Televízny redaktor, moderátor a režisér Ján Škorňa je známou tvárou obrazovky, no na región, z ktorého pochádza, nezabúda. Vyrastal v osade Drahová, ako chlapec navštevoval školu v Utekáči a neskôr študoval na gymnáziu v Hnúšti, kde sa aj narodil.
Pochádza zo sklárskej rodiny. „Bol som sklár – fúkač. Celá moja rodina robila so sklom, vo fabrike po práci gazdovali doma na lazoch,“ hovorí pre vobraze.sk Ján Škorňa (55). Napriek tradícii sa ale rozhodol ísť inou cestou. „Sklo som nechcel robiť, bolo mimo môjho profesijného záujmu. Brat sa tomu ale napríklad venoval dlhé roky.“ Ako ďalej priblížil, viac ho zaujímalo poľnohospodárstvo, zvažoval aj lesníctvo, napokon vyštudoval Poľnohospodársku univerzitu v Nitre.
———–K novinárčine sa pritom Ján Škorňa dostal náhodou. Po škole pracoval na družstve, no po jeho rozpade hľadal nové možnosti. Jeden zo životopisov, ktoré rozposielala jeho manželka, smeroval do Slovenskej televízie na pozíciu reklamného manažéra. „Omylom moju papierovú žiadosť zaradili na inú kôpku do konkurzu na moderátora. Pozvali ma a ja som ho ako jediný vyhral,“ spomína s úsmevom. „Do polovice konkurzu som si myslel, že idem robiť reklamu. A som tam už tridsať rokov,“ hovorí skúsený moderátor.
Začínal ako spravodajský redaktor regionálneho štúdia STV v Banskej Bystrici, kde pôsobil približne pätnásť rokov. Dvanásť rokov robil spravodajstvo, pripravoval rozhovory aj s výraznými politickými osobnosťami ako Vladimír Mečiar, Ján Slota či Ján Ľupták. Škorňa pracoval aj na investigatívnej relácii Kaktus.
Zlom prišiel, keď si povedal, že chce vytvoriť vlastný formát. Tak vznikla Farmárska revue, ktorú tvorí už devätnásť rokov a ktorá sa vysiela na Dvojke každý víkend. „Bál som sa, že neprežije. V úvode som niekoľko mesiacov pracoval zároveň aj v spravodajstve. Netušil som, že si napokon získa až takú tradíciu a divácku priazeň,“ hovorí moderátor STVR a poukazuje na dôležitosť povolania farmárov. Relácia vznikla práve ako reakcia na chýbajúci priestor pre farmárov a poľnohospodárov. „Ľudia mali a niekedy stále majú skreslené predstavy o poľnohospodároch. Snažíme sa ich pohľad zreálniť.“
Dnes ho poznajú farmári, ovocinári, záhradkári aj predsedovia družstiev po celom Slovensku. Moderuje podujatia ako Agrofilm, Agrokomplex či súťaže Naj agrodievča a Naj agrochlapec. S kolegami získali viacero ocenení vrátane cien na Agrofilme a ocenenia v Prahe za reportáž vo Farmárskej revue. „Nebolo to len o mne, ale o kolegoch, čomu sa veľmi teším,“ hovorí Škorňa, ktorý vysoko odborným prístupom a zanietenosťou pre profesiu sa stal uznávanou osobnosťou slovenskej žurnalistiky.
Nakrúcanie sa podľa neho za desiatky rokov zmenilo. „Máme teraz oveľa viac technologických možností v rámci televízie, možnosť využívať napríklad drony, či iné technológie. Je to lepšie a divákom vieme priniesť kvalitnejšie informácie a krajšie obrázky,“ podotkol. Mrzí ho však, že časť žurnalistiky sa stáva neodbornou. „Video dnes môže urobiť ktokoľvek a tváriť sa ako odborník. O to dôležitejšie je overovať zdroje.“ Medzi jeho ambície zaradil metaprojekt Farmárskej Revue, ktorý chcú spracovať z približne 1900 reportáží a urobili by tak virtuálneho sprievodcu pre ľahšiu orientáciu divákov.
Spomína aj na dlhoročnú a prínosnú spoluprácu s profesorom Ivanom Hričovským. „Bol influencerom ešte skôr, ako sme toto slovo poznali. Veľmi ovplyvnil slovenské poľnohospodárstvo a ovocinárstvo obzvlášť.“
Ján Škorňa aj sám hospodári. Na pôde po starých rodičoch má malú rodinnú farmu, kde nadväzuje na tradície. Pestuje rôzne druhy ovocia, kríkov a skúša nové postupy, o ktorých sa dozvedel pri nakrúcaní. Zaujíma sa aj o projekt návratu losa do prírody pri Utekáči. „Je to pôvodné zviera na Slovensku a snažíme sa o jeho návrat,“ priblížil s tým, že je jedným z iniciátorov projektu. Má dvoch synov, nevestu aj vnuka. Všetci sa živia niečím úplne iným ale na gazdovstve často a radi, všetci pomáhajú. Manželka je z Poltára, kde ešte žije jej otec. „Pravidelne ho navštevujeme. Manželka pracuje na našich spoločných projektoch od gazdovstva po organizáciu Medzinárodného filmového festivalu Agrofilm.“
Hoci dnes býva v Banskej Bystrici a pracuje v tamojšom štúdiu, do lokalít, kde strávil detstvo sa rád vracia – do Drahovej, Utekáča, Poltára, Hnúšte. Do regiónu zavíta aj kvôli práci, obzvlášť rád navštevuje farmárov vo Veľkých Teriakovciach či na Zbojskej, zavíta napríklad i na Horné Zahorany či do Valíc. „Keď idem okolo miest, kde som chodil do školy alebo poza školu či na diskotéku do Kraskova, prejde mi mráz po chrbte,“ priznáva.
Jeho bežný pracovný týždeň vypĺňajú cesty po Slovensku, natáčanie a strižňa. „Keď nie sme na cestách, sme v strižni. Za tie roky už snáď ani nie je miesto, kde by sme neboli.“ Napriek tomu hovorí, že lepšie povolanie si vybrať nemohol, je vďačný za stretnutia s fantastickými ľuďmi a na plnohodnotný život.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Ján Škorňa, Farmárska revue
