Radoslav Šiminský z Kružna pracuje ako profesionálny hasič na Okresnom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Rimavskej Sobote. Venuje sa tiež hre na heligónku a rovnako rád varí. Už v detstve sníval o tom, že sa stane hasičom. „Začalo to v dobrovoľnom hasičskom zbore u nás v obci Kružno. Od šiestich rokov som začal robiť hasičský šport. Chodil som na detské súťaže v ňom. Neskôr som v tom pokračoval aj ako dorastenec, a tak ďalej. Proste som vedel, že raz by som sa chcel stať hasičom,” uviedol pre vobraze.sk Radoslav Šiminský.
Spomína, že v tom čase nemal v rodine nikoho, kto by bol hasičom. Až neskôr sa stal hasičom jeho strýko, ktorý túto prácu robí jedenásť rokov. Navštevoval Strednú odbornú školu v Košiciach, kde vyštudoval odbor mechanik hasičskej techniky. Na OR HaZZ v Rimavskej Sobote pracuje od prvého apríla minulého roka. Prezradil, že na prácu hasiča sa veľmi tešil, lebo sa mu to podarilo po piatich rokoch snaženia. „Pri tých prvých zásahoch má človek adrenalín i strach, že kde bude zasahovať. Bolo to veľmi zaujímavé,“ priblížil pocity pri prvých výjazdoch.
Správne nastavená hlava
Tvrdí, že človek, ktorý si vybral túto prácu, ju musí robiť na vysokej úrovni. Hasič musí byť podľa jeho slov predovšetkým zodpovedný. „Zachraňujeme nielen majetok zachvátený požiarom, ale aj ľudské životy. Na záchranu ľudí využívame všetky možné a dostupné spôsoby. No veľakrát to sú nielen ľudia, ale aj zvieratá,” vysvetľuje Radoslav. Zatiaľ nemá hasičskú špecializáciu, keďže je u hasičov len krátko. „Verím, že sa mi v tomto roku podarí dostať na špecializovaný odborný kurz, takže už budem hasič-záchranár.”
Za najťažšie na tomto povolaní považuje to, aby si človek dokázal správne nastaviť myslenie. „Tá hlava musí byť super nastavená, aby są človek vedel nejakým spôsobom od toho všetkého odosobniť. A prijať to, že je to proste také povolanie a vybral som si ho,” tvrdí Radoslav Šiminský, ktorý si udržuje kondíciu pravidelným cvičením.
Akordeón nezaujal, dal prednosť heligónke
Mladý hasič má blízko k hudbe, už niekoľko rokov sa venuje hre na heligónku. Podľa jeho slov k tejto záľube sa dostal zaujímavým spôsobom. „Dva roky som chodil na akordeón do Základnej umeleckej školy, no prišiel som na to, že ma to až tak nebaví. Ale zároveň som vedel, že ma veľmi baví ľudová hudba. Raz som videl svojho kamaráta Andreja Kamenského hrať na zaujímavom nástroji. Vyzeral ako kocka, ktorá vydáva zvuk. Spýtal som sa ho teda, čo to je a on odvetil, že heligónka. Po dlhšom rozhovore mi povedal, že má jednu heligónku, na ktorej sa učil hrať, tak či by som si to nevyskúšal. Tak som si to vyskúšal. Nejakým spôsobom ma to chytilo a trvá to už nejakých osem rokov,” uviedol Radoslav.
Dodal, že spolu s kamarátmi – heligonkármi z blízkeho okolia zvyknú hrávať na rôznych oslavách, svadbách, jarmokoch či folklórnych podujatiach. Svoju prvú heligónku si kúpil v Novej Bani. „Po nejakom čase, keď som už vedel, že ma hra na heligónku bude baviť, tak som si jeden takýto krásny nástroj dal vyrobiť v Hriňovej. Takže odvtedy mám tieto nástroje dva, majú rôzne ladenie,“ poznamenal Šiminský. Záľubu vo folklóre prebral od svojich rodičov.
Varenie ako záľuba
Má tiež ďalšie záľuby. Okrem poľovania je to varenie. Zaujímal sa oň už v detstve, rád totiž piekol a varil so svojou starkou. „Ale tak vážnejšie som sa k vareniu dostal vďaka Miroslavovi Melichovi, ktorý je aj organizátor Držkobrania. S ním som sa dostal k tomu, aby to jedlo aj nejako vyzeralo na tom tanieri.” Radoslav je aj členom občianskeho združenia Aregala Slovensko, čo sú kuchári bez hraníc. Je to združenie slovenských kuchárov, ktorí veria vareniu, varia srdcom, pretože veria, že dobré jedlo spája ľudí a odstraňuje hranice. „Prostredníctvom varenia pomáhame v krízových situáciách bez nároku na odmenu. Poskytujeme teplé jedlo všade tam, kde je to vlastne potrebné. Našimi ingredienciami sú čerstvé a kvalitné suroviny, poctivá príprava a najmä vášeň pre varenie. Krásne na tomto je aj to, že medzi týchto kuchárov bez hraníc patria aj známi slovenskí šéfkuchári, ktorí dokážu pre pomoc v núdzi spojiť aj veľkých dodávateľov v potravinárstve,” vysvetlil hasič, ktorý bol vlani v marci za Aregalu pomáhať na hranici s Ukrajinou, kde varili jedlo pre ľudí, ktorí prechádzali hranicu i dobrovoľníkov. Aj to je dôkaz, že pomáhanie iným má v krvi.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album R. Šiminského
