Kto ho pozná, či už ako občana, či už ako pacient svojho doktora chirurga, určite by nepovedal, že má na krku 85 rokov. Uznávaný a mnohokrát obdivovaný Alexander Köröcz ordinuje vo svojej chirurgickej ambulancii v Tornali už úctyhodných 32 rokov. Desaťročie slúžil aj v Rimavskej Sobote a stále je súdnym znalcom pre chirurgiu. Pre vobraze.sk si zaspomínal na staré časy, ako sa z peštianského mladíka stal chirurg. Priblížil nám, akými perepetiami musel prejsť, až kým sa dostal do Tornale. Spomenul svoje záľuby a aj to, kam pravidelne chodí s manželkou v sobotu.
„Viete, narodil som sa v Budapešti, kde žila naša rodinka. Dovtedy, kým neprišla vojna. Otec padol do zajatia a záhadným spôsobom sa dostal do práve sa formujúcej oslobodeneckej armády Ľudvika Svobodu. S jeho vojskami prišiel až do Prahy. Keď sa vrátil do Budapešti, veru nebol vítaný. Považovali ho za vlastizradcu. Behom 24 hodín sme museli zbaliť kufre a rýchlo opustiť Maďarsko. Prešli sme do Komárna na slovenskej strane. Vtedy som mal nastúpiť do piateho ročníka základnej školy. Skôr než sa to stalo, ma otec dal jednej rodine do Vrútok, aby som sa naučil slovensky. Trvalo to jeden rok a potom som mal už otvorenú bránu ku štúdiam.”
Po absolvovaní základnej školy a chemickej priemyslovky v Banskej Štiavnici, nastúpil na medicínu v Bratislave na Univerzite Komenského. Tu sa podľa jeho slov zamiloval do chirurgie. „Po skončení nás umiestňovali práve tam, kde potrebovali lekárov. Z troch umiestnení som si vybral Rožňavu. V tamojšej nemocnici som ako chirurg strávil 10 rokov. Odtiaľ som odišiel do Bardejova, kde som pôsobil ako zástupca primára. Po deviatich rokoch som dostal ponuku do Žiaru nad Hronom. Tam mi ponúkli miesto prednostu chirurgického oddelenia a zároveň som zastával funkciu okresného chirurga s tromi obvodmi. Potom prišla nežná revolúcia, a personálne očistky neobišli ani našu nemocnicu. Dlho som váhal, kam by som išiel a vtedy sa mi vynorila Tornaľa. Som tu od roku 1990 a som tu spokojný.”
So svojim fachom ako praktický lekár sa medzitým uplatnil aj v rimavskosobotskej nemocnici, kde chodil pravidelne do služieb tiež pekných desať rokov. Po čase sa Alexander Köröcz stal aj súdnym znalcom pre chirurgiu, detskú a úrazovú chirurgiu pri Ministersve vnútra. Súdnym znalcom je dodnes, čo zaberá nemálo času. Veď, ako hovorí, prípadov je až…až. Už aj na tom poli odkrútil úctyhodných 30 rokov.
Roky letia, čas plynie, staroba prichádza, ale na ňom to vidieť málo. Pred nedávnom sa sťahoval do nových vynovených priestorov tornaľskej polikliniky. V ordinácii na uvítacej stene má vyvesenú Hypokratovú prísahu, pamätný diplom z druhej promocie Mediciane Doctor Senior z roku 2010 pre bývalých absolventov LF UK v Bratislave, a tiež vyobrazenie prvej nemocnice z pravekého Grécka. Všetko nové, čistučké, estetické. Denne sa tu otočí 30-40 pacientov ba niekedy aj viac. Nič tu nenaznačuje, že by sa doktor chystal do zaslúženého odpočinku. Na otázku, či nemieni skalpel už odložiť odpovedá váhavo. „Posledná dohoda je taká, že od januára by mal nastúpiť môj nástupca, bývalý kolega z Rožňavy. On by chcel, aby som ešte dva dni v týždni odslúžil ja, lebo aj on má už trošku podlomené zdravie. Uvidíme ako sa to vykryštalizuje – je to otázka budúcnosti.”
Keď sme hovorili o záľubách, o možnom odchode do dôchodku, doktor Alexander Köröcz úprimne priznal, že jeho záľuba je chirurgická ambulancia a každodenná práca so súdnym znalectvom. Jedna vec je ale istá : keď je sobota – či už v decembri alebo v auguste s manželkou, bývalou zubnou lekárkou, cestujú do susedného Maďarska. Tam radi vyhľadávajú termálne kúpaliská, sauny, wellnes a liečivú termálnu vodu.
„Deti sú ďaleko. Syn žije a pracuje v Trnave ako lekár, dcéra zas v Košiciach, ako učiteľka, jazykárka a tlmočníčka,” priblížil Köröcz. Zároveň poznamenal, že neholduje poľovníctvu, ani rybárstvu. „Nemáme ani záhradku. Pre mňa by bolo utrpenie žiť zatvorený v paneláku,” hovorí a dodáva, že s manželkou rozmýšľalo, čo budú ďalej robiť. „Potom nás napadlo, že možno sa budeme kúpať a relaxovať aj dvakrát do týždňa. Ale to je tiež ešte hudba budúcnosti,” dodáva s úsmevom sympatický doktor Köröcz.
Zdroj: vobraze.sk
