Talentovaný spevák Martin Spišiak z Tisovca sa našiel v country. Jazí na koňoch, je vyštudovaný strojár a pracuje ako traťmajster. Čaká ho debut na najväčšom festivale Country Lodenica v Novom Meste nad Váhom Piešťanoch. Konať sa bude budúci víkend. „Idem tam prezentovať najmä svoju tvorbu, ale chcem si s ľuďmi aj zaspievať, tak zahrám aj známe prespievané hity. Moje piesne sa už u nás v regióne dostávajú ľuďom do povedomia, ale ešte to nie je tak medzi ľuďmi, aby som vedel vytvoriť celý vlastný program iba z mojich skladieb,“ priblížil pre vobraze.sk Martin Spišiak (41), ktorý je srdcom muzikant a kovboj od detstva. Podľa jeho slov je pre neho ambíciou, ak by mohol na budúci rok dostať možnosť otvárať celý festival.
V okrese Rimavská Sobota ho ľudia mohli v uplynulých týždňoch zažiť hrať v Lesíku pri obci Rimavské Zalužany, meste Hnúšťa, či Rimavskej Píle. Na svoj posledný koncert z uplynulého víkendu v Rimavskej Píle spomína so smiechom. „Bol som dohodnutý, že zahrám nejakú polhodinku. Publikum bolo ale skvelé a pekne sa chytilo. Po hodinke a pol mi ale už zvukári ukazovali, že už by bolo aj končiť,“ zaspomínal si Spišiak, podľa ktorého je na koncertoch podstatná spolupráca s publikom. A práve v Rimavskej Píle mal podľa jeho slov pocit, že došlo k tomu najlepšiemu prepojeniu medzi divákmi a spevákom. „Hneď ako som tam prišiel, tak som tam cítil atmosféru. To je tá najlepšia energia, keď sa naladím s publikom,“ prezradil Spišiak. Ocenil nie len skvelé publikum, ale aj prácu organizátorov, ktorí podujatie pripravili. „Tieto country a folk pesničky sú o textoch. Ten, kto to má rád, tak tomu asi brnknem na strunu. Ten kto vie, čo hrám a spievam, tak si myslím, že taký človek odchádza spokojný,“ myslí si Spišiak. Ako doplnil, zatiaľ má len pozitívne skúsenosti s vystupovaním.
Vystupuje prevažne s prebratými skladbami, ale postupne pridáva aj vlastnú tvorbu. Priaznivci dobrej hudby a organizátori akcií v Lesíku do neho vložili dôveru a pozvali ho zahrať prvý večer na prvom ročníku Čunderfestu pri R. Zalužanoch. „Mám desať vlastných skladieb, s ktorými som spokojný. Tie sú moje dielo, cez texty, po hudbu. Som šťastný z toho, že moja hudba sa chytá medzi ľuďmi a je o ňu záujem,“ vraví Spišiak. Pozitívnou správou v jeho hudobnom živote je, že jeho najnovšia skladba odznie v rámci pesničkovej súťaže Košický zlatý poklad, má znieť už na jeseň v rádiách. Kvôli zmluvným podmienkam však nemôže byť skladba zatiaľ zverejnená. „Je to taký štýl country, ktorý by mohol byť zaujímavý aj pre poslucháčov, ktorí bežne country nepočúvajú. Aj text, aj akordy, frázovanie, časovanie, to je pre mňa niečo výnimočné. A keď mi to pochválili aj profesionáli, to ma motivovalo,“ prezradil muzikant z mesta pod Hradovou. Dodal však, že skladba, aj s klipom bude zverejnená deň po vyhlásení výsledkov súťaže. Hudobník podotkol, že keď to všetko dali dokopy, tak sa v štúdiu sám posadil na zadok a započúval sa do tejto novinky. „Veľmi dobre mi to padlo a teším sa, keď zaznie aj v rádiách,“ podotkol.
Vyštudovaný strojár počúval country od detstva. Jeho otec, milovník Michala Tučného a Václava Neckářa, počúval ich hudbu na platniach. Mama mu kúpila aj gitaru, ale popri stavbe domu a starostlivosti o rodinu si otec čas na ňu veľmi nenašiel. „Keď som mal asi 12 rokov, prišiel som ako puberťák so známymi na Veľkú lúku pri Muráni. Večer sme šli ku táboráku. Pracovali tam vtedy kovboji a na gitarkách si hrali a spievali,“ spomína charizmatický spevák na moment, kedy sa rozhodol, že chce hrať na gitaru a spievať. „Celý ten obraz, ktorý mám dodnes v hlave, ako som tam išiel k ohňu a oni tam sedeli v klobúkoch. Dovtedy som nikoho nepočul naživo hrať na gitare,“ spomenul. Neskôr sa stal súčasťou tejto komunity. Pomáhal na pastve a pri výcviku koní. Nezabudnuteľné sú pre neho chvíle, keď po večeroch pri ohni už on hrával na gitare. „To bolo jedno z mojich zásadných období. Tam som to ja, hrám a na nič sa nehrám,“ vyznal sa Tisovčan, ktorý si nevie predstaviť život nikde inde. Od malička chodil jazdiť na koňoch v žrebčíne Veľká Lúka a v zime ich pomáhal cvičiť na ťažbu dreva. Jazdí dodnes v JK Pod Okrúhlou Skalou v Tisovci.
Na začiatku milénia sa prihlásil do dvoch súťaži, ale neuspel v nich. Hudbe sa na dlhú dobu venoval popri práci. „Neprestal som hrať, akurát som hral skôr pre kamarátov. Potom raz prišiel Roman Lebeda na chatu na Voniacu, a keď ma počul, tak mi ponúkol, aby som si prišiel skúsiť zahrať do strediska Aquatermal na Dolnej Strehovej,“ zaspomínal si Spišiak na rok 2017. Napokon z jedného skúšobného vystúpenia boli dva roky. Práve tam podľa neho prvýkrát okúsil, aký je to pocit, keď spieva spolu so 100 ľuďmi. „Pre mňa je najkrajšia časť urobiť vlastnú hudbu a vlastný text. To sa mi páči najviac. Sú to mnou prežité príbehy, preto ich chcem odovzdať ďalej, chcem, aby si ich ľudia so mnou spievali,“ vraví Martin Spišiak. Poznamenal, že sa snaží písať nenáročné texty, ale vystihnúť podstatu emócií. Aby vytvoril pieseň, potrebuje správnu konšteláciu. Sú to podľa neho zvláštne veci medzi nebom a zemou.
„Každá pieseň, ktorú píšem, je o láske. Som tak nastavený, že o tom, čo žijem a čo cítim, tak to aj píšem. Nech by odo mňa chceli čokoľvek, vždy by to skončilo romantikou,“ smeje sa skromný hudobník.
V práci na spev čas nemá. „Mám na starosti konštrukciu a technický stav trate. Od Rimavskej Bane po Pohronskú Polhoru. Tam sa musím sústrediť a musím mať oči všade,“ hovorí. Doma v práci pokračuje. Má menšiu farmu, chová aj kravy.
Na záujem publika si postupne zvyká. „Dostalo sa to medzi ľudí a páči sa im to. Teraz momentálne je o to záujem a za to som rád. Zo mňa sa akurát smejú, že vôbec nepoznám noty,“ prezrádza pozitívne naladený člen spevokolu Nôta z Tisovca.
Jeho ambície sú skromné. Chce písať piesne pre ľudí. Také, ktoré im budú robiť radosť, v ktorých sa nájdu a budú si ich chcieť pustiť aj niekoľkokrát. „Niekedy mi prídu správy, kde ľudia píšu, ako sa v texte našli a to je to vzácne. To je práve cieľom. Ak posolstvo, ktoré odovzdám v piesni, urobí niekoho šťastným, tak som splnil svoju úlohu. A keď príde tá spätná väzba, to poteší. To je dôležitejšie, ako počet ľudí na koncerte. Bonusy sú, keď sa chcú so mnou ľudia fotiť. To ma poteší, že neodídu tí ľudia len tak.“
Zdroj: vobraze.sk, foto: Martin Spišiak
