Jaskyniar z Tisovca napísal knihu o histórii jaskynného potápania na Muránskej planine

Jaskyniar Dušan Hutka z Tisovca napísal a vydal zaujímavú knihu. Zameriava sa na históriu jaskynného potápania na Muránskej planine. Na začiatku júla novú knihu  pokrstili a uviedli do života na Mestskom úrade v Tisovci.  

Ako skúsený jaskyniar povedal, vo svojej novej knihe sa snažil zachytiť výsledky jaskynného potápania, ktoré vzniklo spolu s jaskyniarstvom na Muránskej planine v päťdesiatych rokoch minulého storočia. „Podarilo sa mi zozbierať takmer všetky výsledky bádania, dátumy, fotografie z jaskýň a tiež základné údaje o potápačoch a objaviteľoch, aby neostali zabudnutí. K popise a prieskume jaskýň som pridal aj prieskum vyvieračky v Muráni a prieskum zatopeného tunela Dielik,“ priblížil pre vobraze.sk Hutka s tým, že v knihe sa nachádzajú aj údaje o desiatich ročníkoch Zrazu speleopotápačov, ktorý sa konal každoročne v Tisovci. Kniha má 316 strán a je v nej vyše 740 obrázkov. Vyšla v limitovanom náklade 500 kusov. „Myslím, že som zachytil takmer všetky potápačské prieskumy, ktoré sa uskutočnili na Muránskej planine. Niektoré potápačské akcie však boli také, že sa nezachoval záznam alebo mali charakter len krátkeho revízneho prieskumu. Zozbieraný materiál, ktorý je v knihe môžeme považovať za základ, na ktorom sa dá v budúcnosti stavať. Sú to základné údaje, ktoré môžu slúžiť na ďalšie bádanie,“ dodal D. Hutka. Ako doplnil, knihu písal približne dva roky a vychádzal zo svojho bohatého archívu, ktorý zbieral a dopĺňal takmer dvadsať rokov.

Podľa Hutku je jaskyniarstvo nerozlučne späté s potápaním, lebo väčšina jaskýň je čiastočne zatopená vodou. „Najväčšie objavy v Muránskej planine sa uskutočnili pomocou potápačov. Jaskynné potápanie je osobitná kategória potápania a nemôže ho robiť hocikto. Potápať sa v rybníku alebo v mori je niečo úplne iné, ako potápať sa v jaskyni, kde ste odkázaný vyslovene sám na seba a nikto vám tam nepomôže. Veľakrát neviete, kde idete a posúvate sa len pomocou lanka a hmatu,“ vysvetlil skúsený jaskyniar. V jaskyni podľa neho panujú špecifické podmienky, ktoré sú náročné na človeka, jeho psychiku i na chladnokrvné rozhodovanie. Dôkazom toho je aj udalosť, keď v jaskyni Teplica zahynul v roku 1994 český potápač. „Nemal potrebnú kvalifikáciu na jaskynné potápanie, no napriek tomu zanoril do neprebádanej jaskyne. Zablúdil v labyrinte a nevedel sa vrátiť. Na záchrannej akcii ho hľadalo 19 potápačov takmer tri dni. Vtedy to bola najväčšia záchranná akcia v Československu,“ objasnil Hutka. Dodal, že aj táto udalosť je opísaná v spomínanej knihe.

70. výročie vzniku organizovaného jaskyniarstva na Muránskej planine

Kniha o histórii jaskynného potápania na Muránskej planine bola pokrstená vodou z troch jaskýň –Teplice, Jazernej jaskyne a jaskyne Bobačky. Krstili ju tri manželky jaskyniarov, ktorí sa podieľali na vzniku a rozmachu jaskyniarstva na Muránskej planine. Žiaľ, nikto z nich už nežije, takže sme prizvali tieto tri dámy,“ poznamenal Hutka. Ako doplnil, krst bol spojený s pripomienkou 70. výročia vzniku jaskyniarstva, kde boli ocenení jaskyniari, potápači a ďalší ktorí nejakým spôsobom podporili alebo zasiahli do prieskumu jaskýň na Muránskej planine.

Najnovšia kniha je treťou knihou ktorú D. Hutka vydal. Predchádzajúce dve knihy boli o Slovenskom národnom povstaní. Zozbieral do nich fotografie, dokumenty a príbehy o povstaní, ktoré sa zachovali v jednotlivých rodinách a v niektorých prípadoch si vypočul aj priamych účastníkov odboja. Chcel som do kníh zahrnúť pohľady a skúsenosti  obyčajných ľudí, ktorí mali svoj pohľad na vojnu, na povstanie a opísali ju svojimi očami. Aby to nebolo len o veliteľoch a generáloch, ale aj o obyčajných ľuďoch, ktorých sa vojna najviac dotkla,“ vysvetlil Hutka, ktorý pripravuje aj tretí diel. Má obsahovať minimálne 80 príbehov z vojny, ktoré sa týkajú priamo Tisovca a blízkeho okolia. Ako Hutka dodal, kniha by mala vyjsť v roku 2024 na 80. výročie SNP.   

Hutka z Tisovca objavuje jaskyne. Speleológii sa venuje vyše dvadsať rokov

Zdroj: vobraze.sk, foto: Milan Slabej, archív Dušan Hutka