Spev, tradície a pomoc druhým. To sú piliere, na ktorých stojí život Oľgy Maciakovej z Hnúšte. Hoci je dnes známa najmä ako predsedníčka Miestnej akčnej skupiny (MAS) Malohont, jej srdce patrí folklóru, spevu a rozvoju rodného kraja.
Rodáčka z Tisovca, ktorá už dlhé roky žije v Hnúšti, je neodmysliteľne spätá s kultúrnym životom regiónu. K spevu ju priviedol už v detstve učiteľ Miroslav Baran z Ratkovského Bystrého. „Spievam v podstate odmalička. Mňa k tomu doviedol pán učiteľ, ktorý pochádzal zo známeho rodu Baranovcov z Ratkovského Bystrého,“ hovorí pre vobraze.sk Oľga Maciaková (61). Ako spomenula, v roku 1993 stála pri zrode miešaného speváckeho zboru Rimava. Po jeho zániku preto hľadala ďalšie možnosti, ako sa venovať spevu a folklóru. Svoje miesto našla v ženskej speváckej skupine Skaliny, kde pôsobí už viac ako dvanásť rokov. Spev podľa jej slov vníma nielen ako záľubu, ale aj ako spôsob uchovávania tradícií. „Spev je pre mňa odreagovanie, pohladenie duše a zároveň vyjadrenie slovenskej identity,“ hovorí.
Členky ženskej speváckej skupiny pri folklórnom súbore Sinec vystupujú v jednoduchých krojoch typických pre robotnícky región Malohontu. „Náš kroj je chudobný, bez korálok, bez výšiviek, len také biele hadovky, šatky na hlavách bez stužiek. Sukňa, biela blúza, zástera, ľajblík. Farby sú tiež jednoduché. Prevláda modrá, hnedá, sivá a bordová,“ opisuje. Na ich zhotovenie získali podporu prostredníctvom projektu Kroje našich krajov. Kroje pre ne šije Parta v Detve a na Strážnici.
V súčasnosti má skupina deväť stálych členiek. Najmladšou je práve Oľga Maciaková, najstaršia členka má 85 rokov. Vystupujú na mestských oslavách, folklórnych podujatiach i stretnutiach rodákov v rôznych obciach regiónu. „Stále nám to ešte spieva,“ dodáva s tým, že vystupujú v súčasnosti hlavne na mestských oslavách, na Rontovke v Klenovci, v Kokave nad Rimavicou na Koliesku, v Drienčanoch, na stretnutiach rodákov v Brezove, či v Rimavskej Bani.
Ako hovorí, medzi členkami panujú dlhoročné priateľské vzťahy. „Sú to také kamarátske vzťahy, poznáme sa dlho a funguje to medzi nami.” Medzi jej obľúbené piesne širokého repertoáru patria podľa Maciakovej Rozmarín, Skala, Ako bolo na počiatku medzi nami a mnoho ďalších. Ľudia ich dobre poznajú a na podujatiach ich často vítajú slovami, že : „Idú Skaliny.“
Popri folklóre sa Oľga Maciaková venuje aj rozvoju regiónu prostredníctvom MAS Malohont. Organizácia podporuje miestne samosprávy, občianske združenia i remeselníkov. „Máme samostatnú aktivitu tvorivých dielní, kde prezentujeme našich remeselníkov a ich výrobky,“ vysvetľuje. Podľa nej je dôležité vytvárať priestor pre šikovných ľudí z regiónu a pomáhať zachovávať miestne tradície.
Jej pracovný život je však ešte pestrejší. Na Mestskom úrade pôsobí od roku 1996, kde postupne prešla viacerými odbornými a riadiacimi pozíciami. Trinásť rokov zastávala funkciu prednostky mestského úradu, ktorú vykonávala počas pôsobenia troch primátorov mesta. Od októbra 2024 sa venuje novej agende. „Pracujem ako referentka na úseku personalistiky, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany, civilnej ochrany, kybernetickej bezpečnosti a informačných technológií,“ približuje.
Napriek novým povinnostiam zostáva verná práci pre MAS Malohont. Organizácia združuje 43 obcí a pripravuje nové výzvy zamerané na podporu cestovného ruchu, školských zariadení či verejných priestranstiev. „Na Krásnej, kde je sociálne zariadenie, sme urobili komunitnú záhradu. V Drienčanoch v rámci akcie Dedina ožíva máme samostatnú aktivitu – tvorivé dielne s našimi remeselníkmi. Veľa, veľa projektov sme podporili. V minulom období ich bolo 63, takže nedá sa všetky vymenovať,“ dodáva. „Každá zo 43 obcí, ktoré sú členovia MAS, si vážia našu činnosť a bez ich podpory by sme neboli ako MAS-ka. Veľakrát nás naše obce podporia.” Pre Maciakovú je táto práca poslaním. Napriek tomu, že si vyžaduje veľa energie a času, vidí v nej obrovský zmysel. „Možno v dnešnej dobe je ťažké hľadať dobrovoľníkov. Všetci sú tí, ktorí sú už roky dobrovoľníkmi a už strácajú ten záujem, ten taký entuziazmus, ten elán, že poďme ešte pomôcť, ešte sa dá,“ hovorí.
Vzťah k remeslám má aj osobný. Jej brat Ján Maciak z Tisovca sa takmer tridsať rokov venuje rezbárstvu, remenárstvu a prackárstvu. Práve vďaka nemu si ešte viac uvedomuje hodnotu poctivej ručnej práce. „Vážim si remeselníkov a to, čo dokážu vytvoriť vlastnými rukami. Remeslo dnes nie je len o zachovávaní tradícií, ale pre mnohých predstavuje aj doplnkový príjem. Ľudia v našom regióne často hľadajú nové možnosti uplatnenia a sebarealizácie. Aj preto sme vytvorili značku Regionálny produkt Gemer-Malohont. Chceli sme zviditeľniť remeslá a priblížiť ich našim občanom aj návštevníkom podujatí,“ hovorí predsedníčka MAS Malohont.
Popri práci a folklóre si nachádza čas aj na svoje záľuby. V minulosti rada maľovala vajíčka voskovou technikou, neskôr ich zdobila technikou patchvork, v súčasnosti rada háčkuje, napríklad dečky, ale aj dámske šatky, ktoré sa nosia. „Vyrobila som ich už približne sedemdesiat. Sú pekné aj praktické zároveň. Je to niečo iné ako obyčajný šál – vidno na nich zručnosť, vzor aj tvorivú prácu a ženy ich rady nosia,“ hovorí. Každá šatka je podľa Maciakovej originál. Snaží sa, aby sa vzory neopakovali, a keď nie je s výsledkom spokojná, časť práce bez váhania vypára a opraví. Výstavu svojich výrobkov zatiaľ neplánuje. Väčšinu totiž rozdá rodine, priateľom alebo známym.
„Doma mi zostalo len niekoľko kúskov, ktoré sama nosím. Urobím si fotografiu, poteším sa z výsledku a potom sa z nich tešia tí, ktorí ich nosia. Moje výrobky sa dostali aj do Poľska, Talianska či Ameriky,“ prezrádza. Počas dlhých zimných večerov si niektoré vzory sama navrhuje, iné nachádza v knihách alebo na internete. Háčkovanie je pre ňu oddychom, pri ktorom môže naplno rozvíjať svoju kreativitu. Maciaková sa rada venuje aj pečeniu a potom rada pohostí aj spomínaných dobrovoľníkoch na podujatiach, ako je napríklad aj Mitrovanie vo Veľkých Teriakovciach. Mladým ľuďom odkazuje jednoduché, no dôležité posolstvo. „Treba žiť aj pre ostatných, nielen pre seba. Rozvíjajme spoločenské vzťahy, pretože bez nich by sme zakrneli.“
Do budúcnosti chce Oľga Maciaková pokračovať v speve a pomáhať tam, kde bude potrebná. „Budúci rok bude mať náš spevokol 40. výročie. Spievať budem aj na dôchodku a pokiaľ budem vládať, vždy rada pomôžem tam, kde to bude potrebné.“
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Oľga Maciaková
