Dominika Husárová z Hrnčiarskych Zalužian (okres Poltár) študuje slovakisticko-mediálne štúdiá. Už druhý rok spieva v FSk Hráči a má vlastnú reláciu v študentskom rozhlase. Do budúcna by rada pracovala v rádiu, alebo v televízii. Neláka ju však stať pred kamerou, ale za ňou.
Ako dieťa začínala Dominika s folklórom v krúžku Podkovička na Základnej škole P. Dobšinského v Rimavskej Sobote. Po čase skúsila FS Rimavan, ktorý navštevoval aj jej starší brat Tomáš. „Ja som sa dosť hanbila, oni boli už takí zabehnutí. Tým, že som sa hanbila, tak som z toho upustila po pár mesiacoch. To aj trošku teraz ľutujem,“ spomína pre vobraze.sk Dominika Husárová na obdobie, kedy na pár rokov folklór odložila bokom. K ľudovej hudbe sa vrátila v súbore Hrnčiarka z Hrnčiarskych Zalužian. Vďaka nemu prekonala trému a prvýkrát vystúpila ako sólová speváčka.
Dominika sa aktuálne pripravuje na štátnice a dokončuje bakalársku prácu na UPJŠ v Košiciach. Popri škole účinkuje vo FSk Hráči, ktorý pred pár rokmi vznikol odčlenením od viac známeho FS Hrnčiarka. V ňom mladá folkloristka spievala od štrnástich rokov. „Ani sa nedá povedať, odkiaľ súbor Hráči je, lebo sme od Zalužian, Sušian. Vedie nás Peťo Klajban z Hrachova, chodí k nám ujo Krahulec z Kokavy, ale máme členov aj z iných miest,“ priblížila Dominika, pochádzajúca z rodiny žijúcej folklórom. Jej starší brat Tomáš tancoval v SĽUK-u a mama je tiež súčasťou Hráčov. Otec je podľa Dominiky folklorista iba srdcom a smeje sa, že je ich rodinný manažér a šofér.
Najbližšie čaká FSk Hráči vystúpenie v Divíne už túto sobotu pri príležitosti Divínskeho fašiangového hodovania a ešte v ten istý večer vystúpia na Poľovníckom plese v Revúcej. „Máme pripravený aj taký scénický program na tému fašiangov, s ktorým vystupujeme už druhý rok. Po fašiangoch máme počas pôstu chvíľu prestávku a potom začína leto a to je vždy zaujímavé,“ dodáva dlhoročná folkloristka, ktorá podľa vlastných slov ľutuje, že v mladosti odišla z FS Rimavan a nenaučila sa tancovať.
Dominika Husárová vyštudovala Strednú pedagogickú školu v Lučenci, ale vraj už veľmi skoro prišla na to, že v tejto profesii svoju budúcnosť nevidí. Keď si teda vyberala vysokú školu, jej voľba padla na žurnalistiku. „Mamina mi vtedy povedala, aby som skúsila aj niečo viac všeobecné. Tak som si vybrala žurnalistiku v Bratislave, aj masmédiá v Košiciach. Prijali ma na obe,“ prezradila Dominika, ktorá napokon poslúchla radu mamy a dnes jej je vďačná. Zistila totiž, že práca v rozhlase, či s kamerou ju baví viac ako písanie. „Na škole som si našla záľubu v kamerovaní, strihaní a postprodukcii. Už predtým som zvykla točiť vtipné videá a paródie a potom som to upravovala a púšťala kamarátom. Ale v škole sme mali zadanie a ja som natočila dokument o Zalužanoch,“ hovorí, že aj keď s odstupom času vidí chyby, bola to pre ňu dobrá skúsenosť, ktorá jej ukázala nový smer.
V škole objavila aj ďalšie svoje hobby. “ Je to taká záľuba, ku ktorej som prišla v Košiciach. Máme internetové študentské rádio. Ja som pred dvomi rokmi začala chodiť do tohto študentského rozhlasu, kde som aj zistila, že práve rozhlas ma baví. Mala som vlastnú reláciu každú stredu,“ prezradila Dominika. Dlhé roky bojuje s trémou, aj keď má za sebou stovky vystúpení. „Pracujem na sebe a hovorím si, že keby som ju nepotlačila, budem to ľutovať. Spomeniem si, že som odišla z FS Rimavan a vidím, aký je môj brat, a že už by som mohla aj ja byť dobrá tanečníčka,“ hovorí Dominika, ktorá spolupracovala aj s našou redakciou internetových novin.
Do budúcnosti má veľa plánov. Ako však priznala, ešte stále má pocit, že sa hľadá. „Chcela by som začať v rozhlase, alebo aj v televízii za kamerou. Predstaviť by som si to vedela aj v strižni,“ poznamenala s tým, že potom sa vraj uvidí, kam ju osud zaveje. Uvažovala aj nad podcastom, ale zatiaľ má pocit, že neprišiel ten správny čas. Rada by dostala moderným spôsobom do povedomia zabudnuté ľudové zvyky. Zatiaľ ale nemá presnejšiu predstavu, ako. Počas písania bakalárskej práce na tému Ľudová kultúra vo verejnoprávnom rozhlase počúva nahrávky v rozhlasovom archíve a plánuje preskúmať aj televízny archív.
Hoci bola Dominika od detstva aktívna športovkyňa, priznáva, že pri ničom dlho nevydržala. Chvíľu hrala florbal, neskôr futbal za tím Hrnčiarskych Zalužian. Najdlhšie ju vraj bavil volejbal. Futbalu sa stále venuje, ale už za kamerou. Robí totiž záznamy zápasov mužstva v obci, v ktorej žije od svojich šiestich rokov. V Hrnčiarskych Zalužanoch okrem futbalu natáča a robí zostrihy aj zo slávností.
Chvíľu sa venovala aj hre na heligónku. So smiechom prezradila, že majú v rodine jednu putovnú, ktorá už roky čaká na svoju chvíľu. Dostala ju jej mama od svojho otca, ktorý vždy miloval folklór. Neskôr na ňu skúšal hrať Dominikin brat Tomáš a napokon aj samotná Dominika.
A ktoré vystúpenie považuje za nezabudnuteľné? „Chodila som na folklórne slávnosti do Detvy každý rok a predstavovala som si, aké by to bolo stáť na pódiu a že by ma počuli ľudia. V roku 2022 sme s Hráčmi vystupovali na malom pódiu. To bol taký môj splnený sen,“ odvetila vysokoškoláčka.
Zdroj: vobraze.sk
