Dvadsať rokov sa venovala tancu, reprezentovala Slovensko na súťažiach, vyštudovala medicínu a začína svoju lekársku cestu. Orsolya Farkašová, rodáčka z Gemerského Jablonca, uzavrela profesionálnu tanečnú kariéru, no svet pohybu a emócií neopustila úplne. Po krátkom návrate na javisko sa v súčasnosti naplno venuje medicíne – konkrétne psychiatrii, čo je odbor, ku ktorému mala blízko už od detstva.
„Posledných päť rokov bolo obdobím obrovských výziev. Kombinácia medicíny a tanečného športu ma naučila, že keď má človek disciplínu, vášeň a cieľ, dokáže zvládnuť aj dve extrémne náročné cesty naraz,“ hovorí pre vobraze.sk Orsolya Farkasová a dodáva, že úspech by nikdy nemal ísť na úkor zdravia. Výber odboru mladej lekárky nebol náhodný. O psychiatrii premýšľala už od začiatku štúdia medicíny. Ako ďalej Farkašová hovorí, blízka jej bola aj vďaka mame, ktorá pracuje ako detská psychiatrička. „Odmalička mi bola táto oblasť blízka, pretože som niekedy chodila s mamou do ambulancie a mala som možnosť vidieť, aká dôležitá je táto práca.“ Práve spojenie medicíny s hlbokým pochopením človeka ju na psychiatrii najviac priťahuje. „Každý pacient je iný. Nestačí poznať iba diagnózu, ale treba pochopiť aj jeho životný príbeh, vzťahy a okolnosti, ktoré viedli k jeho ťažkostiam.“
Pracuje na akútnom psychiatrickom oddelení Pinelovej nemocnice v Pezinku, ktorá je najväčšia svojho druhu na Slovensku. Hospitalizovaní sú tam pacienti z celého Slovenska so širokým spektrom psychiatrických diagnóz – od najakútnejších stavov až po zložité dlhodobé prípady. „Verím, že práve takéto pracovisko mi umožní získať najviac klinických skúseností a profesijne sa čo najviac posunúť,“ priblížila Orsolya Farkašová. To, že nie je študentka, ale lekárka, si uvedomila pri prvom pacientovi, ktorý od nej očakával pomoc, rozhodnutie a istotu. Práca na psychiatrii podľa nej vôbec nie je taká, ako si ju mnohí predstavujú. Každý deň prináša situácie, ktoré si vyžadujú rýchle rozhodovanie, pokoj aj veľkú dávku empatie. Počas nočných služieb často zostáva odkázaná sama na seba a nesie zodpovednosť za množstvo pacientov. „Je to veľký tlak, ale zároveň obrovská škola. Človek sa učí každý deň.“
Za veľkú motiváciu považuje možnosť vidieť skutočný posun v životoch pacientov. „Mnohí prichádzajú v období, keď nevidia východisko. Správnou liečbou a podporou sa však dokážu vrátiť k bežnému fungovaniu, do práce či k rodine. Je veľmi motivujúce vidieť takýto pokrok.“ Podľa nej je psychiatria odbor, ktorý sa neustále vyvíja. Lekári musia sledovať nové liečebné možnosti, lieky aj postupy. „Páči sa mi, že psychiatria si vyžaduje nielen odborné vedomosti, ale aj empatiu, trpezlivosť a schopnosť vybudovať si s pacientom dôveru.“
Tanec ju pripravil na medicínu viac, než čakala
Na prvý pohľad ide o dva úplne odlišné svety. Jedným vládnu emócie, hudba a javisko. Druhým nemocničné chodby, diagnózy a zodpovednosť. Orsi však medzi nimi našla oveľa viac spoločného, než by sa mohlo zdať. Tanec ju naučil disciplíne, vytrvalosti, schopnosti pracovať pod tlakom, ale aj vnímať ľudí. „Človek nevyjadruje všetko slovami. Mimika, pohyb či emócie často povedia oveľa viac. Práve to je veľmi dôležité aj v psychiatrii.“ Dodáva, že za každým pacientom je príbeh. A práve tanec ju naučil všímať si to, čo zostáva často nevypovedané.
Orsolya Farkašová patrila medzi úspešné slovenské reprezentantky v latinskoamerických tancoch svojej generácie. Slovensko zastupovala na domácich aj medzinárodných súťažiach. Dlhé roky tancovala po boku Tomáša Baka a neskôr súťažila s Dominika Drábika až do roku 2024. Ukončenie profesionálnej kariéry patrilo medzi jej najťažšie rozhodnutia. „Tanec bol súčasťou môjho života dvadsať rokov. Chýba mi pocit na parkete, energia aj všetko, čo s tým súviselo.“ S odstupom času však vie, že rozhodnutie prišlo v správnej chvíli. „Tanec mi dal všetko, čo mal.“
Love2Dance jej umožnil zostať ešte chvíľu pri tanci
Po skončení štúdia medicíny si dopriala rok oddychu a cestovania. Práve vtedy prišla ponuka účinkovať v tanečnom projekte Love2Dance. Načasovanie bolo podľa nej ideálne. Súťažnú kariéru už ukončila, no ešte nechcela úplne opustiť svet, ktorému venovala väčšinu života. „Na projekte ma najviac oslovila možnosť byť súčasťou tímu profesionálnych tanečníkov. Po rokoch súťaženia bolo príjemnou zmenou pracovať spoločne na jednom cieli, navzájom sa podporovať a tvoriť tím.“
Projekt jej priniesol novú skúsenosť. Kým na súťažiach bola dôležitá technická dokonalosť, na javisku pred divákmi si uvedomila význam emócie. „Diváci si najviac zapamätajú emóciu. Musela som sa naučiť menej premýšľať nad každým detailom a viac si užívať samotný okamih.“ Keď sa rozsvietia reflektory, diváci vidia iba niekoľko minút vystúpenia. Nevidia však stovky hodín príprav. Prvý mesiac skúšok na Love2Dance znamenal pre tanečníkov dvanásťhodinové tréningy každý deň. „Bolo to veľmi intenzívne obdobie, ktoré preverilo našu fyzickú aj psychickú odolnosť.“ Aj preto sa dnes usmeje, keď niekto povie, že tanec je len krásne hobby. Vie totiž, koľko driny sa skrýva za niekoľkými minútami na javisku.
V súčasnosti už súčasťou tohto projektu nie je. Ako hovorí, dôvodom je najmä časová náročnosť lekárskej práce. „Pracujem každý pracovný deň a časovo by som už nestíhala cestovať na predstavenia do Prahy. Mrzí ma to, ale momentálne sa chcem naplno venovať medicíne.“
K tancu sa však nechce otočiť chrbtom. Keď bude mať stabilnejšie pracovné zázemie, rada by svoje skúsenosti odovzdávala ďalej. „Určite by som sa chcela k tancu vrátiť a učiť deti. Tanec mi dal veľmi veľa a rada by som tieto skúsenosti posunula ďalej.“
Televízne ponuky nechala bokom
Počas štúdia medicíny dostala aj ponuku účinkovať v tanečnej šou Let’s Dance. V tom období však stále súťažne tancovala a zároveň zvládala náročnú školu. Podľa jej slov by nebolo možné všetko časovo skombinovať. „Je to určite krásny projekt, ale teraz sa chcem naplno venovať spomínanej medicíne. Televízna obrazovka momentálne nie je moja priorita,“ povedala rodáčka z Gemerského Jablonca, ktorá sa rada vracia k svojim koreňom. „Je dôležité nezabudnúť, odkiaľ človek pochádza. Práve tam má človek svoje korene.“ Úspechy podľa nej nemenia človeka. „Stále som to isté dievča, ktoré vyrastalo v tejto dedine,“ podotkla.
Orsolya má veľkú oporu v snúbencovi. „Myslím si, že najdôležitejšie je uvedomiť si, že človek nemusí všetko zvládnuť sám. Mám veľké šťastie, že mám pri sebe úžasného snúbenca, ktorý je mi veľkou oporou – dbá na to, aby som sa stravovala zdravo, aby som si našla čas na pohyb a aby som nezabúdala aj na seba. Teóriu viem ale aplikovať to na seba je trošku ťažšie, ešte sa to stále učím,” poznamenala mladá lekárka. Ako zdôraznila, bez jej rodiny by určite nebola tam, kde je dnes. „Celú moju cestu, či už v tanci alebo počas štúdia, stáli vždy pri mne a boli mi obrovskou oporou. Počas medicíny bola pre mňa veľkou oporou moja mamina, ktorá je detská psychiatrička. Veľa ma naučila, je mojím veľkým vzorom a obdivujem ju ako ženu aj lekárku. Je pre mňa ženou s veľkým Ž.“
Mladá lekárka má ambície a ciele, len sa podľa jej slov zmenili. „Dnes ma motivuje najmä medicína a možnosť pomáhať ľuďom. Chcem sa stále posúvať, byť dobrou lekárkou a zároveň si vybudovať život, o akom som vždy snívala. Pre mňa je najväčšou motiváciou pocit, že to, čo robím, má zmysel, a môže to niekomu reálne pomôcť a zlepšiť život,“ uzavrela Orsolya Farkašová.
Tanečníčka Orsolya Farkasová: Tanec ma naučil byť vytrvalou a nevzdávať sa
Zdroj: vobraze.sk, foto: album O. Farkasovej
