Bývalý Soboťan, učiteľ a svetobežník Vojtech Herényi, ktorý pochádza z obce Hajnáčka, sa v dôchodkovom veku usadil v Prahe. Jeho život je plný bohatých zážitkov, ktoré odovzdával aj z pozície pedagóga, niekedy pôsobiaceho v Rimavskej Sobote. Okrem ekonómie učil aj španielčinu a trikrát sa mu podarilo stretnúť s Fidelom Castrom. Precestoval kus sveta, čo mu do života dalo obrovské skúsenosti, ktoré rád odovzdával ďalej.
Vyrastal v sedliackej rodine v Hajnáčke. Jeho rodičia sa venovali chovu hospodárskych zvierat, ktorými si zabezpečovali živobytie. „Mali sme kone, dojil som kravy a vedel som sa postarať o hospodárske zvieratá. Medzi prvými v dedine sme mali sejačku,” priblížil pre vobraze.sk Vojtech Herényi (89), ktorý v rodnej obci prežil aj neľahké obdobie druhej svetovej vojny. Ako povedal, vzťah k poľnopospodárstvu nasmeroval jeho štúdijné kroky aj k ekonómii.
Maturoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v roku 1959 podľa neho úspešne dokončil vysokú školu ekonomickú v Prahe, čo bol poľnohospodársky smer. Vrátil sa do regiónu, kde pôsobil ako riaditeľ Štátneho majetku v Šafárikove (dnes Tornaľa). Učil na ekonomickej škole v R. Sobote. Šestnásť rokov bol poslancom, medzi iným aj predsedom finačnej komisie. Neskôr zastával aj pozíciu riaditeľa na vtedajšom Poľnohospodárskom učilišti (dnes Stredná odborná škola technická a agropotravinárska), odkiaľ odišiel do dôchodku. Bývalí kolegovia si na neho spomínajú, ako na spoločenského a rozhľadeného človeka. Okrem učiteľstva tri roky viedol kurzy účtovníctva, a to po celom území Slovenska.
Za veľmi zaujímavé životné obdobie považuje roky, kedy sa mu podarilo pracovať v zahraničí, a to hneď vo viacerých krajinách. V 80-tych rokoch minulého storočia sa mu na tri roky podarilo cez konkurz dostať do Mozambiku v Afrike. Pracoval tam ako učiteľ ekonomiky, účtovníctva a španielčiny na univerzite Eduarda Mondlana, známeho revolucionára. „Z pedagogiky som mal radosť. Bol som veľmi rád, keď som mohol svoje nadobudnuté vedomosti odovzdať ďalej študentom, ktorých to zaujímalo a učivu rozumeli. Aj s kolegami sme mali veľmi dobré vzťahy,” hovorí spokojne.
Afrika je okrem iného známa najmä svojimi nehostijnými podmienkami pre život. „Je tam ťažký život. V Afrike je hlad. Bol rok, kedy sme si mäso vedeli kúpiť len dvakrát do roka,” prezradil Herényi, ktorý si z tohto pobytu odniesol silné spomienky. Hlad nebol jediný problém, s ktorým sa musel v Afrike popasovať. Počas svojho pobytu sa nakazil maláriou, ktorú našťastie úspešne prekonal.
Okrem Mozambiku pracovne pôsobil aj na Kube. Tam strávil celé štyri roky a pracoval ako správca pozemkov a fariem. „Na štátnom majetku som sa staral o 38 fariem, dvadsať tisíc hektárov pôdy a to som obhospodaroval ako mladý inžinier. Na farme som sa staral o kravy a 2500 teliat. Mal som veľmi dobré výsledky. Od jednej kravy sme v tej dobe nadojili až 30 litrov mlieka,” priznáva hrdo Herényi, ktorý sa vďaka svojej práci v zahraničí párkrát stretol osobne aj s vtedajším kubánskym prezidentom Fidelom Castrom.
„Bola tam veľmi riziková práca,“ S úctou spomína aj na svojich dvoch priateľov, veterinára a mechanizátora, ktorí pobyt na Kube v zahraničí neprežili. V tropických pásmach si však pochvaľuje získanie vedomostí týkajúcich sa vedeckej práce.
Spomenul, že v zahraničí čelil aj takmer metrovému hadovi, ktorý sa k nim zatúlal do domu. Podarilo sa mu však zabiť ho. Z kože hada potom chcel dať urobiť topánky manželke. „Na jej požiadanie bol had len vypreparovaný. Topánky sa zoderú, nechaj si ho ako spomienku na cestovanie, povedala mi vtedy,“ dodal Herényi, ktorého manželka bola lekárka a pracovala na neurologickom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici.
Vojtech Herényi už vyše dvadsať rokov žije v Prahe, kam sa presťahoval po smrti svojej manželky. Býva tu aj jeho mladšia dcéra, ktorá pracuje ako lekárka. „Obidve dcéry sú lekárky po manželke. Staršia žije v Spojených štátoch amerických v Kalifornii a mladšia býva tu v Prahe,” hovorí Herényi, ktorý má okrem dvoch dcér aj jedného vnuka a tri vnučky. Čiperný dôchodca je v dobrej kondícii a cestuje aj vsúčasnosti. Začiatkom tohto mesiaca bol v R. Sobote napomaturitnom stretnutí, na ktorého ho zavolali jeho študenti. Z Prahy prišiel vlakom. Ako poznamenal, cestu od Bratislavy do R. Soboty mu skomplikovalo niekoľko prestupov, čo považuje tiež za „svojský“ zážitok.
Napriek tomu, že precestoval kus sveta, najviac sa mu páči v jeho rodnej Hajnáčke. „Je to krásna dedina. Ako deti sme sa chodievali hrávať k tamojšej zrúcanine hradu. V dedine sme si postavili kostol, na ktorý som položil prvú tehlu do základov,” prezradil. Tu mu starosta obce Ivan Poprocký udelil Čestné občianstvo. Ak to situácia umožní, rodák podľa jeho slov rád zavíta do obce ešte na prednášku.
Medzi jeho záľuby v Prahe patria návštevy klubu dôchodcov a plávanie. Ako sám hovorí, má blízko aj k hudbe. V mladosti rád hrával na gitare a spolu s kamarátmi mali vlastnú skupinu, hrávať chodili prevažne po južných častiach okresu Rimavská Sobota. Rád si sadne aj za klavír. Radosť mu robí aj pobyt v záhrade, ktorú má na pár kilometrov od domu.
Pre mladú generáciu má skúsený pedagóg odkaz: „Vedomosti sú naša najväčšia hodnota. Tie vám nik nevezme. Venujte sa štúdiu a buďte slušnými ľuďmi.”
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Vojtech Herényi, Ivan Poprocký
