jeho obyvateľom. „S Rimavskou Sobotou ma spája už všetko – moja rodina, cirkevný zbor, školy, ľudia,“ hovorí pre vobraze.sk Ildikó Kovács Timár (51). Mesto nevníma len ako miesto práce, ale ako skutočný domov. Postupne si k nemu vytvorila hlboký vzťah, ktorý stojí najmä na každodennom kontakte s ľuďmi. Práve oni sú pre ňu dôvodom, prečo tu zostala a prečo svoju službu vykonáva s takým nasadením.
K duchovnej službe sa dostala už v mladosti. Teológiu vyštudovala v Maďarsku a neskôr si svoje vzdelanie rozšírila o štúdium mentálnej hygieny. „Chcela som lepšie porozumieť ľuďom, najmä tým, ktorí zápasia s duševnými problémami,“ priblížila farárka, rodáčka z obce Veľká Ida. Vyštudovala aj pedagogiku, aby vedela ešte lepšie pracovať s deťmi a mládežou – práve s generáciou, ktorá vyrastá priamo v tomto meste.
Do Rimavskej Soboty ju po skončení štúdia pridelil biskup Géza Erdélyi, za čo je dodnes vďačná. Najprv tu pôsobila ako kaplánka, no od roku 2005 ako farárka. Za tie roky sa stala prirodzenou súčasťou miestnej komunity. Pozná ľudí, ich príbehy, radosti aj starosti. Práve táto blízkosť jej umožňuje vykonávať službu autenticky a s pochopením.
Rimavskú Sobotu nevníma len ako miesto, kde žije, ale ako komunitu, o ktorú sa treba starať. Spolu s veriacimi sa aktívne zapája do života mesta – organizujú brigády, čistia verejné priestory, starajú sa o okolie kostola či opustené hroby. So žiakmi z cirkevného gymnázia (program: Mostlásky-Szeretethíd) pomáhali aj pri úpravách brehov Rimavy či v areáli nemocnice a mestskej záhrady.
„Chceme, aby bolo mesto krajšie a aby sa tu ľudia cítili dobre,“ približuje Ildikó Kovács Timár. Základom jej práce je osobný kontakt. Zakladá si na tom, aby ľudí vedela skutočne vypočuť. Vďaka tomu sa jej podarilo vybudovať vzťahy dôvery, ktoré presahujú bežný rámec duchovnej služby. Ľudia ju vyhľadávajú nielen v kostole, ale aj v každodenných situáciách, keď prežívajú radosť, smútok či neistotu. „Je to dar, ale aj veľká zodpovednosť,“ hovorí. Opiera sa pritom aj o kolegov duchovných v meste, s ktorými spolupracuje v duchu rešpektu. Veľkou oporou je pre ňu aj modlitebné spoločenstvo.
Veľkú časť svojho času venuje osamelým a seniorom, ktorí často žijú na okraji spoločnosti. Pravidelne ich navštevuje a snaží sa im priniesť nielen duchovnú, ale aj ľudskú blízkosť. Aj preto by v budúcnosti v meste uvítala vznik cirkevného domova seniorov.
Silné väzby si Ildikó buduje aj s mladou generáciou. Učí na školách v meste, organizuje tábory pre desiatky detí a pripravuje rôzne komunitné podujatia. Mladí sa zapájajú do projektu Most lásky, v rámci ktorého pomáhajú skrášľovať mesto a pomáhajú ľuďom v núdzi. Pravidelné stretnutia AGAPE či modlitebné podujatia vytvárajú priestor pre budovanie vzťahov a viery. „Dobrá spolupráca prináša ovocie,“ zdôrazňuje.
Vo farnosti vedú spolu s Katarínou Kónyovou aj spevokol, ktorý pomáha najmä pri pohreboch. Aj tu sa ukazuje jej blízkosť k ľuďom, v dôležitých momentoch ich života stojí pri nich a sprevádza ich.
Veľkonočné sviatky vníma ako tiché a hlboké obdobie. Sú pre ňu pripomienkou obety a nádeje, ktorú chce prinášať aj ľuďom v meste. Hoci priznáva, že účasť na bohoslužbách už nie je taká ako kedysi, verí, že osobný prístup a úprimný záujem o ľudí dokážu meniť veci.
Rimavská Sobota je pre ňu to domov, komunita a priestor, kde môže naplno žiť svoje poslanie. „Sú tu úprimní ľudia,“ hovorí s presvedčením Ildikó Kovács . A práve vďaka nim tu našla miesto, kde jej práca dáva hlboký zmysel.
zdroj: vobraze.sk
