Zdravotná sestra Edita Vályiová z Tornale pracuje v chirurgickej ambulancii, kde denne ošetria desiatky pacientov. Ambulancia je jedinou v Tornali. Hoci v rodine nemala zdravotníka, prirodzene ju to ťahalo k starostlivosti o druhých. „Prišlo to tak samo od seba. Chcela som to robiť odjakživa. Mala som v detstve vzťah k zvieratkám. Keď boli ubolené, pomáhala som im,“ hovorí pre vobraze.sk Edita Vályiová (67). Narodila sa v Rimavskej Sobote a veľa času trávila u starej mamy v Širkovciach, kde mala blízko k zvieratám – mačkám, psom aj sliepkam. K zdravotníctvu ju čiastočne priviedol aj starší brat, ktorý pracoval ako rádiológ v hnúšťanskej nemocnici.

Začínala na chirurgii v R. Sobote

Edita Vályiová vyštudovala Strednú zdravotnícku školu v Rožňave s maturitou a neskôr absolvovala aj pomaturitné štúdium. Od rodiny mala pri svojom rozhodnutí vždy podporu. „Veľmi ma podporovali. K ničomu inému nemám taký vzťah a to ma celou cestou sprevádza,“ hovorí. Po škole začínala v nemocnici na chirurgii v Rimavskej Sobote. Strávila tam približne desať rokov. Neskôr pracovala asi tri roky aj vo všeobecnej ambulancii v Tornali. Keď sa však uvoľnilo miesto na chirurgii, vrátila sa k svojej pôvodnej profesijnej oblasti.

Roky pracovala v ambulancii chirurga Alexandra Köröcziho. S oceňovaným lekárom tvorili zohratý tím a Vályiová v ambulancii naplno využívala aj skúsenosti, ktoré získala počas práce v nemocnici. V chirurgickej ambulancii je stále aktívna. Asistuje pri zákrokoch, pripravuje sterilné stolíky, sadruje a preväzuje pacientov. Denne ambulanciou prejde aj približne 80 pacientov. Výhodou je aj jej znalosť maďarského jazyka, vďaka ktorej často pomáha s tlmočením maďarsky hovoriacim pacientom.

Naučila sa nebrať si príbehy pacientov domov

Práca v zdravotníctve podľa nej prináša náročné chvíle, ale zároveň aj veľké uspokojenie. Dôležitý je pre ňu najmä ľudský prístup, schopnosť komunikovať a zachovať si nadhľad. „Človek sa od toho musí odosobniť. Zo začiatku som veľmi súcitila s ľuďmi a prenášala som si to aj do svojho osobného života. A to je veľmi zlé. Som citlivý človek, ale musela som sa odosobniť a nebrať si tie veci domov,“ vysvetľuje.

Postupne sa podľa vlastných slov naučila vytvoriť si potrebný odstup. Pomohli jej aj rozhovory s kolegami a ľuďmi v jej okolí. K pacientom si však odstup v ľudskom zmysle nevytvára. Práve naopak. Tvrdí, že sa snaží nájsť spoločnú reč s každým bez ohľadu na vek. „Som kamarátska s každým. Nepozerám na to, aký je pacient ročník narodenia. S každým si nájdem spoločnú reč. Ľudský prístup urobí veľmi veľa,“ hovorí.

Najkrajšie sú chvíle, keď pacient odchádza po svojich

Na dlhé roky v zdravotníctve sa viaže množstvo príbehov. Jeden z tých, ktoré jej utkveli v pamäti, súvisí so záchranou života pacienta. „Doniesli nám pacienta v bezvedomí. Uštipol ho ovad alebo sršeň a pacient bol v anafylaktickom šoku. A on napokon odišiel po svojich. To bol taký krásny moment. Otvoril oči, usmial sa na nás,“ spomína Edita Vályiová.

S úsmevom rozpráva aj o inej situácii, keď ju pacient požiadal, aby mu nasadila ponožku, pretože sa pre operované koleno nevedel zohnúť. Ochotne mu pomohla a zároveň mu so smiechom povedala, že aj ona má vymenené obe bedrové. K detskej chirurgii či práci detskej sestričky však nikdy neinklinovala. „Mala som jasno v tom, že detská sestrička by som nevedela byť. Súcitím s malými, bezbrannými deťmi, zatiaľ čo dospelému to človek vysvetlí,“ hovorí.

Ocenia ju za desaťročia služby

Za celoživotný prínos v oblasti zdravotníctva, obetavú službu a mimoriadnu profesionalitu si Edita Vályiová prevezme Cenu primátora mesta Tornaľa. Správa o ocenení ju úprimne prekvapila. Dozvedela sa o nej doma, keď jej dcéra priniesla poštu zo schránky. „Zapamätala som si ten moment, keď som sa o tom dozvedela. Boli sme už doma, dcéra mi priniesla poštu zo schránky a vravela, aby som si prečítala, čo som dostala. Príjemne ma to prekvapilo a veľmi si vážim, že ma takto vnímajú. Je to pre mňa veľká česť,“ reaguje.

Budúci rok by pritom mala zavŕšiť ďalší významný míľnik. Ak sa započítajú roky aktívnej služby, s výnimkou obdobia materskej dovolenky, uplynie polstoročie od jej vstupu do zdravotníctva. „Budúci rok to bude 50 rokov, odkedy som zdravotníčkou,“ hovorí.

Vášnivá motorkárka aj milovníčka tanca

Za zdravotnou sestrou, ktorú dnes pacienti poznajú najmä z chirurgickej ambulancie, sa však skrýva aj žena s viacerými netradičnými záľubami. Sama vychovala tri deti. Jedna dcéra je vojačka, druhá učí v škole a syn je novinár.

V minulosti bola vášnivou motorkárkou. K tejto záľube ju priviedla rodina. „Môj otec pretekal na motorkách a moji dvaja starší bratia rovnako, tak sa to na mňa nalepilo,“ povedala. S motorkárstvom sa napokon rozlúčila po operáciách oboch bedrových kĺbov. Od detstva však miluje aj tanec. Tancovala dokonca vo folklórnom súbore na zdravotníckej škole v Rožňave, a to napriek odporúčaniam ortopéda. Svoj voľný čas venuje najmä rodine a veciam, ktoré jej prinášajú radosť. Rada si zútulňuje byt, teší sa z kvetov na balkóne a užíva si čas aj dovolenky so svojimi deťmi. Po takmer polstoročí v zdravotníctve tak zostáva aktívnou súčasťou chirurgickej ambulancie v Tornali. A hoci za sebou má desaťročia skúseností, pri svojej práci stále považuje za najdôležitejšie to, čo bolo pre ňu prirodzené už v detstve, pomôcť človeku, keď to potrebuje.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: album

<p>The post Dlhoročná sestrička Vályiová pracuje v Tornali. Pacientom pomáha v chirurgickej ambulancii a aj tlmočí first appeared on vobraze.sk.</p>

Revúcka nemocnica pokračuje v modernizácii svojich priestorov. Po rekonštrukcii už dokončili pavilón oddelenia dlhodobo chorých, ktorý má priniesť lepšie podmienky pre pacientov aj zdravotnícky personál a zároveň rozšíriť počet lôžok následnej zdravotnej starostlivosti. Do bežnej prevádzky ho plánujú uviesť v septembri.

Slávnostné otvorenie zrekonštruovaných priestorov sa uskutočnilo koncom minulého týždňa za účasti ministra zdravotníctva Kamila Šaška, vedenia nemocnice a ďalších hostí. Projekt „Vytvorenie 28 lôžok následnej zdravotnej starostlivosti v NsP, n. o. Revúca“ bol financovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR. Jeho celková hodnota predstavuje viac ako 1 740 102 eura, z čoho 1 412 040 eur tvorili prostriedky z Plánu obnovy a 328 062 eur vlastné zdroje nemocnice.

Nové priestory, viac lôžok

Nové priestory sú určené pacientom, ktorí po akútnej liečbe potrebujú ďalší čas na zotavenie a doliečenie. Nemocnica počíta s využitím oddelenia napríklad po operáciách a úrazoch, pri chronických ochoreniach či pri plánovaných hospitalizáciách. „Je to na rekonvalescenciu po rôznych operáciách, po úrazoch, pri chronických ochoreniach i plánovaných hospitalizáciách,“ uviedla riaditeľka nemocnice Janette Hrbálová. Oddelenie má zároveň pomôcť pacientom, ktorí absolvovali zákrok vo vzdialenejšej nemocnici a po akútnej liečbe potrebujú následnú starostlivosť bližšie k svojmu domovu.

Oddelenie dlhodobo chorých v Revúcej už existuje a plní svoju funkciu aj v súčasnosti. Rekonštrukciou však nemocnica získala modernejšie priestory a zároveň chce rozšíriť kapacitu následnej zdravotnej starostlivosti. „Oddelenie dlhodobo chorých už máme funkčné, toto nové ho však nahradí. Dôjde k výraznému zlepšeniu prostredia a zároveň k rozšíreniu počtu lôžok,“ uviedol pre vobraze.sk Karol Vojtko, ktorý má v revúckej nemocnici na starosti stratégiu a rozvoj.
Na nových priestoroch sa v týchto dňoch ešte pracuje. Nemocnica dopĺňa najmä nábytok vyrobený na mieru, ktorý financuje z vlastných zdrojov. Práve preto má byť nové oddelenie podľa plánov uvedené do prevádzky v septembri.

Takmer hotových je aj ďalších 42 lôžok
Modernizácia nemocnice sa rekonštrukciou pavilónu nekončí. V záverečnej fáze je aj projekt vytvorenia ďalších 42 lôžok následnej zdravotnej starostlivosti v hlavnom monobloku.
„Už je to akoby dokončené, ale prebiehajú ešte pridružené investičné akcie vo vlastnej réžii nemocnice,“ priblížil Vojtko. Aj v tomto prípade nemocnica pokračuje v prácach nad rámec samotného projektu financovaného z Plánu obnovy. Po výmene okien napríklad dokončujú nové stierky a ďalšie stavebné úpravy. Priestory už zároveň slúžia pre chirurgické lôžka a postupne sa dopĺňa potrebné vybavenie a nábytok.

Nemocnica tak využíva vlastné zdroje aj na práce, ktoré súvisia s modernizáciou jednotlivých priestorov a ich prípravou na plnohodnotnú prevádzku.

Rozbieha sa aj integrované zdravotnícke centrum
Ďalším významným projektom je Regionálne centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti. V jeho prípade už v niektorých priestoroch prebehli búracie práce a pokračujú ďalšie stavebné zásahy vrátane zatepľovania. Projekt má podľa predpokladov predstavovať investíciu viac ako 3,13 milióna eur a je financovaný z Programu Slovensko. Nemocnica od neho očakáva ďalšie skvalitnenie a sústredenie zdravotnej starostlivosti v regióne.

Chcú urgentný príjem
Jednou z ďalších priorít nemocnice je snaha zaradiť sa medzi poskytovateľov urgentnej zdravotnej starostlivosti prvého typu. Súvisí to aj s dlhodobejšou predstavou vedenia o ďalšom fungovaní nemocnice. „Chceme byť jednotkovou nemocnicou. Teraz je čas urobiť niečo pre dobro regiónu, aby prebehli investičné akcie, ktoré tu chýbali,“ povedal Vojtko.
Podľa jeho slov nemocnica potrebuje pokračovať nielen v stavebných investíciách, ale aj v personálnom posilňovaní. Sesterský personál sa podľa neho podarilo stabilizovať, stále však hľadajú niekoľko lekárov. Ide najmä o odborníkov potrebných pre plánovaný urgentný príjem, internistické a chirurgické odbory, ale aj detských lekárov. Nemocnica preto oslovuje aj lekárov, ktorí v regióne žijú alebo v minulosti pôsobili a zvažovali by návrat. „Pozývame do nemocnice lekárov, ktorí tu žijú, pracujú alebo by sa chceli vrátiť do regiónu. Aby okúsili rozvíjajúcu sa nemocnicu. Pred pár rokmi sa hovorilo o zániku, ale nevzdali sme to a chceme ísť ešte ďalej,“ uviedol Vojtko.

Pred rokmi sa hovorilo o zániku
Karol Vojtko pritom priniesol do Revúcej aj skúsenosti z predchádzajúceho pôsobenia v nemocnici v Brezne. Rozvoj nemocnice podľa neho ukazuje, že aj regionálne zdravotnícke zariadenie môže mať perspektívu, ak dokáže pripraviť projekty a zároveň hospodáriť zodpovedne. „Nemocnica je schopná projektovo a rozvojom ísť ďalej. Ešte stále nevyzerá tak, ako by mala, ale to je investičný dlh štátu,“ konštatoval. Podľa jeho slov sa nemocnica zároveň nachádza v stabilnejšej ekonomickej situácii. „Máme kladný hospodársky výsledok, nie sme zadlžení. Od roku 2019 sme v pozitívnych číslach. Nemocnica je nastavená dobre,“ dodal.

Medzi dlhodobejšie zámery podľa neho patrí obnova a zateplenie obvodového plášťa nemocnice, rekonštrukcia strechy či modernizácia operačných sál. Na tieto zmeny však hľadajú potrebné zdroje. Vedenie nemocnice zároveň zdôrazňuje zámer zachovať a rozvíjať akútnu zdravotnú starostlivosť priamo v Revúcej.

Zdroj: vobraze.sk, foto: NSP Revúca

<p>The post V Revúcej otvorili zrekonštruované oddelenie dlhodobo chorých. Nemocnica pripravuje ďalšie investície a chce urgentný príjem first appeared on vobraze.sk.</p>

Dvadsať rokov sa venovala tancu, reprezentovala Slovensko na súťažiach, vyštudovala medicínu a začína svoju lekársku cestu. Orsolya Farkašová, rodáčka z Gemerského Jablonca, uzavrela profesionálnu tanečnú kariéru, no svet pohybu a emócií neopustila úplne. Po krátkom návrate na javisko sa v súčasnosti naplno venuje medicíne – konkrétne psychiatrii, čo je odbor, ku ktorému mala blízko už od detstva.

„Posledných päť rokov bolo obdobím obrovských výziev. Kombinácia medicíny a tanečného športu ma naučila, že keď má človek disciplínu, vášeň a cieľ, dokáže zvládnuť aj dve extrémne náročné cesty naraz,“ hovorí pre vobraze.sk Orsolya Farkasová a dodáva, že úspech by nikdy nemal ísť na úkor zdravia. Výber odboru mladej lekárky nebol náhodný. O psychiatrii premýšľala už od začiatku štúdia medicíny. Ako ďalej Farkašová hovorí, blízka jej bola aj vďaka mame, ktorá pracuje ako detská psychiatrička. „Odmalička mi bola táto oblasť blízka, pretože som niekedy chodila s mamou do ambulancie a mala som možnosť vidieť, aká dôležitá je táto práca.“ Práve spojenie medicíny s hlbokým pochopením človeka ju na psychiatrii najviac priťahuje. „Každý pacient je iný. Nestačí poznať iba diagnózu, ale treba pochopiť aj jeho životný príbeh, vzťahy a okolnosti, ktoré viedli k jeho ťažkostiam.“

Pracuje na akútnom psychiatrickom oddelení Pinelovej nemocnice v Pezinku, ktorá je najväčšia svojho druhu na Slovensku. Hospitalizovaní sú tam pacienti z celého Slovenska so širokým spektrom psychiatrických diagnóz – od najakútnejších stavov až po zložité dlhodobé prípady. „Verím, že práve takéto pracovisko mi umožní získať najviac klinických skúseností a profesijne sa čo najviac posunúť,“ priblížila Orsolya Farkašová. To, že nie je študentka, ale lekárka, si uvedomila pri prvom pacientovi, ktorý od nej očakával pomoc, rozhodnutie a istotu. Práca na psychiatrii podľa nej vôbec nie je taká, ako si ju mnohí predstavujú. Každý deň prináša situácie, ktoré si vyžadujú rýchle rozhodovanie, pokoj aj veľkú dávku empatie. Počas nočných služieb často zostáva odkázaná sama na seba a nesie zodpovednosť za množstvo pacientov. „Je to veľký tlak, ale zároveň obrovská škola. Človek sa učí každý deň.“

Za veľkú motiváciu považuje možnosť vidieť skutočný posun v životoch pacientov. „Mnohí prichádzajú v období, keď nevidia východisko. Správnou liečbou a podporou sa však dokážu vrátiť k bežnému fungovaniu, do práce či k rodine. Je veľmi motivujúce vidieť takýto pokrok.“ Podľa nej je psychiatria odbor, ktorý sa neustále vyvíja. Lekári musia sledovať nové liečebné možnosti, lieky aj postupy. „Páči sa mi, že psychiatria si vyžaduje nielen odborné vedomosti, ale aj empatiu, trpezlivosť a schopnosť vybudovať si s pacientom dôveru.“

Tanec ju pripravil na medicínu viac, než čakala

Na prvý pohľad ide o dva úplne odlišné svety. Jedným vládnu emócie, hudba a javisko. Druhým nemocničné chodby, diagnózy a zodpovednosť. Orsi však medzi nimi našla oveľa viac spoločného, než by sa mohlo zdať. Tanec ju naučil disciplíne, vytrvalosti, schopnosti pracovať pod tlakom, ale aj vnímať ľudí. „Človek nevyjadruje všetko slovami. Mimika, pohyb či emócie často povedia oveľa viac. Práve to je veľmi dôležité aj v psychiatrii.“ Dodáva, že za každým pacientom je príbeh. A práve tanec ju naučil všímať si to, čo zostáva často nevypovedané.

Orsolya Farkašová patrila medzi úspešné slovenské reprezentantky v latinskoamerických tancoch svojej generácie. Slovensko zastupovala na domácich aj medzinárodných súťažiach. Dlhé roky tancovala po boku Tomáša Baka a neskôr súťažila s Dominika Drábika až do roku 2024. Ukončenie profesionálnej kariéry patrilo medzi jej najťažšie rozhodnutia. „Tanec bol súčasťou môjho života dvadsať rokov. Chýba mi pocit na parkete, energia aj všetko, čo s tým súviselo.“ S odstupom času však vie, že rozhodnutie prišlo v správnej chvíli. „Tanec mi dal všetko, čo mal.“

Love2Dance jej umožnil zostať ešte chvíľu pri tanci

Po skončení štúdia medicíny si dopriala rok oddychu a cestovania. Práve vtedy prišla ponuka účinkovať v tanečnom projekte Love2Dance. Načasovanie bolo podľa nej ideálne. Súťažnú kariéru už ukončila, no ešte nechcela úplne opustiť svet, ktorému venovala väčšinu života. „Na projekte ma najviac oslovila možnosť byť súčasťou tímu profesionálnych tanečníkov. Po rokoch súťaženia bolo príjemnou zmenou pracovať spoločne na jednom cieli, navzájom sa podporovať a tvoriť tím.“

Projekt jej priniesol novú skúsenosť. Kým na súťažiach bola dôležitá technická dokonalosť, na javisku pred divákmi si uvedomila význam emócie. „Diváci si najviac zapamätajú emóciu. Musela som sa naučiť menej premýšľať nad každým detailom a viac si užívať samotný okamih.“ Keď sa rozsvietia reflektory, diváci vidia iba niekoľko minút vystúpenia. Nevidia však stovky hodín príprav. Prvý mesiac skúšok na Love2Dance znamenal pre tanečníkov dvanásťhodinové tréningy každý deň. „Bolo to veľmi intenzívne obdobie, ktoré preverilo našu fyzickú aj psychickú odolnosť.“ Aj preto sa dnes usmeje, keď niekto povie, že tanec je len krásne hobby. Vie totiž, koľko driny sa skrýva za niekoľkými minútami na javisku.

V súčasnosti už súčasťou tohto projektu nie je. Ako hovorí, dôvodom je najmä časová náročnosť lekárskej práce. „Pracujem každý pracovný deň a časovo by som už nestíhala cestovať na predstavenia do Prahy. Mrzí ma to, ale momentálne sa chcem naplno venovať medicíne.“

K tancu sa však nechce otočiť chrbtom. Keď bude mať stabilnejšie pracovné zázemie, rada by svoje skúsenosti odovzdávala ďalej. „Určite by som sa chcela k tancu vrátiť a učiť deti. Tanec mi dal veľmi veľa a rada by som tieto skúsenosti posunula ďalej.“

Televízne ponuky nechala bokom

Počas štúdia medicíny dostala aj ponuku účinkovať v tanečnej šou Let’s Dance. V tom období však stále súťažne tancovala a zároveň zvládala náročnú školu. Podľa jej slov by nebolo možné všetko časovo skombinovať. „Je to určite krásny projekt, ale teraz sa chcem naplno venovať spomínanej medicíne. Televízna obrazovka momentálne nie je moja priorita,“ povedala rodáčka z Gemerského Jablonca, ktorá sa rada vracia k svojim koreňom. „Je dôležité nezabudnúť, odkiaľ človek pochádza. Práve tam má človek svoje korene.“ Úspechy podľa nej nemenia človeka. „Stále som to isté dievča, ktoré vyrastalo v tejto dedine,“ podotkla. V súčasnosti býva v obci Holíč.

Orsolya má veľkú oporu v snúbencovi. „Myslím si, že najdôležitejšie je uvedomiť si, že človek nemusí všetko zvládnuť sám. Mám veľké šťastie, že mám pri sebe úžasného snúbenca, ktorý je mi veľkou oporou – dbá na to, aby som sa stravovala zdravo, aby som si našla čas na pohyb a aby som nezabúdala aj na seba. Teóriu viem ale aplikovať to na seba je trošku ťažšie, ešte sa to stále učím,” poznamenala mladá lekárka. Ako zdôraznila, bez jej rodiny by určite nebola tam, kde je dnes. „Celú moju cestu, či už v tanci alebo počas štúdia, stáli vždy pri mne a boli mi obrovskou oporou. Počas medicíny bola pre mňa veľkou oporou moja mamina, ktorá je detská psychiatrička. Veľa ma naučila, je mojím veľkým vzorom a obdivujem ju ako ženu aj lekárku. Je pre mňa ženou s veľkým Ž.“

Mladá lekárka má ambície a ciele, len sa podľa jej slov zmenili. „Dnes ma motivuje najmä medicína a možnosť pomáhať ľuďom. Chcem sa stále posúvať, byť dobrou lekárkou a zároveň si vybudovať život, o akom som vždy snívala. Pre mňa je najväčšou motiváciou pocit, že to, čo robím, má zmysel, a môže to niekomu reálne pomôcť a zlepšiť život,“ uzavrela Orsolya Farkašová.

Tanečníčka Orsolya Farkasová: Tanec ma naučil byť vytrvalou a nevzdávať sa

Zdroj: vobraze.sk, foto: album O. Farkasovej

<p>The post Z tanečného parketu na nemocničné oddelenie. Orsolya z Gem. Jablonca začína novú životnú etapu ako lekárka a televízne ponuky nechala bokom first appeared on vobraze.sk.</p>

Ivan Urbančok z Lučenca patrí k mladej generácii zdravotníkov, ktorí už počas štúdia nadobudli cenné skúsenosti priamo v praxi. Pracuje na urgentnom príjme v rimavskosobotskej nemocnici. V máji úspešne zavŕšil bakalárske štúdium v odbore urgentná zdravotná starostlivosť na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava v Nových Zámkoch. Za sebou už má aj promócie. „Bola to dlhá jazda, ktorá ma naučila nielen veľkej dávke zodpovednosti, ale dala mi najmä zručnosti a vedomosti. Štúdium mi prinieslo aj mnoho nových priateľstiev a spoznanie ľudí, na ktorých nikdy nezabudnem,“ uviedol pre vobraze.sk Ivan Urbančok (23).

Jeho cesta k zdravotníctvu pritom nebola hneď jasná. Ako dieťa sníval o tom, že bude rušňovodičom. Zlom však prišiel, keď videl, ako posádka vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby pomáha chlapcovi približne v jeho veku. Vtedy sa rozhodol vybrať týmto smerom. „Nebol by som si vtedy pomyslel, že to bude práca, po ktorej budem túžiť celý svoj život,“ spomína.

Je absolventom Strednej zdravotníckej školy v Lučenci. Už počas štúdia začal Ivan pracovať v nemocnici v Rimavskej Sobote, kde pôsobí takmer štyri roky. „Pri hľadaní práce som spomínal, že chcem popri nej aj študovať. Tu mi tú možnosť dali, za čo som veľmi vďačný,“ uviedol.

Na urgentnom príjme sa Ivan Urbančok stará o pacientov v akútnych stavoch, asistuje lekárom, vykonáva základné vyšetrenia či pripravuje pacientov na zákroky. Práve táto robota ho podľa vlastných slov naučila najviac. Pracuje ako taký zdravotný brat. „Zistil som, že vedomosti nestačia. Teória je len základ. Skutočná práca začína vtedy, keď sa veci začnú komplikovať. Keď pacient nereaguje podľa učebnice a ty musíš improvizovať a zároveň byť presný,“ vysvetľuje mladý Lučenčan. V jeho rodine mali viac zdravotníkov.
Silným momentom bol pre neho prvý prípad – pacient s infarktom, ktorému pomohli včasnou diagnostikou. „Pocity boli zmiešané, ale zároveň veľmi dobré. Pomohli sme človeku, ktorý to potreboval najviac,“ hovorí.

Okrem nemocnice zbieral Urbančok skúsenosti v záchrannej zdravotnej službe počas praxe na vysokej škole. Vyskúšal si viacero posádok RLP Rimavská Sobota, RZP Hriňová, RZP Fiľakovo, RLP Lučenec. „Každá posádka bola iná, mala svoje špecifiká, ale každá mi dala veľa. Bez tých ľudí by som určite nebol tam, kde som teraz,“ zdôrazňuje.

Výjazdy sú podľa neho nevyspytateľné. „Už len keď počujem zvuk AVL (automatizovaný systém riadenia vozidiel záchrannej služby, ktorý signalizuje výjazd), cítim, ako sa mi zvýši tep. V hlave si prechádzam scenáre, čo ma môže čakať,“ opisuje. Náročné situácie k tejto práci podľa neho patria. „Na to sa nedá zvyknúť, ale dá sa na to adaptovať,“ doplnil. Aj napriek náročnosti ho práca napĺňa. Najviac si váži tímovú spoluprácu. „Každý z nášho tímu, či už sestra, lekár alebo aj záchranár, ktorý nám pacienta odovzdal, sa spolu snažíme pre toho pacienta urobiť to najlepšie v jeho najhoršej chvíli. Základom je úcta medzi nami. Ak toto zlyhá, akoby sa rozbil základný kameň,“ zdôrazňuje Ivan. Negatíva hľadá len ťažko. „Možno len to, že sa niekedy nestihnem ani najesť alebo ísť na toaletu.“

Od júla čaká Urbančoka nová výzva, oficiálne nastúpi ako záchranár do Lučenca, kde chce získavať ďalšie potrebné skúsenosti. „Už len pár služieb a z priestorov urgentného príjmu v Rimavskej Sobote presadnem do ambulancie „RLP“ – rýchlej lekárskej pomoci a ambulancie novej „AŠP – ambulancie špecializovanej prepravy.“

Do nového prostredia pôjde s veľkým rešpektom a s vedomím, že sa musí v tejto oblasti stále vzdelávať. Od prostredia urgentného príjmu sa totiž záchranka líši. „Ambície na novej pozícii sú jasné, je to kontinuálne vzdelávanie sa v tejto sfére. Predsa len je tu nová farmakoterapia, s ktorou som doteraz nemal veľké skúsenosti, ale aj materiálno-technické vybavenie. Verím však, že to zvládnem a dobehnem aj túto oblasť v mojej novej práci.“

Vo voľnom času, ktorého veľa nemá, športuje, chodieva do prírody a trávi ho s priateľmi. Vidieť ho môžete aj ako zdravotníka na futbalových zápasoch a rád sa zúčastňuje na rôznych odborných podujatiach. Zúčastnil sa napríklad na workshopoch či konferenciách zameraných na urgentnú medicínu, ktoré ho posúvajú ďalej.

Vo vzťahu k budúcnosti má Ivan Urbančok jasný cieľ. Už niekoľko rokov sníva o práci vo vrtuľníkovej záchrannej službe. „Snažím sa na sebe pracovať, aby som raz bol pripravený. Chcem sa dostať na pozíciu zdravotníckeho záchranára v ambulancii vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby spoločnosti AIR – TRANSPORT EUROPE,“ priblížil.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: album I. Urbančoka

<p>The post Lučenčan Ivan pracuje na urgentnom príjme v rimavskosobotskej nemocnici. Sníva o zachraňovaní životov z vrtuľníka first appeared on vobraze.sk.</p>

Tanečníčka Lara Polgáriová z Tornale zbožňuje šou Let’s Dance na TV Markíza. V apríli si ju bola pozrieť aj naživo v Bratislave ako diváčka. „Som veľkou fanúšičkou tejto tanečnej šou. Vstupenky na ňu boli pre mňa ešte vianočným darčekom. Bola som sa pozrieť pred dvomi týždňami na ôsme kolo aktuálnej jedenástej série, v ktorom zo súťaže vypadla herečka Gabriela Marcinková,“ uviedla pre vobraze.sk osemnásťročná Lara Polgáriová. Tá sa venuje súťažne latinskoamerickým tancom. Je členkou TK Sambed Rožňava.

„Vidieť túto šou naživo predstavovalo pre mňa úžasný a nezabudnuteľný zážitok. Jednoducho najlepší možný darček,“ zdôraznila tretiačka na Gymnáziu Ivana Kraska – Ivan Krasko Gimnázium a Obchodná akadémia – Kereskedelmi Akadémia v Rimavskej Sobote. „Takým bonusom na pamiatku boli fotografie s hercami Kristiánom Baranom a Jánom Koleníkom, účinkujúcimi v tejto sérii, ako aj s Nelou Pociskovou a jej tanečným partnerom Filipom Kucmanom. Boli milí, odfotili sa s každým, kto o to požiadal,“ doplnila.

Profesionálni tanečníci, respektíve tanečníčky, tvoriaci páry so známymi tvárami z televíznych obrazoviek, urobili na gymnazistku Laru veľký dojem. „Nakoplo ma to a dodalo nový impulz, aby som sa nevzdávala a ďalej tancovala.“

Let’s Dance pozerala v televízii ešte predtým, než začala súťažne tancovať. „Ako tanečníčka pozerám túto šou inak než kedysi. Poznatky čerpám aj z tých choreografií, ktoré páry predvádzajú, učím sa z nich, rovnako ako tiež z toho, ako vystúpenia hodnotia členovia poroty. Snažím sa zobrať si niečo z toho k srdcu,“ povedala Lara Polgáriová. Prezradila, že vo finále Let’s Dance, ktoré sa uskutoční v nedeľu 10. mája, je jej favoritom Kristián Baran. „Dopriala by som mu víťazstvo,“ podotkla.

Na venčekoch rôznych základných škôl v regióne začala tancovať s Ivanom Ligártom, ktorý zasväcuje žiakov a žiačky do tajov tanca. „Od tohto kalendárneho roka je to viac-menej pravidelne. Predtým som sa na venčekoch zúčastnila ako jeho tanečná partnerka asi iba dvakrát. V tomto školskom roku nás ešte viaceré čakajú,“ priblížila Lara. Účinkovaniu na venčekoch prikladá podľa jej slov veľkú váhu. „Tanec ma baví, milujem ho, takže to robím s radosťou. Je to moje hobby. Oplatí sa to, aj keď mám takto menej voľného času. Mám radosť, keď vidím, že deti tanec baví.“

V budúcnosti mieni študovať medicínu. „Pomáhať iným sa v zdravotníctve snažím aj v súčasnosti, chodievam do rimavskosobotskej nemocnice ako dobrovoľníčka. Zahŕňa to pomoc pacientom i personálu pri rôznych aktivitách a vytváranie príjemnejšej atmosféry pre deti a aj dospelých. V rámci dobrovoľníctva pripravujem tvorivé dielne, hrám sa s deťmi spoločenské hry alebo pexeso a pomáham pri aktivitách, ktoré im spríjemňujú čas v nemocnici. Naučila som sa byť vďaka tomu trpezlivejšia, komunikatívnejšia a viac si vážiť prácu zdravotníkov i zdravie ľudí,“ uviedla Lara Polgáriová, ktorá je zároveň šikovnou klaviristkou. Súťažne tancuje po boku Alexa Horvátha z Rimavskej Seči, študujúceho na vysokej škole v Budapešti.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album L. Polgáriovej

<p>The post Tanečníčka Lara z Tornale zbožňuje šou Let’s Dance, videla ju naživo a bol to pre ňu úžasný zážitok. Baví ju tancovať na venčekoch first appeared on vobraze.sk.</p>

Nemocnica s poliklinikou v Revúcej rozšírila svoje diagnostické možnosti o nový moderný CT prístroj Revolution Maxima. Ide o investíciu, ktorá zlepší dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov regiónu Gemer. Ako pre vobraze.sk uviedla riaditeľka nemocnice Janette Hrbálová, nemocnica prístroj zakúpila z vlastných prostriedkov, celkové náklady presiahli 660-tisíc eur.

Nový 64-vrstvový CT skener nahradil starší 16-vrstvový prístroj a prináša rýchlejšie vyšetrenia, kratší čas snímania a vyšší komfort pre pacientov. Zároveň umožňuje detailnejšie zobrazenie organizmu a presnejšiu diagnostiku. V revúckej nemocnici doposiaľ využívali približne 15-ročný CT prístroj.

S novým CT rozšírili aj spektrum vyšetrení. Okrem bežných CT vyšetrení mozgu, hrudníka či brucha pribudla CT angiografia mozgových ciev a karotíd, ako aj CT kolonografia.

„Okrem štandardných vyšetrení mozgu, krku, hrudníka, brucha, malej panvy či muskuloskeletálneho systému rozširujeme spektrum aj o CT angiografiu mozgových artérií a karotíd. Významným prínosom je aj zavedenie CT kolonografie. Súčasťou modernizácie je aj nový injektor na podávanie kontrastných látok, ktorý umožňuje presnejšie, bezpečnejšie a časovo optimalizované podávanie kontrastných médií. Pri niektorých vyšetreniach zároveň umožňuje dosiahnuť požadovanú kvalitu zobrazenia pri nižšom objeme kontrastnej látky“, uviedol v tlačovej správe námestník riaditeľa pre LPS Lukáš Kokorák.

Nový systém zároveň využíva moderné technológie na automatické polohovanie pacienta a optimalizáciu radiačnej záťaže.Súčasťou modernizácie je aj pokročilé pracovisko na spracovanie diagnostických dát, ktoré umožňuje rýchlejšie vyhodnocovanie výsledkov a tvorbu 3D rekonštrukcií.

CT pracovisko v Revúcej ročne realizuje tisíce vyšetrení a zohráva dôležitú úlohu v zdravotnej starostlivosti pre región. Nový prístroj má pomôcť skrátiť čakacie doby, zvýšiť presnosť diagnostiky a znížiť potrebu cestovania pacientov do vzdialenejších nemocníc. Modernizácia je súčasťou širších investícií nemocnice, ktorá aktuálne rozvíja infraštruktúru, rozširuje kapacity a investuje do nových zdravotníckych technológií.

Zdroj: tlačová správa NsP Revúca, redakčne upravené.

<p>The post Revúcka nemocnica investovala 660-tisíc eur do modernej CT diagnostiky. Rozšírili spektrum vyšetrení first appeared on vobraze.sk.</p>

Niektorí ľudia si povolanie vyberajú rozumom, iní srdcom. Zdravotná sestra Ľubica Agócsová patrí k tým druhým. K pomoci druhým ju to ťahalo už od detstva a aj po rokoch na urgente v rimavskosobotskej nemocnici hovorí, že jej práca má stále zmysel. Aj v časoch, keď je zdravotníctvo pod tlakom, zostáva presvedčená, že ľudský prístup má nezastupiteľné miesto.

Už ako malé dievča vedela, že chce pracovať v zdravotníctve. „Rada som sa starala o zvieratá a mala som z toho radosť. Postupne som si uvedomila, že by som chcela pomáhať aj ľuďom,“ hovorí pre vobraze.sk Ľubica Agócsová (42). Ako hovorí, motiváciou pre ňu bola aj predstava práce v nemocničnom prostredí, ktorá ju sprevádzala už počas školských rokov.

Rodáčka z Moldavy nad Bodvou našla svoj profesionálny aj osobný domov na Gemeri. Študovala v Rožňave a špecializáciu si doplnila v Banskej Bystrici v odbore vnútorného lekárstva a chirurgie.

Prvé pracovné skúsenosti získala v domove dôchodcov v Tornali, kde pôsobila štyri roky. Práca so seniormi jej dala veľa, najmä trpezlivosť a schopnosť vnímať potreby druhých. Keď sa však objavila možnosť, že by zdravotné sestry mali vykonávať skôr opatrovateľskú prácu, rozhodla sa posunúť ďalej. „Nie kvôli tomu som sa učila najvyššie vzdelanie zdravotnej sestry,“ podotkla Ľubica. Jej kroky tak viedli do nemocnice v Rimavskej Sobote, kde postupne prešla viacerými oddeleniami – od klasického lôžkového oddelenia cez jednotku intenzívnej starostlivosti až po urgentný príjem. Práve rôznorodosť skúseností jej dnes pomáha rýchlo sa rozhodovať.

Na svoje začiatky spomína aj v súvislosti so staršou generáciou zdravotníkov, ktorí ju formovali. Patrí podľa vlastných slov ešte k „starej škole“, kde sa dôraz kládol nielen na odbornosť, ale aj disciplínu a rešpekt. Práca po boku skúsených kolegov jej dala pevné základy, z ktorých čerpá dodnes. Okrem Nándora Nagya mala podľa nej možnosť pracovať aj počas pôsobenia Márie Volekovej či Karola Mička.

Práve urgent sa stal miestom, kde naplno využila svoje schopnosti aj odhodlanie. Spomienok má množstvo, no niektoré zostávajú obzvlášť silné. „Pamätám si prípad, keď nám priviezli štyroch intoxikovaných ľudí v bezvedomí. Nevedeli sme o nich nič, museli sme okamžite konať,“ opisuje situáciu, v ktorej rozhodujú sekundy. Takéto momenty podľa nej preveria nielen vedomosti, ale aj schopnosť zachovať pokoj.

Najčastejšie sa stretáva s pacientmi s infarktmi, pľúcnymi edémami či intoxikáciami. Práve posledné menované prípady v nej zanechávajú silné emócie. „Je smutné, keď si ľudia chcú vziať život. Nikto to nemá ľahké,“ dodáva.

Na urgente pôsobila približne osem rokov ako vedúca sestra. Táto pozícia jej priniesla veľkú mieru zodpovednosti – za personál, materiál aj samotný chod oddelenia. Musela riešiť aj náročné situácie v tíme. „Dalo mi to veľa, aj do práce, aj do súkromia,“ priznáva Agócsová. Naučila sa však lepšie komunikovať, rozhodovať sa pod tlakom a niesť dôsledky svojich rozhodnutí.

Napriek tomu sa v rámci urgentu rozhodla vrátiť späť k práci pri pacientoch. „Nevedela som sa tomu venovať naplno každý deň. Radšej sa vzdám kariéry, ako by som to mala robiť na polovicu,“ vysvetľuje Ľubica, ktorá má jednu dcéru a tiež sa zameriava na štúdium zdravotníctva.
Kontakt s pacientom Agócsovej podľa jej slov dáva najväčší zmysel a naplnenie. Aj dnes využíva skúsenosti z vedúcej pozície napríklad pri triážovaní pacientov. „Už pri pohľade vieme odhadnúť, či ide o vážny stav. Keď niekto príde so sťaženým dýchaním, rýchlo zhodnotíme, či ide o prechladnutie alebo pľúcny edém,“ približuje.

Dnes opäť stojí priamo pri lôžkach a pacientov vníma predovšetkým ako ľudí s vlastným príbehom. „K pacientovi sa treba postaviť tak, ako keby to bol váš príbuzný. Ako k vlastným deťom,“ hovorí o svojom životnom i pracovnom motte. Práve ľudský prístup považuje za kľúčový. „Táto práca má hodnotu aj v chaose, únave či neistote. Byť s človekom v jeho najťažších chvíľach sa nedá merať len výsledkom.“

Práca na urgente je však psychicky aj fyzicky náročná. Oddeliť ju od súkromia nie je vždy jednoduché. „Často aj cestou domov premýšľam, či som všetko stihla a urobila správne,“ priznáva. Sú chvíle, keď si potrebuje len sadnúť do ticha a na chvíľu nemyslieť na nič. Práve v týchto momentoch si však uvedomuje aj hrdosť na to, čo spolu s kolegami dokázali.

Veľkou oporou je pre ňu kolektív. „Sme zohratý tím,“ hovorí Ľubica. Pozitívna spätná väzba od pacientov ju dokáže príjemne prekvapiť. „Ľudia nás pochvália aj osobne, nielen niekedy negatívne na sociálnych sieťach,“ dodáva.

Oddych nachádza v jednoduchých veciach, ako prechádzkach, turistike či bicyklovaní. Rada trávi čas aj so svojou dcérou, s ktorou otvorene diskutuje o živote aj o práci. Spolu si vymieňajú názory a navzájom sa obohacujú.

Práve dcéra je pre ňu aj veľkou motiváciou. Plánuje študovať medicínu a ísť v jej šľapajach. „Vidí, že aj keď som unavená, tá práca má zmysel. Chcem jej ukázať, že to stojí za to,“ hovorí Ľubica Agócsová. Sama pritom nikdy neuvažovala o tom, že by bola lekárkou. Od začiatku vedela, že chce byť zdravotnou sestrou.

Na záver má jasný odkaz pre mladých ľudí, ktorí uvažujú o práci v zdravotníctve. „Nepozerajte sa na to len ako na prácu. Je to poslanie. Každý pacient je človek, ktorý si svoju chorobu nevybral ako chlieb v obchode. Jednoducho ju dostal a musí s ňou žiť. Buďte preto k nemu takí, ako by ste chceli, aby sa správali k vašim najbližším.“

Zdôrazňuje, že zdravotníctvo nie je len o vedomostiach, ale najmä o postoji. Úsmev, pochopenie a pokojný prístup podľa nej často pomôžu viac než samotná liečba. „To, ako sa postavíte k svojej práci, je vaša vizitka,“ dodáva Agócsová z Tornale.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Ľubica Agócsová

<p>The post Na urgente v R. Sobote stojí pri pacientoch v najťažších chvíľach. Špecializovaná zdravotná sestra Ľubica z Tornale ich berie ako rodinu first appeared on vobraze.sk.</p>

Folkloristka Slávka Husárová z Hrnčiarskych Zalužian (okres Poltár) si svoju životnú cestu vybrala už ako dieťa. Za sebou má viac ako tridsať rokov práce v zdravotníctve, stovky príbehov pacientov a splnené sny vo folklóre. Pracuje ako vedúca sestra na neurologickom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici.

Ako malá vyrastala bez škôlky, no o starostlivosť mala postarané. „Ocko ma často vozieval na traktore k starkej, kde sa o mňa starala spolu s tetou Ančou. Práve ona ma veľmi ovplyvnila, mala reumu a veľké bolesti. Vtedy som chcela byť doktorka, aby som ju vyliečila,“ hovorí pre vobraze.sk Slávka Husárová (50), rodáčka z obce Kružno.

Vyrastala bez škôlky, no o starostlivosť tak mala postarané. Detstvo mala podľa jej slov plné pohybu a radosti. Venovala sa atletike, folklóru aj rôznym aktivitám. „Reprezentovala som školu a raz sa mi podarilo stať majsterkou okresu mladších žiačok. Bol to krásny zážitok,“ približuje. Silné spomienky má aj na spartakiády či účinkovanie v detskom folklórnom súbore Oriašok v Rimavskej Sobote, kde chodila aj do základnej školy.
„Chcela som byť všeličím – kaderníčkou, zverolekárkou, ale v siedmom ročníku som sa rozhodla pre zdravotnú sestričku a pri tom som už zostala,“ hovorí Husárová, ktorá absolvovala Zdravotnícku školu v Lučenci a vzdelanie si rozšírila na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, kde získala titul bakalárky aj magisterky.

„Moja práca je veľmi rôznorodá. Zabezpečujem chod oddelenia, plánujem služby, kontrolujem starostlivosť o pacientov, komunikujem s personálom aj lekármi. Každý deň je iný,“ opisuje Husárová, vedúca sestra na neurologickom oddelení. Na jedno stretnutie nikdy nezabudne. „Mali sme pacientku vo veľmi vážnom stave, bola na umelom dýchaní a nevedela rozprávať. Postupne sa však začal jej stav zlepšovať, najskôr nám písala na tabuľku a potom sa učila všetko odznova. Takéto momenty dávajú tejto práci zmysel,“ spomína.

Najnáročnejšia je podľa nej práca s ľuďmi. „Nie vždy sa dá vyhovieť každému. Každý sme iný – personál, pacienti aj ich príbuzní,“ priznáva otvorene. Napriek tomu ju práca napĺňa. „Najradšej mám ten pocit, že môžem pomáhať. Keď vidím, ako sa stav pacienta zlepšuje, je to neopísateľné,“ hovorí Slávka Husárová. Hoci na chvíľu odišla pracovať na ambulanciu, nemocnica ju opäť pritiahla späť. „Ťahalo ma to na oddelenie. Po necelých troch mesiacoch som sa vrátila a dnes som už deviaty rok vedúcou sestrou na neurológii,“ dodáva.

Popri náročnej práci si našla aj priestor na svoju veľkú vášeň, to je folklór. „Je to pre mňa relax a dobíjanie energie,“ uviedla. Slávka pôsobí vo FSk Hráči, kde sa venuje spevu. „Sme skvelá partia ľudí z rôznych kútov regiónu. Spievame piesne z Podpoľania, robíme čepčenia, fašiangy či vianočné programy,“ približuje.

Túžba po pohybe ju priviedla aj do folklórneho súboru Podpoľanci v Detve. „Chcela som sa naučiť tancovať, no tak sa mi to zapáčilo, že som zostala. Byť súčasťou súboru je splnený sen,“ priznáva s tým, že folklór vníma ako dedičstvo, tradíciu, hrdosť na to, odkiaľ pochádza a pocit vďačnosti, že niekam patrí. „Mám rešpekt a obdiv pred našimi predkami, že v tak ťažkej dobe, akú žili, si svoj život dokázali spríjemniť krásnymi piesňami, zvykmi a tiež pred tými, ktorí ho dokázali udržiavať a tvoriť. Vyvoláva vo mne radosť, rôznorodosť.“

Silným momentom pre ňu bolo aj vystúpenie na Folklórnych slávnostiach v Detve. „Bol to môj najtajnejší sen a podarilo sa mi ho splniť,“ hovorí s úsmevom Husárová.

Vo voľnom čase sa rada bicykluje, pečie či tvorí. „Najradšej pečiem dobošovú tortu. Recept mám od svokry, postupne som si ho prispôsobila,“ prezrádza. Okrem toho sa venuje vyšívaniu krivou ihlou. „Je to pre mňa niečo nové a fascinujúce,“ dodáva Husárová, pre ktorú februárová oslava päťdesiatky nebola len míľnikom, ale aj príležitosťou obzrieť sa späť na život plný práce, obetavosti a radosti z tradícií. V minulosti približne sedem rokov pôsobila vo FS Hrnčiarka.

Aj po jubileu má však má jasné priority. Ako hovorí, chce pomáhať ľuďom, žiť naplno a nezabúdať na tradície. „Som vďačná, že môžem robiť prácu, ktorá má zmysel a zároveň si plniť sny vo folklóre,“ uzatvára Slávka, ktorá je rada, že aj jej deti sa od detstva venujú folklóru. Dcéra Dominika rovnako pôsobí v spomínanom regionálnom folklórnom zoskupení Hráči a aj spolu chodia na viaceré podujatia. S ďalšími členmi FSk Hráči prinášajú ľuďom to, čo baví aj ich. Zároveň udržiavajú nestrojený, autentický folklór a spájajú folkloristov z Hrnčiarskych Zalužian, Hrachova, Poltára, Lučenca či Detvy i Krupiny. Syn Tomáš je záchranárom a ako jeden z mála folkloristov z regiónu sa pretancoval až do najznámejšieho ľudového súboru na Slovensku. V SĽUK-u pôsobil od roku 2017, počas štyroch sezón. Tanečník Tomáš má za sebou aj spoluprácu s režisérom Jánom Ďurovčíkom v predstavení Cigáni idú do neba.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: archív Slávka Husárová

<p>The post Folkloristka Husárová z H. Zalužian pracuje v nemocnici. Život zasvätila pomoci ľuďom a tradíciám first appeared on vobraze.sk.</p>

Dávid Ádám pôsobí v nemocnici v Rimavskej Sobote už dvanásty rok. V detstve podával injekcie plyšovým hračkám, dnes sa venuje traumatológii. Odkedy mal prvý kontakt s chirurgiou, o svojom poslaní nezapochyboval.

„Ani neviem, ako to bolo. Ako si pamätám, stále som chcel byť lekárom, ale neviem prečo ani z čoho to vychádzalo. Maminka mi hovorí, že som v detstve očkoval macíkov,“ povedal pre vobraze.sk Dávid Ádám (36). Neskôr sa dostal na medicínu do Košíc, čo bola jasná voľba. Počas štúdia nemal jasnú predstavu o svojej budúcej špecializácii. „Ale prišiel som do Rimavskej Soboty na chirurgiu a tak ma to chytilo, že som vedel, že nikde inde nechcem ísť. Chcem robiť chirurgiu a chcem ju robiť tu v Rimavskej Sobote,“ hovorí dnes už skúsený úrazový chirurg, ktorý si ani nikam inam žiadosť nedával. Keď ešte nastupoval ako čerstvý absolvent všeobecného lekárstva, ovplyvnil ho podľa jeho najmä primár miestneho chirurgického oddelenia Peter Juhász. „Bol človek, ktorý ma oslovil už keď som tu bol na praxi. Je toho názoru, že mladý chirurg musí čím skôr vidieť operácie a začať aj robiť zákroky a operácie, aby čo najskôr nabral zručnosti. Rovno ma zobral na operačku. Keď bol na sále, ukázal mi veľa vecí, ktoré som na škole nevidel, ani nemal šancu sa k nim predtým dostať, videl som, ako prebieha operácia a čo všetko to obnáša. Už vtedy som sa rozhodol, že presne toto chcem robiť,“ vysvetľuje Ádám.

Na chirurgiu nastúpil v auguste 2014 ako čerstvý absolvent. Už koncom septembra robil svoju prvú operáciu. Išlo o zlomeninu stehennej kosti. „Dostal som taký rýchlokurz. Bolo tu dosť málo lekárov, takže sa ma snažili zapojiť čo najskôr do činnosti, ako ambulantnej, aj operačnej. Známi, ktorí nastúpili do väčších nemocníc, sa k tomu ani zďaleka tak skoro nedostali. To je obrovské pozitívum, ja som sa hneď dostal k tomu, čo som chcel robiť,“ pochvaľuje si. Neprišlo to však všetko hneď a bez námahy. „Človek sa musí učiť a postupne sa dostávať k operáciám. Niektoré mi dovolili relatívne skoro, iné až po dvoch, troch či štyroch rokoch. Vždy keď primár Juhász videl, že som pripravený, už by som to zvládol, odskúšal ma. Najprv pod dozorom, potom už aj samostatne,“ spomína na nie tak dávnu minulosť.

Počas svojej praxe sa venoval širokému spektru chirurgických výkonov, atestáciu z úrazovej chirurgie absolvoval v roku 2024. Ako chirurg operuje takmer každý deň, niekedy aj trikrát či štyrikrát. Potom pršiel nový impulz a ponuka stať sa námestníkom pre liečebno-preventívnu starostlivosť Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota. Na jej poste pôsobí približne pol roka. Počet zákrokov tak už nemá toľko ako predtým. „Tento rok už operujem menej, ale aj tak som často na operačke a potom sa venujem administratíve a ostatným povinnostiam. Ešte stále som v štádiu, že si hľadám systém, ako si rozložiť čas. Operovať, ambulovať, riešiť veci na oddelení, robiť námestníka a zároveň organizačné záležitosti, niekedy je to náročné skĺbiť. Deň má len 24 hodín a ja sa chcem venovať aj rodine,“ hovorí Ádám, ktorý priznal, že rozhodnutie prijať dôležitú funkciu sa vôbec nerodilo ľahko.

Pri operácii je podľa neho veľmi dôležité plne sa sústrediť. „Všetko ostatné musíte vtedy vypnúť. Sústrediť sa na sto percent. Nie je to ako keď skladáte súčiastky a keď niečo pokazíte, tak to rozoberiete a spravíte znova. Tu veľká možnosť opravy nie je. A keď aj je, často už s následkami, či komplikáciami. Preto to treba urobiť na prvý krát na sto percent,“ vysvetľuje lekár.

Zároveň zdôrazňuje, že chirurg nikdy nepracuje sám a vyzdvihol potrebu skúseného tímu a spoľahlivých kolegov. Výsledok operácie nie je podľa skúseného operatéra len v rukách lekára, ktorý zákrok vedie. „Na operačke jeden človek neurobí nič. Každý musí plniť svoje úlohy. Súhra tímu je naozaj veľmi dôležitá. Keď nemáte dobrý tím, tak sa len trápite,“ vysvetľuje a dodáva, že pri každom úspechu musí mať chirurg pri sebe či už inštrumentára, asistenta, anestéziológa, anesteziologickú sestru, ošetrovateľov, ale i upratovačky.

Lekársku profesiu vníma ako službu. „Sme tu na to, aby sme pomáhali ľuďom. Či sa nám to vždy podarí na sto percent, alebo nie, snažíme sa vždy urobiť maximum. Keď máte k dispozícii všetko potrebné, je to jednoduchšie. Ak nie, hľadáte alternatívy. Ale cieľ je vždy ten istý, pomôcť pacientovi,“ zdôrazňuje Ádám.

Z chirurgie sa venuje najmä traumatológii. „Operujem skôr kosti, kĺby a zlomeniny. Klasickej brušnej chirurgii sa nevenujem. Okrem traumatológie robím aj septickú chirurgiu,“ vysvetľuje. Najčastejšie operácie sú podľa neho artroskopie kolena a ramena, no často rieši aj rôzne zlomeniny. Za najkomplikovanejšie považuje kombinované zákroky. V službe operujú najmä úrazy a zlomeniny, najmä ak hrozí opuch alebo zhoršenie stavu.

Pokoj nachádza zaneprázdnený chirurg doma, kde ho čaká manželka a tri deti. „Mám úžasnú manželku, ktorá mi to všetko toleruje, nočné a víkendové služby, príslužby, časté telefonáty aj doma. Je chirurgická sestrička z nášho oddelenia. Vždy hovorím, že keďže som veľa slúžil a nemal som čas, našiel som si manželku priamo v práci,“ hovorí s úsmevom a dodáva, že lekár bez sestričky sa nikam nedostane. „A ja ju mám aj doma.“

Silné putá majú aj s kolegami. „Aj svadbu sme mali veľkú. Jeden stôl bola jedna rodina, druhý ďalšia rodina a tretí bola naša medicínska rodina, sestričky, lekári, ošetrovatelia. V nemocnici spolu trávime niekedy viac času ako s vlastnou rodinou,“ konštatuje Ádám.

Keď príde domov, snaží sa vypnúť. Už cestou z práce sa pokúša prepnúť do rodinného režimu, keď vyzdvihuje deti zo školy a škôlky. Oddychuje najmä fyzickou prácou. „Bývame v rodinnom dome a máme záhradu. Fyzická činnosť pomáha vyventilovať hlavu. A keď mám softvér veľmi zavírený, tak sa venujem rekreačnej streľbe. Žiadne poľovanie, len kartóny a neživé ciele,“ priznáva svoju záľubu, ktorej sa venuje už od školských čias. Pôvodne sa venoval lukostreľbe. „Ako vysokoškolský študent som dostal od rodičov svoj prvý luk. Až ako lekár som potom prešiel k streľbe.“ Práve na strelnici vraj dokáže odbúrať to, čo sa cez týždeň nahromadí a zároveň trénovať presnosť, i sústredenie, ktoré vo svojej práci potrebuje nepretržite.

Zdroj: vobraze.sk, Foto: archív Dávid Ádám

<p>The post Traumatológ Ádám pôsobí v nemocnici v R. Sobote. Odkedy mal prvý kontakt s chirurgiou, o svojom poslaní nezapochyboval first appeared on vobraze.sk.</p>

Rádiologické oddelenie Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec n.o. uviedlo dnes do prevádzky svoje kompletne obnovené priestory. Táto investícia v hodnote približne 200-tisíc eur, realizovaná výhradne z vlastných zdrojov nemocnice, zahŕňa nákup najmodernejšieho digitálneho RDG prístroja a inštaláciu nového interiérového vybavenia.

Vedenie nemocnice týmto krokom pokračuje v dlhodobej stratégii modernizácie oddelenia rádiológie (RDG), ktorej cieľom je poskytovať obyvateľom regiónu Novohrad diagnostiku na európskej úrovni. Nová digitálna technológia prináša výrazné zníženie radiačnej záťaže pre pacientov, okamžitý digitálny prenos snímok do nemocničného systému bez nutnosti vyvolávania, vysoké rozlíšenie obrazu, ktoré uľahčuje včasné odhalenie ochorení.

Okrem technologického upgradu prešlo pracovisko aj vizuálnou premenou. Nový nábytok a upravené priestory boli navrhnuté s dôrazom na komfort pacientov a zlepšenie pracovného prostredia pre zdravotnícky personál.

„Naším cieľom je moderná a efektívna nemocnica. Investícia do digitálneho röntgenu z vlastných prostriedkov potvrdzuje našu stabilitu a odhodlanie neustále zvyšovať kvalitu zdravotnej starostlivosti v Lučenci,“ uviedlo vedenie VšNsP Lučenec n.o.

Zdroj: výkonná riaditeľka VšNsP Lučenec n.o. Daniela Pršebicová

<p>The post V lučeneckej nemocnici otvorili zmodernizované RDG pracovisko. Nový röntgen prinesie špičkovú digitálnu diagnostiku first appeared on vobraze.sk.</p>