Folkloristka Slávka Husárová z Hrnčiarskych Zalužian (okres Poltár) si svoju životnú cestu vybrala už ako dieťa. Za sebou má viac ako tridsať rokov práce v zdravotníctve, stovky príbehov pacientov a splnené sny vo folklóre. Pracuje ako vedúca sestra na neurologickom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici.
Ako malá vyrastala bez škôlky, no o starostlivosť mala postarané. „Ocko ma často vozieval na traktore k starkej, kde sa o mňa starala spolu s tetou Ančou. Práve ona ma veľmi ovplyvnila, mala reumu a veľké bolesti. Vtedy som chcela byť doktorka, aby som ju vyliečila,“ hovorí pre vobraze.sk Slávka Husárová (50), rodáčka z obce Kružno.
Vyrastala bez škôlky, no o starostlivosť tak mala postarané. Detstvo mala podľa jej slov plné pohybu a radosti. Venovala sa atletike, folklóru aj rôznym aktivitám. „Reprezentovala som školu a raz sa mi podarilo stať majsterkou okresu mladších žiačok. Bol to krásny zážitok,“ približuje. Silné spomienky má aj na spartakiády či účinkovanie v detskom folklórnom súbore Oriašok v Rimavskej Sobote, kde chodila aj do základnej školy.
„Chcela som byť všeličím – kaderníčkou, zverolekárkou, ale v siedmom ročníku som sa rozhodla pre zdravotnú sestričku a pri tom som už zostala,“ hovorí Husárová, ktorá absolvovala Zdravotnícku školu v Lučenci a vzdelanie si rozšírila na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, kde získala titul bakalárky aj magisterky.
„Moja práca je veľmi rôznorodá. Zabezpečujem chod oddelenia, plánujem služby, kontrolujem starostlivosť o pacientov, komunikujem s personálom aj lekármi. Každý deň je iný,“ opisuje Husárová, vedúca sestra na neurologickom oddelení. Na jedno stretnutie nikdy nezabudne. „Mali sme pacientku vo veľmi vážnom stave, bola na umelom dýchaní a nevedela rozprávať. Postupne sa však začal jej stav zlepšovať, najskôr nám písala na tabuľku a potom sa učila všetko odznova. Takéto momenty dávajú tejto práci zmysel,“ spomína.
Najnáročnejšia je podľa nej práca s ľuďmi. „Nie vždy sa dá vyhovieť každému. Každý sme iný – personál, pacienti aj ich príbuzní,“ priznáva otvorene. Napriek tomu ju práca napĺňa. „Najradšej mám ten pocit, že môžem pomáhať. Keď vidím, ako sa stav pacienta zlepšuje, je to neopísateľné,“ hovorí Slávka Husárová. Hoci na chvíľu odišla pracovať na ambulanciu, nemocnica ju opäť pritiahla späť. „Ťahalo ma to na oddelenie. Po necelých troch mesiacoch som sa vrátila a dnes som už deviaty rok vedúcou sestrou na neurológii,“ dodáva.
Popri náročnej práci si našla aj priestor na svoju veľkú vášeň, to je folklór. „Je to pre mňa relax a dobíjanie energie,“ uviedla. Slávka pôsobí vo FSk Hráči, kde sa venuje spevu. „Sme skvelá partia ľudí z rôznych kútov regiónu. Spievame piesne z Podpoľania, robíme čepčenia, fašiangy či vianočné programy,“ približuje.
Túžba po pohybe ju priviedla aj do folklórneho súboru Podpoľanci v Detve. „Chcela som sa naučiť tancovať, no tak sa mi to zapáčilo, že som zostala. Byť súčasťou súboru je splnený sen,“ priznáva s tým, že folklór vníma ako dedičstvo, tradíciu, hrdosť na to, odkiaľ pochádza a pocit vďačnosti, že niekam patrí. „Mám rešpekt a obdiv pred našimi predkami, že v tak ťažkej dobe, akú žili, si svoj život dokázali spríjemniť krásnymi piesňami, zvykmi a tiež pred tými, ktorí ho dokázali udržiavať a tvoriť. Vyvoláva vo mne radosť, rôznorodosť.“
Silným momentom pre ňu bolo aj vystúpenie na Folklórnych slávnostiach v Detve. „Bol to môj najtajnejší sen a podarilo sa mi ho splniť,“ hovorí s úsmevom Husárová.
Vo voľnom čase sa rada bicykluje, pečie či tvorí. „Najradšej pečiem dobošovú tortu. Recept mám od svokry, postupne som si ho prispôsobila,“ prezrádza. Okrem toho sa venuje vyšívaniu krivou ihlou. „Je to pre mňa niečo nové a fascinujúce,“ dodáva Husárová, pre ktorú februárová oslava päťdesiatky nebola len míľnikom, ale aj príležitosťou obzrieť sa späť na život plný práce, obetavosti a radosti z tradícií. V minulosti približne sedem rokov pôsobila vo FS Hrnčiarka.
Aj po jubileu má však má jasné priority. Ako hovorí, chce pomáhať ľuďom, žiť naplno a nezabúdať na tradície. „Som vďačná, že môžem robiť prácu, ktorá má zmysel a zároveň si plniť sny vo folklóre,“ uzatvára Slávka, ktorá je rada, že aj jej deti sa od detstva venujú folklóru. Dcéra Dominika rovnako pôsobí v spomínanom regionálnom folklórnom zoskupení Hráči a aj spolu chodia na viaceré podujatia. S ďalšími členmi FSk Hráči prinášajú ľuďom to, čo baví aj ich. Zároveň udržiavajú nestrojený, autentický folklór a spájajú folkloristov z Hrnčiarskych Zalužian, Hrachova, Poltára, Lučenca či Detvy i Krupiny. Syn Tomáš je záchranárom a ako jeden z mála folkloristov z regiónu sa pretancoval až do najznámejšieho ľudového súboru na Slovensku. V SĽUK-u pôsobil od roku 2017, počas štyroch sezón. Tanečník Tomáš má za sebou aj spoluprácu s režisérom Jánom Ďurovčíkom v predstavení Cigáni idú do neba.
Zdroj: Eliška Líšková, foto: archív Slávka Husárová
