Tornaľská samospráva získala viac ako milión eur na rekonštrukciu takmer storočnej budovy mestského úradu. Dotácia je zameraná na zníženie energetickej náročnosti a pochádza z európskych zdrojov v rámci výzvy Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA). Ako pre vobraze.sk uviedla primátorka mesta Erika Győrfiová, rozhodnutie o pridelení financií im doručili v stredu.

Podľa jej slov očakávajú, že rekonštrukciou dosiahnu zníženie výdavkov na energie o viac ako 50 percent. „Budova je zároveň v zlom technickom stave – zateká cez okná a pracovníci musia počas dažďa utierať vodu z parkiet,“ doplnila primátorka.

O túto dotáciu sa mesto usilovalo už niekoľko rokov. Projekt počíta aj so zlepšením kvality vnútorného prostredia a so zachovaním architektonických hodnôt historickej budovy. Stavebné práce budú zahŕňať výmenu okien, dverí a zasklených stien, zateplenie stropov a základov hlavnej budovy i prízemnej časti, obnovu elektroinštalácie, osvetlenia a čiastočne aj vykurovacieho systému.

„Z vlastných zdrojov by sme si takúto opravu nemohli dovoliť. V minulosti sa nám podarilo aspoň obnoviť strechu, kotolňu a časť kúrenia,“ pripomenula Győrfiová.

Obyvatelia sa podľa nej často sťažujú na zlý stav chodníka pred budovou. „Nemohli sme ho opraviť skôr, pretože pri rekonštrukcii budovy sa budú robiť zásahy aj do chodníka. Poškodil by sa, preto ho urobíme až na koniec,“ vysvetľuje.

Súčasťou projektu je aj debarierizácia, oprava terazzových podláh, interiérových dverí a maľovanie vnútorných priestorov. Práce budú prebiehať etapovite, pričom presídlenie úradu počas rekonštrukcie nie je v pláne.

Budova mestského úradu má v budúcom roku osláviť 100. výročie. Či sa ju dovtedy podarí zrekonštruovať, zatiaľ nie je jasné – mesto je len na začiatku a čaká ich časovo náročný proces verejného obstarávania.

V budove sa zároveň nachádzajú aj prenajímateľné priestory, napríklad po bývalej reštaurácii Centrál, ako aj ďalší nájomcovia. Mesto preto okrem dotácie plánuje využiť aj prostriedky z Environmentálneho fondu a úver vo výške 400-tisíc eur. Celkové náklady na obnovu radnice sú odhadované na takmer 1,45 milióna eur.

Oprava materskej školy má zhotoviteľa
Győrfiová zároveň informovala, že mesto uzavrelo zmluvu so zhotoviteľom rekonštrukcie materskej školy – bude ňou firma Denco z Košíc. Verejné obstarávanie bolo opakované a zmluvu museli opätovne zaslať Úradu pre verejné obstarávanie na kontrolu.

Na opravu škôlky získala samospráva ešte pred rokom nenávratný finančný príspevok vo výške 1,69 milióna eur z Programu Slovensko. Pôjde o kompletnú rekonštrukciu.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V Tornali získali financie na rekonštrukciu budovy mestského úradu. Oprava materskej školy má zhotoviteľa first appeared on vobraze.sk.</p>

Primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský poveril Miroslava Porubiaka riadením nového oddelenia služieb na mestskom úrade. „Povereným vedúcim oddelenia služieb sa stal od 16. januára. Zároveň zostáva naďalej konateľom Mestskej investičnej spoločnosti. Dúfam, že bude stíhať obidve tieto funkcie,“ povedal pre vobraze.sk Martin Pliešovský. Ako primátor dodal, od začiatku tohto roka viedol oddelenie služieb Karol Sedlák. „Bol poverený koordináciou i riadením tohto nového oddelenia a hlavne zabezpečením údržby mestských komunikácií v prípade snehovej kalamity. Ako styčný dôstojník bude pôsobiť naďalej, ale oficiálne sa povereným vedúcim oddelenia stal Miroslav Porubiak,“ priblížil Pliešovský.

O zrušení príspevkovej organizácie Technické služby mesta k 31. decembru 2023 rozhodli hnúšťanskí poslanci ešte v septembri. V decembri odvolali z postu riaditeľa k rovnakému termínu Igora Daňka. Organizácia prešla od začiatku januára ako oddelenie pod mestský úrad. „Je to hektické obdobie, ale dá sa to zvládnuť. Sme pripravení zabezpečiť tie veci, ktoré potrebujú obyvatelia, aj vrátane pohotovostných služieb. Nenarušili sme chod bývalých Technických služieb mesta. Pokračujeme vo všetkých činnostiach teraz už v rámci nového oddelenia mestského úradu. Máme výkonných pracovníkov, ktorí vedia, čo majú robiť. V podstate bežíme tak, ako sa má,“ tvrdí hnúšťanský primátor.

Podľa jeho slov sa neudialo nič drastické. „Zredukoval sa trochu personálny stav. Tí, ktorí mali nárok na odchod do dôchodku, do neho odišli. Niektorí mladší pracovníci, ktorí sa mali možnosť zamestnať inde, odišli v závere minulého roka. Ostatní prešli pod mestský úrad a sú zaradení v jeho organizačnej štruktúre,“ povedal Martin Pliešovský. Ako ďalej informoval, kompletizuje sa minulý rok z ekonomického hľadiska i toho mzdového a robí sa inventarizácia. „Tí zamestnanci, ktorí odišli z bývalých Technických služieb mesta, predstavujú v tohtoročnom rozpočte nejaké šetrenie,“ skonštatoval primátor mesta.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Technické služby mesta v Hnúšti prešli pod mestský úrad ako oddelenie služieb. Má nového šéfa first appeared on vobraze.sk.</p>

Milým úsmevom i slovom sa prihovárala občanom v každom veku. Ako zpozárka sprevádzala ľudí v dôležitých míľnikoch života. Bola a je vzorom pre iných. Pôsobila v materských školách, stála pri zrode materskej školy a jaslí na Daxnerovej ulici a viackrát zastávala aj funkciu riaditeľky. Ľubica Varjuová z Rimavskej Soboty si počas blížiacich sa Dní mesta preberie Cenu mesta.

„Nečakala som to. Vlani som dostala Cenu primátora mesta. Bola som spokojná aj s tým,“ povedala pre vobraze.sk Ľubica Varjuová (71), ktorá je rodáčkou z obce Lukovištia. Má zmysel pre zodpovednosť i láskavé slovo. V rámci materských škôl či Únie žien aj recitovala. Na väčších súťažiach sa však podľa jej slov nezúčastnila. „V rámci školstva som sa venovala dramatizácii, spievala som v spevokole Bona fide, hrala som v Divosude. Na všetky ďalšie aktivity nebol ani čas,“ povedala a dodala, že hrávala na amatérskej úrovni volejbal, hrávala v tíme Štvrtkoví bojovníci a štartovali na Memoriáli na počesť Evy Zacharovej. Tá pochádzala z ich volejbalového kolektívu. „Škoda, že sa už neorganizuje,“ Varjuová je zakladateľkou Gemerskej kytičky. Naďalej pôsobí v Klube dôchodcov, Matici slovenskej a aj u odbojárov.  

V Zbore pre občianske záležitosti (ZPOZ) odpracovala 36 rokov. Kolegovia, ktorí ju nominovali na ocenenie, ju charakterizujú, ako ženu s veľkým srdcom, zmyslom pre zodpovednosť a láskavým slovom. Bola ich pevnou a stabilnou súčasťou. Za najkrajšie Varjuová považuje, keď stretáva svoje deti zo škôlok. „Keď som ich videla medzi ocenenými študentmi, na sobášoch, alebo uvítaní detí, keď priniesli už svoje potomstvo. Ja ich už skoro nepoznám a oni sa mi prihovoria. To sú krásne momenty stretávania,“ spomenula Varjuová. Ako poznamenala, niekedy v začiatkoch robili aj osem svadieb za deň, keď sa ešte cirkevné robili aj na radnici. „Aj sme sa čudovali, ako sme to niekedy zvládli. Boli sme veľmi dobrá partia,“ povedala a poznamenala, že to boli časy, kedy obrady robieval aj Pavel Piliarik aj Ema Vraniaková. „Bola takou tmeliacou osobnosťou, ktorú by som rada videla na ocenení aj namiesto seba,“ skonštatovala. Veľmi dobre podľa nej zapadla do kolektívu aj Vraniakovej odchovankyňa Erika Králová.

V rámci ZPOZ-u sa zúčastňovali aj na celoslovenských súťažiach, ktoré potom slúžili ako vzorové vystúpenia pre druhých. Svadobné obrady majú podľa Varjuovej väčšinou pevnú štruktúru, ale dajú sa rôznymi spôsobmi obohatiť a doplniť. Za veľmi pekné obrady označila obrady so sviečkami alebo s ružami. Keď si snúbenci zapaľujú svoju sviečku a po obrade spolu zapálili ďalšiu, ako na spoločnej ceste životom. Podobne je to s ružami na motívy Exupéryho. Sobášiaci si pri obrade vymenia ruže na znak, že sa nič nedialo. „Ale nech si zapamätajú, že keď sa v živote čokoľvek stane a nevedia to slovami vypovedať, tak treba do vázy položiť ružu. Tá vypovie, odpusť mi, nechcel som a podobne. Potom tie ruže odovzdali každý svojej matke,“ priblížila. Ľubica Varjuová rodená Útisová mala svadbu v Lukovištiach pred 50-timi rokmi. So svojím manželom Zlatú svadbu oslávili v rodinnom kruhu.

Študovala na strednej pedagogickej škole v Lučenci so zameraním na učiteľstvo pre materské školy. Bola riaditeľkou v Lukovištiach a po materskej prešla do Rimavskej Soboty. V školstve odpracovala celý produktívny život, väčšinou na poste riaditeľky. Pôsobila na niekdajšej Pionierskej ulici, robila aj na MŠ s jasľami na Daxnerovej ulici. Pôsobila aj na Rybárskej materskej škole, odkiaľ odišla do dôchodku. Dlhé roky zastávala názory a práva zamestnancov predškolských zariadení. „Nerada používam slovo bojovať, ale sledovala som zákony, či sa plní Zákonník práce, aby sa neodpopierali práva zamenstnancom. V tomto smere som preto nebola veľmi obľúbená u zamestnávateľa. Mnoho vecí sa ale podarilo zabezpečiť pre zamestnancov materských škôl mesta i okresu,“ povedala.

Za najhektickejšie zriaďovanie MŠ a jaslí považuje obdobie zriadenia jaslí na Daxnerovej ulici v R. Sobote. „Doslova išlo o život. Piatok, sviatok, žiadna pracovná doba, nosili sme nábytok, skrine, dve ženy s Drahou Balciarovou. Nemali sme k dispozícii chlapa, ani auto, všetko sme si museli vybaviť. Bolo treba odstraňovať nedostatky a nebolo ich málo. Nešla kotolňa, výťah. Bol by to román hrôzy. V tejto dobe je to už ale na úrovni a to sa teším,“ spomenula s odstupom času na neľahké obdobie, ktoré malo pre ňu aj vážne zdravotné následky.

Ktorá práca jej sedela viac, uviesť nevedela. „Nedá sa to porovnať. V školstve je krásne, ale je to ťažká práca. Tam nemôže človek povedať, že nevládze, alebo sa mi nechce, necítim sa celkom dobre. A v ZPOZ-e tiež. Keď sa na to človek raz dá, tak musím šlapať. Nedá sa povedať, že radšej by som išla na chatu. Je to tiež zodpovednosť a boli sme svedkami veľa pekných akcií. Ale bez obetavosti, zanietenia by to bola tvrdá povinnosť, a to by nebolo ono. To sa vidí na účinkujúcom, že je tam len preto, že je tam,“ dodáva.

Zdroj: vobraze.sk

Husárová poskytuje pomocnú ruku v krízovom centre i deťom vo Vienale

<p>The post Varjuová bola dlhé roky neodmysliteľnou súčasťou sobášnych obradov v R. Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>

Novou riaditeľkou Materskej školy na Ulici I. Hatvaniho v Rimavskej Sobote je od začiatku tohto roka Aneta Ruszóová. Pre vobraze.sk to uviedla poverená vedúca odboru školstva, mládeže a športu na rimavskosobotskom mestskom úrade Karina Kochanová. Ako doplnila, do výberového konania sa prihlásila jedna uchádzačka.

„Výberové konanie sa uskutočnilo v priebehu decembra a rada školy navrhla vymenovať Anetu Ruszóovú za riaditeľku, čo sa aj stalo. Do funkcie nastúpila od prvého januára. V tejto materskej škole pracovala 21 rokov, jeden rok pôsobila v inej škole a od septembra prebiehajúceho školského roka sa vrátila naspäť,“ priblížila Kochanová s tým, že predchádzajúca riaditeľka Eva Juhászová skončila na tomto poste 31. decembra 2022. „Odišla do dôchodku,“ dodala poverená vedúca odboru školstva.

Výberové konanie bolo vyhlásené aj na obsadenie funkcie riaditeľky Materskej školy na Ulici P. Dobšinského. „Opakovane sa však do neho nikto neprihlásil. Stále tak poverujeme vedením školy na šesť mesiacov predchádzajúcu riaditeľku Andreu Ternóczku, ktorej skončilo funkčné obdobie. Do výberových konaní, ktoré sme vypísali, sa neprihlásila,“ povedala Karina Kochanová.

MŠ Hatvaniho sa špecializuje aj na starostlivosť o deti so zdravotným znevýhodnením

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Materská škola I. Hatvaniho má novú riaditeľku first appeared on vobraze.sk.</p>

V Rimavskej Sobote chýba dôstojné oficiálne miesto, vytvorené samosprávou, kde by boli umiestňované smútočné oznámenia o zosnulých občanoch. Na dvoch posledných zasadnutiach mestského zastupiteľstva (MsZ) v tejto záležitosti interpeloval poslanec Ivan Hazucha.

„Viacerí občania ma oslovili, aby mesto, respektíve mestský úrad, vyhotovil a umiestnil tabuľu, kde by boli oznamy o zosnulých občanoch mesta. Niekde na vhodnom verejnom priestranstve, dobre prístupnom a zároveň aj dôstojnom,“ načrtol poslanec na aprílovom zasadnutí. Na ďalšom rokovaní mestského parlamentu koncom mája interpeláciu zopakoval, keďže ľudia ho podľa jeho slov s uvedenou požiadavkou opätovne oslovujú. „Chcú mať takúto tabuľu a mať ju mestskú. Skúsme sa nad tým zamyslieť a hľadať cestu, ako by sa to dalo,“ poznamenal Hazucha a doplnil, že táto záležitosť by sa dala zahrnúť napríklad do rozpočtu na rok 2023.

Takzvané parte sú síce vyvesované napríklad pri kvetinárstve neďaleko tržnice, ale podľa Hazuchu sa po pracovnej dobe a cez víkendy odkladajú z verejného priestranstva preč. „Nie je potom miesto, kde by si to starší ľudia na svojich prechádzkach poobede, alebo cez víkend mohli pozrieť. Určite by sa také miesto dalo nájsť niekde pri kostole na Hlavnom námestí, prípadne pri kultúrnom dome. Je tam dostatok zelene, kde by sa to dalo nainštalovať,“ podotkol Hazucha s tým, že podobné miesta sú vytvorené aj v iných mestách. „Možno by ľudia časom prirodzene prešli k oznamovaniu takejto udalosti mestskému úradu a nie cez kvetinárstvo či niekoho iného,“ dodal.

Podľa primátora Jozefa Šimka však táto záležitosť nie je úplne jednoduchá a mesto ju už v minulosti presadzovalo. „Veľa ľudí zaujíma, kto umrel a kedy sa môžu dôstojne rozlúčiť s kamarátom, priateľom, známym. Bohužiaľ, zákon nám to v niektorých veciach nedovoľuje, pretože ak príbuzní zosnulého nesúhlasia, nemôžeme parte vyvesiť. Neviem, akou formou to vyriešiť,“ konštatoval. Podčiarkol však, že zoznam zosnulých je zverejnený v mestskom cintoríne.

Ako primátora doplnila poslankyňa Erika Juhászová, v rimavskosobotskom Dome smútku sa pozostalých pýtajú, či súhlasia s vyložením parte a rovnako by sa to dalo riešiť aj pri smútočných oznámeniach v centre mesta. „Takže by sa nič neporušovalo,“ povedala.

Smútočné oznámenia sú v rámci Rimavskej Soboty v súčasnosti umiestňované na dvoch miestach. Ide o už spomínanú tabuľu pri kvetinárstve neďaleko obchodného centra RSPark a výklad pánskeho holičstva na Ulici SNP.
Druhá uvedená lokalita je pre parte typická už celé desaťročia, avšak starší Soboťania si môžu pamätať ešte iné miesto, kde bývali umiestňované smútočné oznámenie. Bolo to v úzkom výklade niekdajšieho pánskeho holičstva na Hlavnom námestí, ktoré bolo v jednom z domov v rade smerom od Telekomu ku fare.
Okrem toho bolo v meste ešte jedno podobné miesto, na stene zvonice v Tomašovej. Tam však bývali smútočné oznámenia len o zosnulých obyvateľoch tejto mestskej časti.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Poniektorým v R. Sobote chýba oficiálne miesto na smútočné oznámenia first appeared on vobraze.sk.</p>

Od začiatku apríla je vedúcou odboru sociálnych vecí na Mestskom úrade v Rimavskej Sobote Mária Turoňová. Samospráva vyhlásila na túto pozíciu výberové konanie. Ako pre vobraze.sk potvrdil prednosta mestského úradu Štefan Szántó, do výberového konania sa prihlásila len jedna účastníčka. „Splnila kritériá,“ povedal Szántó, podľa ktorého bola doteraz poverená vedením odboru sociálnych vecí. Prihlášky bolo potrebné zaslať v termíne najneskôr do 28. februára.

„Čakala som, že budem mať konkurenciu aspoň v podobe jedného záujemcu,“ povedala Mária Turoňová, podľa ktorej je však táto oblasť pre ľudí odrádzajúca, nakoľko pracujú so všetkými neželanými javmi spoločnosti a ľudia sa toho stránia. Medzi svoje priority považuje zabezpečiť už poskytované služby na vysokej úrovni.

„Najväčšou prioritou je momentálne vytvorenie nášho zariadenia pre seniorov s pomocou Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR cez Plán obnovy a odolnosti,“ dodala. Naznačila aj víziu smerom do budúcnosti, ktorá je smerovaná na komunitné plánovanie viacerých obcí spoločne. „Aby sme dosiahli dostupnosť a adresnosť sociálnych služieb nielen v meste Rimavská Sobota, ale aj v celom okrese,“ uzavrela.

V R. Sobote chcú postaviť domov dôchodcov na zelenej lúke

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Mária Turoňová

<p>The post Mária Turoňová je vedúcou odboru sociálnych vecí na MsÚ first appeared on vobraze.sk.</p>

Predstavujeme fotografku Danielu Balažovjechovú, ktorá sa na realitu rada pozerá z iných pohľadov, zrkadlenia či tieňov. Pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku a fotografovanie berie ako psychohygienu, relax a načerpanie nových myšlienok popri náročnej duševnej práci. Popri nej aj veľa cestuje.

„Rada mám také iné náhľady. Raz som fotila v autobuse odraz v okne. Došlo tam k spojeniu prírody, čo ubiehala vonku za sklom a zrkadleniu jednej krásnej slečny, ktorá sedela predo mnou,“ načrtla svoje videnie fotografky Daniela. Ako nám priblížila, k fotoaparátu sa dostala asi pred desiatimi rokmi, keď prišla o prácu na mestskom úrade. „V Rimavskej Sobote sa ťažko hľadá práca aj mladším ročníkom. Mala som vtedy už 51 rokov, a to človek v našom štáte, akoby už bol nepotrebný,“ priblížila okolnosti jej zmeny smerovania a nových začiatkov.

„Dostala som sa k požičanému fotoaparátu Minolta digitál a pohrúžila som sa nazerať na svet cez objektív,“ zaspomínala si. Zhodou okolností ju vtedy oslovila známa, či by jej nafotila pár portrétov. „Páčilo sa jej a tak ona z vďaky vymyslela, že urobme výstavu v kaviarni Tri ruže,“ reaguje na nové možnosti realizácie Daniela, ktorá bola už dvakrát ocenená na fotosúťaži. Patrí do skupiny Fotonadšenci z RS, ako aj v ďalších a vždy ju poteší, keď niekoho zaujmú jej fotografie. Jeden z jej albumov na sociálnej sieti nesie názov „Hrám sa“, kde pridáva svoje úlety. 

Má rada prírodu. Do Tatier chodievala ešte bez fotoaparátu či šikovného telefónu. „Fotila som si len očami a ukladala tú krásu do duše,“ povedala s úsmevom. V súčasnosti dosť času trávi v zahraničí, odkiaľ posiela nevšedné pohľady na Viedeň a rakúsku dedinu. Na fotenie používala aj zrkadlovku Nikon D 90. „Fotila som s ním rada, len dva roky dozadu fotím mobilom. Ked som z práce unavená a idem von na pol hodinku, chcem byť voľná a nie ovešaná ťažkým foťákom,“ dodala Daniela. Pochádza zo západného Slovenska a do Rimavskej Soboty ju osud zavial pred 38 rokmi. Venovala sa hlavne kancelárskej práci, ako aj práci v Gemerských zvestiach.

Zdroj: vobraze.sk, FOTO: archív daniela Balažoviechová

<p>The post Fotografovanie jej pomáha, ako psychohygiena pri práci opatrovateľky first appeared on vobraze.sk.</p>