Egyptská ženská múmia, najznámejší zbierkový predmet Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, postupne získava novú tvár. Hyperrealistickú rekonštrukciu tváre realizuje sochárka Emese Gábor, ktorá pri práci vychádza z vedeckých poznatkov získaných výskumom múmie. Verejnosť môže nahliadnuť do zákulisia procesu, ktorý priblíži pravdepodobnú podobu ženy žijúcej v starovekom Egypte.

Rekonštrukcii tváre predchádzala prípravná rekonštrukcia lebky, ktorá vytvorila základ pre ďalšiu prácu. Na projekte sa tak prepájajú výsledky vedeckého skúmania s umeleckým stvárnením. Cieľom je predstaviť návštevníkom pravdepodobnú podobu ženy, ktorej telo sa zachovalo po tisícročia.

Výskum múmie priniesol v posledných rokoch nové vedecké poznatky. Dňa 4. decembra 2024 absolvovala CT vyšetrenie v nemocnici v Rimavskej Sobote. Zhotovené snímky následne na jar 2025 podrobili antropologickej analýze na Katedre antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Získané poznatky prispeli k ďalšiemu vedeckému skúmaniu tohto výnimočného nálezu. Výsledky výskumu múzeum publikovalo v januári 2026 v 21. ročníku svojho Zborníka.

Rekonštrukcia tváre bude jedným z osobitých prvkov novej stálej expozície Gemersko-malohontského múzea, na ktorej príprave múzeum intenzívne pracuje. Jej dokončenie sa v rámci projektu Interreg plánuje v priebehu roka 2027.

Návštevníci tak budú môcť spoznať múmiu nielen ako historický predmet, ale aj prostredníctvom rekonštrukcie, ktorá im priblíži pravdepodobnú podobu ženy zo starovekého Egypta.

Zdroj: tlačová správa GMM, Szilvia Tóth, PR manažérka, redakčne upravené

<p>The post Egyptská múmia z R. Soboty dostáva novú tvár. Rekonštrukcia priblíži jej podobu zo staroveku first appeared on vobraze.sk.</p>

Z pôvodného sna o kariére módnej návrhárky sa postupne stala práca pred kamerou, v teréne aj za počítačom. Rodáčka z Rimavskej Soboty Szilvia Tóth strávila niekoľko rokov v regionálnej televízii, kde pripravovala reportáže, robila rozhovory a podieľala sa na spracovaní vysielania. Hoci dnes pracuje v inej oblasti, k médiám má stále blízko a čiastočne sa im venuje dodnes.

K práci v médiách sa dostala ešte počas vysokoškolského štúdia. Na Fakulte masmediálnej komunikácie v Nitre mala povinnú prax, ktorú absolvovala v regionálnej televízii GTV v Rimavskej Sobote. Pôvodne malo ísť len o krátkodobú skúsenosť, no rýchlo sa zmenila na dlhodobejšiu spoluprácu. „Prišla som si vybaviť prax, no hneď si ma vyskúšali pred kamerou. Ani som sa nenazdala a už som bola ich kolegyňa,“ spomína pre vobraze.sk Szilvia Tóth (42). Ako dodala, v televízii v tom čase pôsobili aj Alexander Gál, Ján Hronček a Štefan Hangácsi. „Boli to krásne časy. Pochodili sme veľa miest, vždy ma podporovali. Takto som sa ocitla vo svete médií,“ hovorí. Tento mierny odklon od štúdia, ktoré bolo viac zamerané na reklamu, neľutuje. Štúdium jej poskytlo teoretické základy, no kľúčová bola podľa nej najmä prax.

V regionálnej televízii sa venovala kompletnej tvorbe reportáží. Pripravovala rozhovory, chodila na podujatia, natáčala v teréne, následne materiál spracovávala a písala k nemu texty. Súčasťou jej práce bol aj strih a neskôr aj preklady titulkov. Reportáže pripravovala najmä v maďarskom jazyku, no podľa potreby aj v slovenčine. „Neskôr bolo potrebné podľa zákona reportáže titulkovať v maďarčine, preto som začala prekladať z maďarčiny do slovenčiny. Prekladateľstvo ma veľmi baví a venujem sa mu dodnes pre televíziu LocAll,“ doplnila.

Pôsobila najmä v Rimavskej Sobote, Tornali a príležitostne aj vo Fiľakove. Práca v teréne jej vyhovovala, keďže jej umožňovala spoznávať ľudí aj rôzne podujatia v regióne. Ako sama hovorí, bavila ju komplexnosť práce – od prvotného kontaktu až po finálny výstup.

Medzi najmilšie spomienky zaraďuje aj netradičné reportáže. Jednou z nich bola reportáž z vlastnej svadby. „Kolegovia ma spovedali tesne po obrade pri gratuláciách. Janko aj Pišta boli pozvaní, oslavovali s nami. Druhá taká bola, keď sme boli na súťaži vo varení halušiek v Tureckej – aj sme súťažili, aj pracovali. Bolo to výborné,“ spomína.

Za dôležitú považuje úlohu regionálnych médií, ktoré podľa nej zohrávajú významnú rolu pri informovaní o dianí v mestách a obciach. „Aj v regiónoch sa deje množstvo zaujímavých podujatí a aktivít, o ktorých by mali ľudia vedieť,“ hovorí Szilvia Tóth.

S regionálnou televíziou však úplne kontakt nestratila. Naďalej sa podieľa na prekladoch a čiastočne aj na príprave vysielania. Práve prekladateľská činnosť ju baví dlhodobo a venuje sa jej aj v rámci svojej súčasnej práce. Dnes pôsobí hlavne v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, je v ňom PR manažérkou, venuje sa komunikácii a propagácii aktivít. Skúsenosti z médií využíva najmä pri príprave výstupov pre verejnosť, práci so sociálnymi sieťami či pri kontakte s novinármi.

„Výhodou je, že rozumiem obom stranám – médiám aj verejnosti. Viem, ako premýšľajú novinári a čo je dôležité pri komunikácii smerom navonok,“ vysvetľuje. Dodáva, že hoci mala históriu vždy rada, nikdy si nemyslela, že bude raz pracovať práve v múzeu. Práca na komunikačnom a múzejno-pedagogickom oddelení múzeu jej sadla. „Tá práca je rôznorodá. Všetky úlohy robím s rovnakým nadšením. Takým mojím „bábätkom“ je newsletter, ktorý sme vymysleli spolu s pani riaditeľkou a pripravujem ho každý mesiac. Už teraz pracujem na príprave podujatia Noc múzeí,“ dodáva Szilvia. Skúsenosť má aj s pedagogickou činnosťou, keď krátko pôsobila ako asistentka učiteľky v materskej škole.

Jej životné priority sa postupne presunuli aj do osobnej roviny. Je mamou štyroch detí a ako zdôrazňuje, rodina je pre ňu na prvom mieste. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa neusilovala o kariéru vo väčších médiách mimo regiónu. V minulosti pôsobila aj v zmiešanom speváckom zbore Blaha Lujza. „Srdcom som stále tam, teda pasívne, aktívne, bohužiaľ, nie. Snáď raz, keď deti trochu podrastú.“ Väčšinu času venuje práve svojej rodine.

Zaujímavosťou je, že jej cesta k médiám nebola priamočiara. Už ako dieťa sa venovala kresleniu a viac ako desať rokov navštevovala výtvarný odbor na základnej umeleckej škole. Po gymnáziu sa pokúsila dostať na umelecké školy v Bratislave a Prahe, no neuspela. Následne nastúpila na technicky orientovanú vysokú školu v Púchove, kde študovala na Fakulte priemyselných technológií. Keďže štúdium bolo zamerané najmä na chémiu, matematiku a fyziku – predmety, ku ktorým nemala blízky vzťah – po troch semestroch ho ukončila. Bližšie mala k nemčine a dejepisu.

„Som nesmierne vďačná rodičom, že to nebrali zle. Nenútili ma a podporili ma v ďalšom rozhodnutí,“ hovorí. Ako podotkla, otec jej vždy hovorieval: „Ja sa narobím, vy len študujte, aby ste nemuseli tak skoro ráno vstávať.“ Dnes majú podľa nej všetci súrodenci vysokoškolské vzdelanie a pracujú vo svojich odboroch.

Ako odkaz pre mladých ľudí, ktorí uvažujú o práci v médiách alebo komunikácii, zdôrazňuje najmä potrebu porozumieť danej oblasti. „Najskôr treba pochopiť, ako veci fungujú, a potom o nich vedieť správne a zrozumiteľne komunikovať,“ dodáva Szilvia Tóth.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Szilvia Tóth, reprofoto GTV

<p>The post Szilvia Tóth z R. Soboty našla svoje miesto v regionánej televízii aj v múzeu. Baví ju prekladateľstvo first appeared on vobraze.sk.</p>

Novou generálnou riaditeľkou Slovenského národného múzea (SNM) sa stala Andrea Predajňová z Rimavskej Soboty. Do tejto funkcie ju včera vymenovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová. „Menovanie som prijala s pokorou, rešpektom a s vedomím tejto skutočnosti. Vynaložím maximálne úsilie, aby sa bohaté kultúrne dedičstvo zachovalo pre ďalšie generácie. Uvedomujem si, že to bude náročný proces, pretože zostáva veľa úloh a výziev, ktoré bude potrebne riešiť,“ uviedla pre vobraze.sk Andrea Predajňová, doterajšia zastupujúca riaditeľka Múzea Betliar. Na tomto poste približne pol roka dočasne nahradila riaditeľku Tímeu Mátéovú na materskej dovolenke.

Ako ďalej ministerstvo uvádza, udialo sa tak na základe výsledkov výberového konania. „Výberové konanie sa uskutočnilo v súlade s platnou legislatívou a s princípmi transparentnosti za účasti odbornej výberovej komisie. Ministerstvo kultúry verí, že nová generálna riaditeľka so svojou odbornosťou, víziou a odhodlaným prístupom zabezpečí Slovenskému národnému múzeu moderný a hodnotovo ukotvený rozvoj,“ informuje ministerstvo na oficiálnej stránke rezortu kultúry.

Predajňová na novej, ešte dôležitejšej pozícii, bude mať na starosti 18 špecializovaných múzeí, zároveň aj Múzeum Betliar. Kto ju dočasne na tejto funkcii nahradí, zatiaľ nekonkretizovala. „Ostatné sa dorieši budúci týždeň,“ uzavrela nová riaditeľka vrcholnej štánej kultúrnej inštitúcie SNM.

V Múzeu Betliar začala sezóna pred týždňom. Podľa Predajňovej majú za sebou jednu akciu a chystajú sa na Deň detí alebo Poľovnícky deň.
Kaštieľ v Betliari a Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí budú otvorené od utorka do nedele. Pondelky sú zatvorené. Otváracie hodiny sú od 9:30 – do 18:30 hod. (posledný vstup o 17:30).

„Prinášame aj novinku. Znižujeme počet návštevníkov v skupine počas prehliadky zo súčasných 35 na maximálne 25 dospelých,“ avizuje Predajňová.

Predajňová počas svojej doterajšej vrcholovej pracovnej kariéry vyskúšala prácu novinárky v celoslovenskom meradle. Na obrazovkách Slovenskej televízie (v súčasnosti RTVS) bola sedem rokov. Neskôr osem rokov pracovala ako hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR. Mala však aj kratšie zastávky, bola šéfredaktorkou v dvoch celoslovenských médiách, v týždenníku Katolíckych novín i v Rádiu Lumen. Jej veľkou záľubou je história a vyskúšala si aj prácu učiteľky. Približne rok učila na ZŠ P. Dobšinského v R. Sobote.

Predajňová bola redaktorkou televízie. Pôsobila tiež ako hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR a učila i na ZŠ v R. Sobote

Zdroj:vobraze.sk

<p>The post Soboťanku Predajňovú vymenovala ministerka kultúry za generálnu riaditeľku Slovenského národného múzea. Funkciu prijala s pokorou first appeared on vobraze.sk.</p>

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote by malo obnoviť priestory za 900-tisíc eur. Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) získal na tento účel finančné prostriedky z európskych zdrojov, konkrétne z cezhraničného projektu Interreg. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková. Pôjde o rekonštrukciu novej stálej expozície. Má ísť o veľké zmeny. „Projekt je súčasťou cezhraničnej spolupráce s partnermi z Maďarska a jeho ciele siahajú ďaleko za hranice bežného rekonštrukčného zásahu. Múzeum sa po rekonštrukcii premení na moderné centrum kultúrneho dedičstva so zameraním na interaktívne prezentácie a vzdelávacie programy,“ uviedol riaditeľ odboru kultúry Úradu BBSK Peter Černek.

Momentálne prebieha príprava projektovej dokumentácie na stavebnú časť, samotné práce by mali začať v priebehu budúceho roka. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedla riaditeľka múzea Éva Kerényi, dobrú správu o podporení projektu im oznámili v novembri minulého roku. „Zmluva zatiaľ ešte nebola podpísaná,“ priblížila riaditeľka.

Gemersko-malohontské múzeum patrí k najstarším na Slovensku. Zatiaľ v ňom v januári robili architektonicko-historický výskum. Návštevníci múzea môžu na chodbách vidieť časti pôvodných stien z polovice 19. storočia. „Ide len o minimálne zásahy. Vidno tam pôvodnú farbu i to, kde boli zamurované okná, otvory, či oblúky,“ priblížila riaditeľka s tým, že týmto krokom majú byť zistené jednotlivé fázy vývoja budovy od jej pôvodnej funkcie kasární až po súčasný status múzea. Zatiaľ o tom závery nemajú, výsledky majú byť podkladom pre kompletnú rekonštrukciu druhého podlažia múzea, vrátane novej stálej expozície. Múzeum je zatiaľ otvorené bežne. Riaditeľka naznačila, že tak plánujú minimálne v prvom polroku. Zriaďovateľom GMM je Banskobystrický samosprávny kraj.

Zdroj: vobraze.sk, tlačová správa BBSK – Lenka Štepáneková

Najstarší nález podkovy z územia Gemera-Malohontu pochádza od Jestíc a zaniknutého hrádku. Archeológovia robili výskum na hrade Drienok

<p>The post Gemersko-malohontské múzeum v R. Sobote by malo obnoviť priestory za 900-tisíc eur first appeared on vobraze.sk.</p>

Oľga Bodorová z Rimavskej Soboty sa celý svoj pracovný život venovala etnológii, v objavovaní nových a jedinečných príbehov pokračuje aj na dôchodku. Odišla do neho na konci septembra pred dvomi rokmi. Naplno sa venuje tvorbe a príprave publikácií. Niekoľko z nich už uzrelo svetlo sveta a pár ich má vyjsť v najbližších mesiacoch.

Etnologička, muzejníčka, dlhoročná riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová si nedokáže predstaviť, že by svoj život zasvätila niečomu inému. Ako pre vobraze.sk ďalej priblížila, práve práca etnologičky jej sadla, čo ju k tomuto povolaniu a rozhodnutiu viedlo, netuší, keďže žiadneho etnografa nikdy nestretla, ani osobne žiadneho nepoznala. „Možno to bolo cez rozhlas a prostredníctvom relácií o tradičnej ľudovej kultúre. To ma tak oslovilo,“ podotkla.

„Nikto ma na túto profesiu nenahováral, ani neodhováral, ale priťahovali ma rôzne kultúry, etniká a tá inakosť. To ma tak stále priťahovalo,“ povedala Bodorová a dodala, že rada zapĺňa miesta na mape a bolo to tak odjakživa. Keď nastúpila do múzea, chýbala podľa nej história múzea v písomnej forme, ale aj podrobná história mesta, či kultúrnych pamiatok, na ktorej pracovala a svojím spôsobom aj ďalej pracuje. „Potrebujem vyjsť na kopec a vidieť, čo je za ním, mnohí zostanú pod kopcom. Práve to ma poháňa ďalej,“ hovorí. Navyše, rada objavuje nové, ešte neprebádané, a práve preto si hľadá príbehy, ktoré sú jedinečné a týkajú sa aj menšín.

„Všetko, čo píšem, je niečo nové, žiadne kompiláty. To sú veci, ktoré neboli publikované,“ hovorí Bodorová, ktorú nedávno navrhli ako jednu z kandidátok na ocenenie Roma Spirit. „Len zoznam príspevkov, v ktorých som sa venovala Rómom, má asi dvanásť strán. Kuriózny je napríklad príbeh „Predmet do ruky“ o tetovacej ihle Róma, ktorý ma ešte ako ročné batoľa držal v náručí,“ priblížila Bodorová.

Rodáčku z Jesenského odmala fascinovala stará vila, ktorú využívali ako detský domov. „Bol to jeden z prvých detských domovov v Československu,“ spomenula. Informácie však boli podľa Bodorovej veľmi strohé a nestačili na uspokojenie jej zvedavej mysle. „Zrejme práve tam sa zrodil môj záujem o históriu a etnológiu. Neskôr som mala šťastie na mojich učiteľov dejepisu, za čo som im veľmi vďačná,“ začína rozprávanie o jednom z mnohých príbehov Bodorová, ktorá má aj veľmi netradičnú záľubu – mapovanie cintorínov.

Veľkú oporu má v manželovi, s ktorým spoločne zbierajú otlaky od topánok na nohách pri obchádzaní množstva hrobov a zabudnutých cintorínov. Práve na náhrobných kameňoch je podľa jej slov veľký kus histórie. Doviedlo ju k tomu napríklad pátranie po hrobe Eugena Zádora, ktorý umrel tesne pred druhou svetovou vojnou. Podľa zistení Bodorovej bol práve on majiteľom spomínanej vily v Jesenskom. Ako právnik zastupoval aj šľachtické rodiny, avšak nemal deti. Až prostredníctvom jeho nevlastného syna – lekára sa Bodorovej podarilo získať množstvo zaujímavých informácií pre príspevok „Advokát Jenő Zádor z Jesenského a jeho rodina prekladateľov,“ ktorý je venovaný 80. výročiu deportácií.

Modernej etnológii podľa Bodorovej pomáhajú aj sociálne siete. Vďaka nim sa darí nachádzať potomkov a získavať mnohé užitočné informácie. Momentálne je tak v kontakte s ľuďmi z rôznych kontinentov, od ktorých sa jej darí získavať cenné spomienky, fotografie, či dokumenty. Záujem o históriu u Bodorovej vzbudila aj pani, ktorá pracovala v papierníctve v Jesenskom. Mala na ruke tetovanie. Toto tetovanie, ako aj príbeh okolo neho, vyvolával veľa otázok, ktoré chcela zodpovedať.

Práve na Jesenské má z detstva veľa spomienok. Kedysi to bolo okresné mesto a podľa Bodorovej v ňom žilo vyše 70 židov. „Mnohí sa po vojne nevrátili, niektorí emigrovali a ostávali po nich budovy,“ priblížila Bodorová. Tá sa v publikácii o obci Jesenské venuje jej histórii so zameraním na Židov, Rómov, ale aj informáciám o kultúrnych pamiatkach, ktorých je podľa jej slov požehnane. Nesmierne ju mrzí, že sa im nevenuje pozornosť a starostlivosť. „Dve z budov, ktoré sú spomínané v publikácii, boli už v čase dopísania publikácie zničené. Všeobecne históriu my Slováci nevnímame a potom sa dejú také veci, ako sa dejú, ktoré by sa diať nemali,“ skonštatovala a dodala, že má pocit akoby o mnohé vedomosti nebol napríklad záujem ani v Rimavskej Sobote. „S láskou si ich uchovávam a rada by som ich niekomu ďalej posunula,“ poznamenala.

Bodorová žije množstvom príbehov a ako hovorí, váži si, že veľa odpovedí z obdobia koncentračných táborov jej pomohla objasniť Kornélia Wirtschafterová, 98-ročná rodáčka z Tornale. S rodinou sa do R. Soboty presťahovali tesne pred vojnou, keď mala Kornélia trinásť rokov. Holokaust prežila a jej spomienky by aj prostredníctvom Oľgy Bodorovej mali byť vydané v knižnej podobe pod názvom Spomienky Kornélie Wirtschafterovej. „Je tou už v redakčnej úprave a má mať okolo 150 strán,“ avizuje.

Medzi originálny výskum bývalá riaditeľka GMM v R. Sobote zaradila tému bulharských zeleninárov, ktorí žili v našom regióne a podľa dostupných informácií ich bolo okolo desať rodín. S výskumom začala ešte v roku 1982, ale kvôli iným pracovným povinnostiam ho v tom čase musela odložiť. „Bulhari boli skvelí v aranžovaní zeleniny, ale aj v pestovaní a jej uskladnení,“ ozrejmila s tým, že ich doménou boli papriky, paradajky, baklažány, šaláty, cibuľka či kareláby.

Manžel Oľgy Bodorovej pochádza z Dolných Zahorian a keď sa miestnych pýtali na Židov a Rómov, väčšina tvrdila, že tam žiadni nežili. „Pravdou však je, že aj v Dolných Zahoranoch žila málo početná komunita židovských krčmárov a na okraji obce prebývali počas zimy kočovní Cigáni s písomným povolením starostu. „Záznamy o ich pobyte sme našli potom aj v miestnej matrike,“ vysvetlila.

Oľga Bodorová pracovala 47 rokov v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, 23 rokov ako riaditeľka. Za celoživotný prínos bola ocenená prestížnou cenou za prácu v múzejníctve. S manželom má dcéru, ktorá vyštudovala prekladateľstvo. Pol roka pracovala aj v Európskom parlamente, ako prekladateľka. Dnes je späť na Slovensku a pracuje v známom korporáte v oblasti ľudských zdrojov.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Etnologička Bodorová z R. Soboty rada objavuje nové a jedinečné príbehy. Pripravuje niekoľko publikácií first appeared on vobraze.sk.</p>

Od piatku 24. mája čaká návštevníkov v miestnom múzeu v Muráni novinka. Ku stálej expozícií, ktorá reprezentovala históriu tretieho najvyššie položeného hradu na Slovensku a jeho okolia, pribudli interaktívne prvky v podobe digitálnych videí, ktoré obohatia ponuku múzea. Digitálne obrazovky majú potenciál zaujať aj väčších aj menších, osloviť návštevníkov, ktorých história bežne nepriťahuje a určite potešia tých, ktorí ju milujú. Interaktívny digitálny panel ponúka návštevníkom tri videá, ktoré približujú ako históriu obce Muráň, tak aj Muránskeho hradu.

Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer oznámila úspešné uskutočnenie rozvojového projektu, ktorý prináša nový a moderný pohľad na históriu Muránskeho hradu a obce Muráň. Vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry BBSK, n.o., sa podarilo nainštalovať interaktívne videá na moderných obrazovkách, ktoré digitálnym spôsobom zobrazujú bohatú históriu tohto významného miesta. Cieľom tohto projektu je zlepšiť ponuku cestovného ruchu v regióne Gemer a zaujímavým spôsobom priblížiť návštevníkom múzea historické udalosti a miestne kultúrne dedičstvo.

Interaktívne videá približujú zaujímavou formou históriu Muránskeho hradu, či už známu legendu o tom ako vznikol názov skalného brala Cigánka, ľúbostný vzťah Františka Vešeléniho a Márie Széchy a celé dejiny hradu a jeho obliehania v rôznych obdobiach. Ďalšie 2 videá opisujú ako sa v Muráni vyrábala známa Muránska kamenina a dejiny obce od jej vzniku.

“Realizácia tohto projektu je len jedným z mnohých krokov, ktoré organizácia podniká na podporu a rozvoj cestovného ruchu na Gemeri. Návštevníci tak majú možnosť zažiť históriu Muránskeho hradu a obce Muráň v úplne novom svetle, čo prispieva k ich vzdelávaniu a zábave. Projekt je dôkazom úspešnej spolupráce, ktorej cieľom je aj zlepšenie ponuky cestovného ruchu v regióne”, uviedol Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer.

Umiestnenie interaktívneho digitálneho panelu a vytvorenie videí bolo realizované vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry BBSK cez členský príspevok v Oblastnej organizácii cestovného ruchu Gemer vo výške 5000 eur.

Ján Beljak, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja doplnil: “Som veľmi rád, že Banskobystrický samosprávny kraj má schému, cez ktorú podporuje rozvojové zámery v našich regiónoch. Interaktívne video nie je jediným podporeným projektom v obci Muráň, v minulosti sme tu prispeli aj k riešeniu parkovacích kapacít, či dostupnosti obľúbeného sysľoviska. Verím, že oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer bude spolu so svojimi členmi prichádzať s ďalšími projektmi, ktoré budú prispievať k rozvoju cestovného ruchu v tomto regióne.“

Zdroj: tlačová správa, Zuzana Jóbová – výkonná riaditeľka KOCR Banskobystrický kraj Turizmus (redakčne upravené)

<p>The post V muránskom múzeu majú novinku. Interaktívne videá približujú históriu obce i hradu first appeared on vobraze.sk.</p>

Návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote majú v týchto dňoch možnosť vidieť zmodernizované vstupné priestory. Revitalizované boli v uplynulých mesiacoch. Vynovený vstup tak mali možnosť vidieť aj ľudia, ktorí dnes prišli na vernisáž výstavy s názvom „Dress kód: Art Nouveau – Dresszkód: Szecesszió“, ktorá vznikla v spolupráci s Umeleckopriemyselným múzeom v Budapešti.

Ako pre vobraze.sk priblížila riaditeľka múzea Éva Kerényi, práce sú už ukončené a kolaudácia vynovených priestorov má byť v decembri. Realizovala ich firma Kubkostav. Práce prebiehali s obmedzeniami, múzeum však v tom období nebolo zatvorené. V rámci nich bola presunutá pokladňa, návštevnícke centrum sa nachádza inde a verejnosť upútajú aj sklenené dvere, vznikol tak jednoliaty a návštevnícky príťažlivý moderný priestor. Podľa riaditeľky bolo zriadené aj plnohodnotné návštevnícke centrum zodpovedajúce súčasným nárokom a očakávaniam návštevníkov a verejnosti. V priestore sú moderné vitríny na propagačné materiály, publikácie a zborníky z produkcie GMM.

Ide o projekt z roku 2021, ktorý bol zrealizovaný v tomto roku. Súčasťou rekonštrukcie boli aj vykurovacie telesá, nová elektroinštalácia či osvetlenie. Na tento účel získalo múzeum z európskych zdrojov dotáciu vo výške viac ako 90 000 eur.

„Mám z toho dobrý pocit. Je to pekné. Cieľom bola obnova priestorov a prispôsobenie sa 21. storočiu. Už si to žiadalo modernizáciu priestorov, vstupného areálu, bolo to zastaralé,“ priblížila Kerényi. Práce podľa nej prebehli podľa plánu, ako to bolo zadelené v lete. Podotkla, že tieto práce boli prvým krokom k zámeru väčšej modernizácie interiéru budovy múzea. V septembri GMM podávalo totiž veľký projekt cez Interreg na obnovu stálej vlastivednej expozície. „Ide o celé prvé poschodie. Malo by ísť o rozšírenie, doplnenie aj novú vizualizáciu, stavebné práce. Je to projekt na 3-4 roky,“ povedala s tým, že čakajú, či bude podporený.

Historická budova Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote je pôvodne klasicistický objekt delostreleckých kasární postavený v roku 1850, podľa projektu architekta Ferenca Miksa. Počiatky súčasného vstupu do výstavných a expozičných priestorov možno datovať až do konca 70. rokov 20. storočia, keď bola verejnosti v roku 1979 sprístupnená stála vlastivedná expozícia. Z tohto hľadiska má jeho rekonštrukcia veľký význam. Architektonické riešenie je dielom architektky Martiny Ťažkej.

Otvorená výstava ponúka pohľad do šatníka a životného štýlu ženy na prelome 19. a 20. storočia, a to prostredníctvom predmetov vybraných zo zbierky textilu a odevov Umeleckopriemyselného múzea. Vďaka vystaveným odevom a doplnkom z tohto obdobia výstava predstavuje nový ženský ideál secesného obdobia, ktorý už zahŕňa nielen vonkajší vzhľad, ale aj vzdelanosť ženy.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Návštevníkov múzea upútajú jeho zmodernizované vstupné priestory first appeared on vobraze.sk.</p>

Mestské múzeum v Lučenci sa môže pýšiť novou atraktívnou výstavou. Na prízemí bývalej hasičskej zbrojnice sprístupnili obyvateľom a návštevníkom modernizovanú expozíciu, maketu zobrazujúcu Lučenec v roku 1907 doplnenú dobovými príbehmi, animáciami či ďalšími interaktívnymi prvkami. Maketa s rozlohou približne 16 metrov štvorcových prezentujúca historickú podobu mesta v mierke 1:100 s ďalšími písomnosťami, videami či fotografiami prevedie návštevníkov príbehmi minulosti, ktoré sa spájajú v regióne, meste a v udalostiach súvisiacich s lokálnym dobovým životom. Históriu mesta približuje pomocou použitia nových prezentačných a interaktívnych technológií.

„Zážitok návštevník získa vlastnou skúsenosťou – interakciou, alebo prijatím cudzej skúsenosti za svoju – príbehom. Najkrajšie príbehy sú tie, ktoré napísal život, sú skutočné a uveriteľné. Majú svojich ozajstných hrdinov a predstaviteľov, preto sme expozíciu Makety mesta doplnili príbehom prvého lučenského profesionálneho architekta Oskara Winklera,“ uviedla Andrea Moravčíková, vedúca Mestského múzea.

„Takto by mala vyzerať moderná expozícia. Potrebujeme, aby naše deti históriu vnímali nielen z učebníc dejepisu, ale aby sa učili aj zážitkovou formou. Vďaka interaktívnym prvkom im táto výstava dokáže sprostredkovať informácie o našom meste netradične, zaujímavo a zapamätateľne. Verím, že motivujú aj rodičov, aby Mestské múzeum navštívili spoločne,“ povedala primátorka mesta Alexandra Pivková.

Návštevníci sa vďaka výstave dozvedia viac aj o erbe mesta, uvidia dobový bicykel Torpédo z roku 1942 a najvýznamnejšími momentmi mesta ich prevedie časová os. Expozícia prezentuje aj etniká a národnosti žijúce v Lučenci a približuje históriu Maďarov, Nemcov, Slovákov, Židov, Rumunov a Rómov na území mesta. Slávnostné otvorenie novej stálej expozície sa uskutočnilo v piatok 29. septembra. Nešlo pritom o náhodný dátum – 29. september je pre Mestské múzeum Lučenec symbolický. V tento deň roku 1894 bola slávnostne odovzdaná Lučenčanom budova radnice. Po 123 rokoch, v roku 2017, sa v obnovenej historickej radnici otvorilo pre verejnosť Mestské múzeum Lučenec.

29. september 2023 sa taktiež zapíše ako dôležitý medzník vo vývoji radnice, jej areálu a Mestského múzea Lučenec, pretože s novou expozíciou priniesol aj nové spôsoby prezentácie s ohľadom na vystavené exponáty. Výstava svojím technickým a technologickým vybavením zodpovedá požiadavkám múzejníctva 21. storočia.

Rozšírenie a modernizácia stálej expozície mestského múzea Lučenec bola realizovaná s finančnou podporou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky – program podpora najmenej rozvinutých okresov vo výške približne 170-tisíc eur.

Zdroj: tlačová správa, Michaela Baboľová – hovorkyňa mesta Lučenec, foto: Ivica Hromádková.

<p>The post Nová moderná expozícia láka raritnou maketou historického centra Lučenca aj interaktívnymi prvkami first appeared on vobraze.sk.</p>

Portréty desiatich rómskych spisovateľov vystavuje Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Namaľované sú akrylovými farbami na plátno a ich autorkou je Šarlota Bottová z Hnúšte. Ako pre vobraze.sk uviedla, veľkorozmerné portréty s akrylovými farbami robila prvýkrát a začiatky neboli ľahké. Prvý obraz premaľovala, ale pri ďalších sa už zdokonaľovala. Vytvoriť výsledné dielo nebolo vždy jednoduché, nakoľko čerpala z fotiek, ktoré neboli vždy zaostrené a boli aj čierno-biele. Navyše sa starala o ťažko chorých rodičov a maľovala po nociach.

Jej obľúbenou autorkou je Tera Fabiánová a osobne sa jej páči obraz Zlatice Rusovej. Vernisážou hudobne sprevádzali ZUŠkári z R. Soboty a výstava potrvá do konca augusta. Pre autorku je najdôležitejšie zachytiť emóciu a čo najvernejšie podobu zobrazovanej osoby. „Myslím si, že sa jej to veľmi dobre podarilo,“ uviedla Ľudmila Pulišová z Gemersko- malohontského múzea. Šarlota Bottová sa venuje maľbe portrétom a vystavovala v Prahe i na Slovensku. Nenavštevovala žiadnu školu umeleckého zamerania, je samouk. Poznatky čerpá z odbornej literatúry, internetu, aj zo skúseností. „To, čo sa naučila a čo nám tu prezentuje, dosiahla vlastnou húževnatosťou, vytrvalosťou a svojou snahou ísť si za svojím snom,“ zdôraznila Pulišová.

Namaľovaním desiatich portrétov rómskych spisovateľov chcela priniesť niečo pozitívne, nakoľko v médiách sú s Rómami spájané väčšinou negatívne veci. Ako uviedla, takouto cestou sa rozhodla, pretože ňou ešte iní nešli.

„Bol to môj nápad a snažila som sa ho takto presadiť. Som rada, že patrím medzi rómskych umelcov, pretože je nás tu málo,“ povedala a dodala, že chcela Rómov odprezentovať spoločnosti, že vedia aj niečo iné, ako je len tanec a spev.

Na portrétoch zachytila osobnosti spisovateliek a spisovateľov – Zdenka Mahajová, Jozef Ravasz, Zlatica Rusová, Tera Fabiánová, Vladimír Oláh, Elena Lacková, Dezider Banga, Ján Šandor, Ľudovít Didi, Eva Plešková.

Šarlota Bottová namaľovala už takmer dvesto obrazov, pomerne veľké množstvo na objednávku, no postupne, s rastúcim záujmom verejnosti, aj pre potreby výstav.

Zdroj: vobraze.sk

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post V GMM vystavujú portréty rómskych spisovateľov od Šarloty Bottovej + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Novým centrom turizmu v Hnúšti sa má stať historická Petrivaldského vila v Hnúšti, ktorú samospráva zrekonštruovala. Má z nej byť turistické centrum aj múzeum. K jej otvoreniu má pre verejnosť dôjsť 24. marca od 15. hodiny. Slávnostné otvorenie národnej kultúrnej pamiatky, ktorá patrí medzi najkrajšie historické budovy v meste by malo prebehnúť skôr.

Uchádza sa o titul najkrajšie obnovenej pamiatky roka Fenix – Cena nadácie SPP. Hlasovať sa môže každých 24 hodín.

Budova je dôkazom meštianskej architektúry a urbanistického rozvoja mesta v prvej polovici 20. storočia. Rekonštrukcia sa začala v roku 2018. V rámci rekonštrukcie došlo k výmene starej strechy v pamiatkovej časti vily. Pokračovalo sa s napojením na inžinierske siete a vybudovaná bola aj nová požiarna nádrž. Zbúraná bola novodobá prístavba, ktorú postavili nanovo. Tá je obložená drevom a sklbuje históriu a moderné prvky. Ako pre vobraze.sk priblížil Viktor Brádňanský, poslanec mestského zastupiteľstva, vďaka umelecko-historického výskumu a návrhu obnovy sa podarilo objaviť a zrekonštruovať aj unikátnu interiérovú výzdobu.

Počas otvorenia bude už čoskoro okrem iného predstavená aj projektová štúdia prezentujúca účel využitia Petrivaldského vily a zámer vytvorenia interaktívnej expozície. Program podľa Brádňanského obohatí podujatie „Stretnutie po rokoch Daxner a Francisci,“ venovaný 200. výročiu narodenia významných rodákov z regiónu Gemer-Malohont.

Stavebno-technické riešenie budovy je dokončené, interiér ešte nie. Ako pre vobraze.sk pokračovala Michaela Hroncová, vedúca oddelenia projektového riadenia, školstva a sociálnych vecí Mestského úradu Hnúšťa, súčasťou otvorenia bude aj putovná výstava komixov, ktorá bola v Revúcej aj Tisovci. V rámci otvorenia bude predstavený aj komplexnejší zámer, čo by v budove malo byť a ako by to malo vyzerať.

„Okrem toho, že tam budú komixy, tak tam budú obrázky zo štúdie interiéru, ktorý nám tiež robila dizajnérka,“ dodáva Hroncová. Pre verejnosť má byť budova sprístupnená zatiaľ v priebehu mesiaca apríl každý štvrtok.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Miroslava Vargová, Martin Babarík, sobotník.sk

V Hnúšti chcú v tomto roku dokončiť rekonštrukciu Petrivaldského vily. Bude z nej turistické centrum aj múzeum

<p>The post Petrivaldského vilu dokončili. Uchádza sa o titul najkrajšie obnovenej pamiatky roka Fenix first appeared on vobraze.sk.</p>