Hudba a spev sprevádzajú Elenu Nebusovú z Rimavskej Soboty prakticky celý život. Významná osobnosť kultúrneho diania v Rimavskej Sobote je dlhoročnou sopranistkou speváckeho zboru Bona fide pri Mestskom kultúrnom stredisku a zároveň pôsobí aj v klubovom zbore Dúha. Práve zborový spev sa stal jej celoživotnou vášňou, pri ktorej našla priateľstvá, radosť aj vnútorné naplnenie. Okrem hudby zanechala výraznú stopu aj v školstve ako učiteľka ruského jazyka a hudobnej výchovy či riaditeľka ZŠ v Jesenskom a aktívne sa angažovala aj v miestnom odbore Matice slovenskej.
Jej hlas už desaťročia patrí k neodmysliteľnej súčasti rimavskosobotského Bona fide. Ako pre vobraze.sk Elena Nébusová priblížila, k zborovému spevu ju priviedla láska k hudbe už od detstva. „Moji rodičia obidvaja veľmi pekne spievali. Často sme si doma zaspievali a ostalo to vo mne dodnes,“ spomína Elena Nebusová (79), pre ktorú sa spev stal prirodzenou súčasťou života aj rodiny.
Dnes pôsobí hneď v dvoch speváckych telesách – v známom miešanom speváckom zbore Bona fide a tiež v zbore Dúha. Oba kolektívy navyše tento rok oslavujú významné jubileá. Kým Dúha pripravuje koncert k 20. výročiu svojho založenia, mestský zbor Bona fide si koncom mája pripomenie slávnostným galaprogramom úctyhodných 55 rokov existencie. Ako avizuje, v podaní tohto 29 členného zboru odznejú nádherné skladby od najznámejších skladateľov klasickej hudby, cez úpravy ľudových piesní až po skladby z opery La traviata a Rusalka. Pripomenula, že počas pôsobenia Bona fide vznikli tri CD nosiče a zbor vydal aj svoju históriu v knižnej podobe. Okrem toho majú za sebou nespočetné množstvo vystúpení doma i v zahraničí, ako napríklad v Českej republike, Maďarsku, Srbsku – Vojvodine, Taliansku, či Francúzsku.
Cesta Eleny Nébusovej k hudbe začala v rodných Ožďanoch. Hoci prechodila kus Slovenska, jej korene siahajú do nášho regiónu. Z blízkeho okolia pochádzali aj jej rodičia. Život po boku manžela lekára ju však zavial do rôznych kútov krajiny. Pôsobili tak na severe, aj v strede, aj na juhu Slovenska. „Máme ho trošku pochodené,“ dodáva.
Lásku k hudbe dostala do vienka priamo od rodičov. „Moji rodičia obidvaja veľmi pekne spievali. Často sme si aj spolu zaspievali, ostalo to vo mne dávno. Viedla som k tomu aj naše deti, hlavne keď sme išli niekam na výlet, tak sa v aute spievalo,“ hovorí Nébusová. Jej dcéra neskôr spievala počas štúdií v Banskej Štiavnici a syn sa už od detstva úspešne zapájal do speváckych súťaží na strednom Slovensku.
Zborová cesta sa u Nebusovej začala formovať už v 70. rokoch minulého storočia počas pobytu v Banskej Bystrici. „V Banskej Bystrici bol učiteľský zbor Hron. Tam som začala dochádzať na skúšky. To bolo moje prvé väčšie zapojenie sa do takejto spoločnej aktivity,“ približuje svoje začiatky.
Po presťahovaní sa do Rimavskej Soboty bolo pokračovanie v speve prirodzeným krokom, keďže v tamojšom zbore už pôsobila jej mama. „Keď sme prišli bývať do mesta, bol tu zbor, tak som prestúpila, pretože moja mama spievala v tomto zbore – Bona fide. Takže z rodiny sme boli obidve členky,“ hovorí. Spev v zbore jej podľa vlastných slov prináša nielen umelecké naplnenie, ale aj silné medziľudské väzby. „Keď človek spieva vo viacerých hlasoch a všetko spolu zaznie, je to nádherný pocit,“ naznačuje s tým, že práve toto ju pri hudbe drží dodnes.
Srdcom oddaná Matici slovenskej
Významnú a hlbokú kapitolu jej života predstavuje dlhoročná obetavá práca v miestnom odbore Matice slovenskej v Rimavskej Sobote. Ako priblížila, spolu s kolegami z výboru sa podpísala pod vznik jedinečnej Aleje dejateľov, ktorá okoloidúcim pripomína veľké postavy histórie Gemera-Malohontu. „Niet väčšieho šťastia, ako keď človek pochádza zo vzdelaného kraja, akým náš región nepochybne bol a je,“ hovorí Elena Nebusová, ktorá niekoľko rokov zastávala pozíciu predsedníčky miestnej organizácie. Spomenula, že v júni v Rimavskej Sobote bude odhalená socha v aleji, ktorá bude patriť slávnemu Matejovi Hrebendovi. „Tento nevidiaci učiteľ, veľký milovník ľudu a šíriteľ kultúry si ju skutočne zaslúži,“ doplnila.
Učiteľstvo bolo celoživotným profesijným poslaním Eleny Nebusovej. „Chcela som byť učiteľkou celý život,“ priznáva. Po gymnaziálnych štúdiách ju hlboký záujem o hudobnú výchovu zaviedol do Banskej Bystrice a neskôr do Martina, kde vtedy pôsobili poprední odborníci na metodiku hudobného vzdelávania, pričom štúdium úspešne dokončila na fakulte v Banskej Bystrici. Svoju pedagogickú dráhu odštartovala v Šafárikove (dnešná Tornaľa). Počas vtedajšej povinnej jednoročnej praxe tam nielen denne učila, ale popri tom priamo v škole dokončovala náročné štátne skúšky. Neskôr jej kroky viedli do Klenovca a na Poniky pri Banskej Bystrici. Práve na Ponikách, v kraji mimoriadne bohatom na ľudový spev, viedla úspešný žiacky dievčenský zbor. „Mnoho mladých ľudí v zboroch bolo veľmi chtivých a zodpovedných. Na Ponikách sme mali výborný žiacky kolektív a vždy sme dosiahli úspech na javisku, keď dievčatá pekne čisto zaspievali dvojhlasné či trojhlasné piesne,“ spomína bývalá učiteľka ruského jazyka a hudobnej výchovy. Kvôli starostlivosti o rodičov sa však nakoniec natrvalo vrátila späť domov, do Rimavskej Soboty.
Podľa jej slov sa vyučovanie a hudba nedajú oddeliť a po celý život kráčali ruka v ruke. „Už kdekoľvek som učila, vždy som mala v úväzku aj hodiny zborového spevu. Pripravovala som so žiakmi programy na najrôznejšie školské akadémie. Všetko sa dalo krásne prepojiť, no vždy to najviac závisí od samotného vedúceho či dirigenta – ako sa k tomu postaví, ako to berie a aký zodpovedný prístup zvolí,“ vraví inšpiratívna dôchodkyňa, u ktorej ani dnes doma nikdy nevládne úplné ticho, ale neustále znie rádio alebo staré gramofónové platne plné dobrej hudby.
Poslanie matka, hrdý rodič
Najviac je hrdá je na svoje dve krásne šikovné deti, dcéru a syna. Dcéra vyštudovala chémiu, žije v Kanade. Začínala ťažko, ale vydržala, postupovala stále vyššie a vyššie, čo sa týka postavenia v práci.“ Syn vyštudoval fyziku, druhú vysokú školu si urobil v Pittsburghu. „Svojím zápalom dokázal, že vie bojovať za svoje šťastie“. Žije a pracuje v Prahe. Spev, hudba ich celý život spájala, ale v minulosti sa Elena Nebusová venovala aj lyžovaniu. Teraz počas lyžovania detí v Alpách im robí skôr spoločnosť a aj takto si užívajú spoločné chvíle. „Ja som živá, aktívna stále, aj keď s určitými obmedzeniami“ hovorí
Zdroj: vobraze.sk, Foto: archív Elena Nebusová
