Z pôvodného sna o kariére módnej návrhárky sa postupne stala práca pred kamerou, v teréne aj za počítačom. Rodáčka z Rimavskej Soboty Szilvia Tóth strávila niekoľko rokov v regionálnej televízii, kde pripravovala reportáže, robila rozhovory a podieľala sa na spracovaní vysielania. Hoci dnes pracuje v inej oblasti, k médiám má stále blízko a čiastočne sa im venuje dodnes.
K práci v médiách sa dostala ešte počas vysokoškolského štúdia. Na Fakulte masmediálnej komunikácie v Nitre mala povinnú prax, ktorú absolvovala v regionálnej televízii GTV v Rimavskej Sobote. Pôvodne malo ísť len o krátkodobú skúsenosť, no rýchlo sa zmenila na dlhodobejšiu spoluprácu. „Prišla som si vybaviť prax, no hneď si ma vyskúšali pred kamerou. Ani som sa nenazdala a už som bola ich kolegyňa,“ spomína pre vobraze.sk Szilvia Tóth (42). Ako dodala, v televízii v tom čase pôsobili aj Alexander Gál, Ján Hronček a Štefan Hangácsi. „Boli to krásne časy. Pochodili sme veľa miest, vždy ma podporovali. Takto som sa ocitla vo svete médií,“ hovorí. Tento mierny odklon od štúdia, ktoré bolo viac zamerané na reklamu, neľutuje. Štúdium jej poskytlo teoretické základy, no kľúčová bola podľa nej najmä prax.
V regionálnej televízii sa venovala kompletnej tvorbe reportáží. Pripravovala rozhovory, chodila na podujatia, natáčala v teréne, následne materiál spracovávala a písala k nemu texty. Súčasťou jej práce bol aj strih a neskôr aj preklady titulkov. Reportáže pripravovala najmä v maďarskom jazyku, no podľa potreby aj v slovenčine. „Neskôr bolo potrebné podľa zákona reportáže titulkovať v maďarčine, preto som začala prekladať z maďarčiny do slovenčiny. Prekladateľstvo ma veľmi baví a venujem sa mu dodnes pre televíziu LocAll,“ doplnila.
Pôsobila najmä v Rimavskej Sobote, Tornali a príležitostne aj vo Fiľakove. Práca v teréne jej vyhovovala, keďže jej umožňovala spoznávať ľudí aj rôzne podujatia v regióne. Ako sama hovorí, bavila ju komplexnosť práce – od prvotného kontaktu až po finálny výstup.
Medzi najmilšie spomienky zaraďuje aj netradičné reportáže. Jednou z nich bola reportáž z vlastnej svadby. „Kolegovia ma spovedali tesne po obrade pri gratuláciách. Janko aj Pišta boli pozvaní, oslavovali s nami. Druhá taká bola, keď sme boli na súťaži vo varení halušiek v Tureckej – aj sme súťažili, aj pracovali. Bolo to výborné,“ spomína.
Za dôležitú považuje úlohu regionálnych médií, ktoré podľa nej zohrávajú významnú rolu pri informovaní o dianí v mestách a obciach. „Aj v regiónoch sa deje množstvo zaujímavých podujatí a aktivít, o ktorých by mali ľudia vedieť,“ hovorí Szilvia Tóth.
S regionálnou televíziou však úplne kontakt nestratila. Naďalej sa podieľa na prekladoch a čiastočne aj na príprave vysielania. Práve prekladateľská činnosť ju baví dlhodobo a venuje sa jej aj v rámci svojej súčasnej práce. Dnes pôsobí hlavne v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, je v ňom PR manažérkou, venuje sa komunikácii a propagácii aktivít. Skúsenosti z médií využíva najmä pri príprave výstupov pre verejnosť, práci so sociálnymi sieťami či pri kontakte s novinármi.
„Výhodou je, že rozumiem obom stranám – médiám aj verejnosti. Viem, ako premýšľajú novinári a čo je dôležité pri komunikácii smerom navonok,“ vysvetľuje. Dodáva, že hoci mala históriu vždy rada, nikdy si nemyslela, že bude raz pracovať práve v múzeu. Práca na komunikačnom a múzejno-pedagogickom oddelení múzeu jej sadla. „Tá práca je rôznorodá. Všetky úlohy robím s rovnakým nadšením. Takým mojím „bábätkom“ je newsletter, ktorý sme vymysleli spolu s pani riaditeľkou a pripravujem ho každý mesiac. Už teraz pracujem na príprave podujatia Noc múzeí,“ dodáva Szilvia. Skúsenosť má aj s pedagogickou činnosťou, keď krátko pôsobila ako asistentka učiteľky v materskej škole.
Jej životné priority sa postupne presunuli aj do osobnej roviny. Je mamou štyroch detí a ako zdôrazňuje, rodina je pre ňu na prvom mieste. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa neusilovala o kariéru vo väčších médiách mimo regiónu. V minulosti pôsobila aj v zmiešanom speváckom zbore Blaha Lujza. „Srdcom som stále tam, teda pasívne, aktívne, bohužiaľ, nie. Snáď raz, keď deti trochu podrastú.“ Väčšinu času venuje práve svojej rodine.
Zaujímavosťou je, že jej cesta k médiám nebola priamočiara. Už ako dieťa sa venovala kresleniu a viac ako desať rokov navštevovala výtvarný odbor na základnej umeleckej škole. Po gymnáziu sa pokúsila dostať na umelecké školy v Bratislave a Prahe, no neuspela. Následne nastúpila na technicky orientovanú vysokú školu v Púchove, kde študovala na Fakulte priemyselných technológií. Keďže štúdium bolo zamerané najmä na chémiu, matematiku a fyziku – predmety, ku ktorým nemala blízky vzťah – po troch semestroch ho ukončila. Bližšie mala k nemčine a dejepisu.
„Som nesmierne vďačná rodičom, že to nebrali zle. Nenútili ma a podporili ma v ďalšom rozhodnutí,“ hovorí. Ako podotkla, otec jej vždy hovorieval: „Ja sa narobím, vy len študujte, aby ste nemuseli tak skoro ráno vstávať.“ Dnes majú podľa nej všetci súrodenci vysokoškolské vzdelanie a pracujú vo svojich odboroch.
Ako odkaz pre mladých ľudí, ktorí uvažujú o práci v médiách alebo komunikácii, zdôrazňuje najmä potrebu porozumieť danej oblasti. „Najskôr treba pochopiť, ako veci fungujú, a potom o nich vedieť správne a zrozumiteľne komunikovať,“ dodáva Szilvia Tóth.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Szilvia Tóth, reprofoto GTV
