Zuzana Kojnoková vychováva novú generáciu tanečníkov v Revúcej. Učiteľkou na Základnej umeleckej škole v rodnom meste je už vyše desať rokov. To, že sa vydá cestou pohybu, bolo jasné už od najútlejšieho detstva. „Hneď ako sa dalo, asi od štyroch rokov, som začala chodiť do ZUŠ-ky. Vychodila som ju celú,“ uviedla pre vobraze.sk Zuzana Kojnoková (34). Neskôr objavila športy a najviac si zamilovala hádzanú. „Ja som to mala vždy tak, buď tanec, alebo šport. Zvažovala som aj športové gymnázium, ale ten tanec ma celý život sprevádzal,“ hovorí.
Matematika ani chémia počas štúdia Kojnokovej nerobili výraznejšie problémy, no podľa jej slov zároveň nepatrili medzi najsilnejšie stránky. „Oveľa bližší mi bol svet umenia, pohybu a tvorivosti, kde som dokázala naplno rozvíjať svoj potenciál,“ približuje svoje rozhodnutie zvoliť si konzervatórium. Po štúdiu sa uchádzala o miesto v ZUŠ-ke, v ktorej odvtedy pôsobí.
Pedagogickej práci sa však venuje šestnásť rokov. Prvé skúsenosti získala už počas štúdia na konzervatóriu. Tri roky vyučovala na súkromnej umeleckej škole v Košiciach. Práve tu si osvojila a vypracovala tréningový plán, ktorý úspešne využíva aj dnes. „Od päťročných detí mám podchytené všetky kategórie až po deviatakov,“ vysvetľuje.
Najväčšiu radosť jej však prináša práca s najmenšími. „Im ešte fantázia pracuje naplno. Akurát je to aj vyčerpávajúce, lebo treba dávať oveľa väčší pozor,“ hovorí. Pri najmenších sa zameriava prevažne na pohybovú prípravu. V praxi sa jej osvedčilo, že ideálne je podchytiť deti odmalička a postupne si vychovať vlastnú generáciu tanečníkov. Deti okolo desiateho roku nasávajú vedomosti ako špongie. „Tam ich už niekedy treba krotiť, lebo veľmi chcú niečo dosiahnuť,“ dodáva Kojnoková.
Venuje sa pohybovej príprave, klasike, scénickému aj súčasnému tancu. „Ten súčasný je krásny v tom, že sa dá robiť na efekt – zdvíhačky, také šialenejšie veci. Scénika je zase prepojená s klasikou, tam vieme ukázať techniku,“ približuje rozdiely.
So žiakmi každoročne pripravuje záverečné predstavenie, v ktorom sa prezentujú v rôznych choreografiách a tanečných technikách. „Pred dvomi rokmi som uviedla predstavenie s názvom Tancuj srdcom a tento rok pripravujem nový projekt s názvom Keď pohyb rozpráva. Tieto predstavenia sú pre mňa symbolom celoročnej práce, pokroku a radosti z tanca, ktorú sa snažím v žiakoch neustále podporovať,“ priblížila tanečníčka dušou i srdcom.
Tanečné súťaže ešte podľa vlastných slov len začínajú rozbiehať. V minulom roku pripravovala veľký muzikálový projekt Alica v krajine zázrakov, preto súťaže vynechali. Avšak pred dvomi rokmi v Nových Zámkoch absolvovali Zlatý kľúčik. Na Pódiu mladých tanečníkov v Hnúšti mali dvoch laureátov, tri zlaté a jedno druhé miesto.
Úspešná bola aj video súťaž v Brezne. „Súťaží je dosť, ale sú finančne náročné. Keď chcete vziať viac detí, stojí to veľa. Cesta, poplatky, kostýmy, strava, musíme selektovať, aby sme celý rozpočet neminuli na jednu skupinu,“ vysvetľuje realitu umeleckého školstva. Za pozitívum však považuje stúpajúci záujem o tanečné odbory a tiež silnú podporu rodičov a ochotu zapájať sa. „Stále sa mi prihlasujú nové deti. Už len ZUŠ-ku by sme potrebovali väčšiu, aby sme sa pomestili,“ dodáva s úsmevom. Sama o sebe hovorí, že je prísna učiteľka. „Ale myslím si, že to potom stojí za to a vidieť to na výsledkoch.“
Z detstva si na účasť na súťažiach nespomína. „V tom čase neviem či nebolo toľko súťaži, alebo sme my nechodili, ale o to viac sme mali vystúpení,“ hovorí Zuzana Kojnoková. Práve jedno z veľkých vystúpení jej utkvelo v pamäti dodnes.
„Keď sme robili Mrázika, mali sme nádherné baletné šaty. Pani učiteľka každej maminke nabalila kamienky, ktoré museli na šaty našiť. Vystupovali sme na ľadovej ploche, na obrovských saniach prišiel Mikuláš a strašne husto snežilo. Toto si doteraz pamätám,“ hovorí s úsmevom. „Bol to krásny zážitok. Myslím si, že aj pre rodičov.“
Počas štúdia na konzervatóriu už pribúdali aj väčšie projekty. Vystupovala v Prahe, tancovala počas módnej prehliadky, kde sa pohybovali známe tváre ako Rytmus či Filip Túma. Pravidelne účinkovala aj v priestoroch štátneho divadla, kde mala možnosť skúšať aj vystupovať.
„Aj som uvažovala, že by som sa tancu venovala profesionálne, ale v tom období ešte nebolo toľko tanečných škôl a boli ďaleko. Sama som sa neodvážila,“ priznáva úprimne. „Vo chvíli, keď som sa rozhodla pre učenie, sústredila som sa už na to. Už som ani nesledovala, ako postupne začali tanečné kurzy pribúdať,“ dodáva učiteľka.
V priebehu rokov sa podieľala na tvorbe choreografií k viacerým muzikálom, medzi ktoré patria Putá, Chains, Malý princ či Vianočná koleda. „Každý z týchto projektov bol pre mňa jedinečnou skúsenosťou a príležitosťou priniesť na javisko emóciu, príbeh a pohyb v ich prirodzenom prepojení,“ prezrádza Kojnoková.
Voľné chvíle trávi aj doma. Nedávno dokončili rekonštrukciu rodného domu. „Robota sa tu stále nájde. Teraz ide jar, tak už aj okolo záhradky.“ Pestujú zeleninu, ale skromne priznáva, že pri kvietkoch sa ešte učí. I keď vyrastala v rodine chovateľov sliepok, doma majú len psa. „Od detstva som videla liahnuť kuriatka. Vyberala som ich zo škrupinky a počítala. Ale keď to rodičia začali robiť vo veľkom, ja už som mala hádzanú a tanec,“ spomína Revúčanka.
Ešte pred pár rokmi sa aktívne venovala thajskému boxu. Dnes športové aktivity prispôsobuje deťom. „Kedysi som lyžovala, aj som korčuľovala, ale kvôli riziku úrazov som sa počas konzervatória športom vyhýbala. Teraz korčuľujeme s deťmi na rybníku, alebo sa bicyklujeme, či zájdeme na spoločnú turistiku.“
Na pripravovanú novú sériu tanečnej súťaže Let’s Dance sa teší. Odsledované má aj všetky predošlé diely. A hoci sa považuje za akčnú ženu, na niečo podobné by si netrúfla. „Aby som mohla vystupovať, to by som musela poriadne zamakať. Keď som nemala deti, často sme s manželom chodili zabaviť sa a pretancovali sme aj celú noc,“ hovorí Zuzana Kojnoková. Príležitosť spoločne si zatancovať využili aj počas tohtoročnej plesovej sezóny.
Sna o vlastnej tanečnej škole sa ale nevzdala. Nateraz má v živote iné priority. Ako mama dvoch chlapcov sa snaží skĺbiť vlastné povinnosti s ich aktivitami. „Dva dni v týždni som v škole do pol siedmej. A synovia majú tiež toho dosť. Mladší chodí na hudobnú prípravku a starší na plávanie a hrá na gitaru,“ vraví. Nezáujem synov o tanec ju vôbec nemrzí. „Doma si zatancujú. Aj sa pohybujú okolo mňa. Vidia ma, ako učím, ako deti tancujú, ale zatiaľ sú pozorovatelia. A ja nič nesilím,“ dodáva na záver.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Zuzany Kojnokovej
