Folklorista z Novohradu Michal Jaraba vyrastal obklopený spevom, tradíciami a tancom. Naplno k nim privoňal až v dospievajúcom veku, no odvtedy sa stali neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Dnes patrí medzi dlhoročných členov folklórneho súboru Ipeľ z Lučenca, ktorý v tomto roku oslavoval významné jubileum, polstoročnicu. Okrem toho tancoval aj vo FS Jánošík z Fiľakova a počas vysokoškolského štúdia pôsobil v známom univerzitnom FS Hornád v Košiciach.
„Starká spievala vo folklórnom súbore Ipeľ. Ako malý som to registroval, ale nevenoval som sa tomu. Keď som mal sedemnásť rokov, kamarát ma doviedol do toho istého súboru a odvtedy som jeho súčasťou,“ spomína pre vobraze.sk Michal Jaraba (34), rodák z Trebeľoviec-Lázy v okrese Lučenec. Ako doplnil, so starkou chodil na jej vystúpenia a veľmi sa mu to páčilo. „Keď som mal desať rokov, vystupovali v historickej Redute v Lučenci a to ma nadchlo,“ spomína. Jeho prvé vlastné vystúpenie bolo počas stavania mája pred domom Boženy Slančíkovej Timravy v Lučenci. „To bolo moje prvé vystúpenie aj s ľudovou hudbou,“ dodáva.
Dnes Jaraba patrí medzi opory súboru, ktorý tvorí približne päťdesiatka členov. „Pre mňa je folklór o spájaní ľudí. Folkloristi sú kamaráti, aj keď sa stretnú prvýkrát a sú z úplne iných regiónov,“ hovorí Michal, pre ktorého sa súbor stal druhou rodinou. Väčšina priateľov, s ktorými tancoval v začiatkoch, už zo súboru odišla.
„Z našej pôvodnej partie som v FS Ipeľ ostal sám. Všetci ostatní prirodzene odišli za prácou alebo si založili rodiny skôr. Nahradila ich mladšia generácia a generácia staršia ako ja sa zase opäť vrátila, tak teraz tancujem s nimi,“ hovorí Jarabá, ktorý už sedemnásť rokov verne reprezentuje svoj región doma aj vo svete.
Počas sedemnástich rokov sa folklóru venoval naplno, často aj vo viacerých súboroch naraz. Rád spomína na pôsobenie v univerzitnom FS Hornád v Košiciach. „Tam to bolo super, úroveň bola veľmi vysoká. Po roku som sa však vrátil domov. Za môj folklórny život som toho veľa stihol. Vystupovali sme na všetkých väčších
festivaloch, navštívili sme Rusko, Francúzsko, Bulharsko, Čiernu Horu, Srbsko, susedné Česko a množstvo ďalších krajín. Veľa sme toho pochodili a aj to ma na tom bavilo, že folklór otvára dvere aj do ďalekého sveta,“ priblížil Michal Jaraba.
K jeho najkrajším momentom patrí vystúpenie v Petrohrade. „Bol to krásny zážitok. Zavolal nás tam veľvyslanec a išli sme tam celý súbor. Bolo to po našom štyridsiatom výročí. Vystupovali sme v luxusnom hoteli, kde sme boli aj ubytovaní,“ spomína. Rovnako rád si spomína aj na vystúpenia v Paríži, ktoré absolvoval s oboma súbormi, či na pobyty v Srbsku. „V Bácskom Petrovci som počul malé deti rozprávať krásnou ľubozvučnou slovenčinou, akoby sme ani neodišli z domu,“ opisuje Michal.
Hoci zahraničné festivaly považuje za výnimočné, najbližšie má k domácim festivalom. „Neobišiel som ani jedny Podpolianske slávnosti. Detva je pre mňa srdcovka, lebo tam mám korene a rodinu. Na tieto festivaly som chodieval ako divák a keď som sa neskôr postavil na pódium či už ako člen FS Hornád, Ipeľ, alebo Jánošík, tak ten pocit sa nedá opísať. Keď na vás hľadí celý amfiteáter ľudí, ktorí sú rovnako zapálení pre folklór, máte zimomriavky,“ priznáva.
Folklór pre neho nie je len tanec, ale aj spôsob života. „Čím viac vecí človek ovládala v tomto fachu, tým ľahšie sa učí nové,“ vysvetľuje rodák z Trebeľoviec-Lázy. Medzi jeho najobľúbenejšie kroje patria tie z Detvy a Hriňovej. „Keď hocikto vidí naše Podpolianske kroje, ide si oči vyočiť, pretože sú živé a pre mňa osobne jedinečné. Mám ich veľmi rád,“ hovorí s hrdosťou. Hudobne ho to rovnako ťahá viac k Podpoľaniu. „V repertoári máme aj novohradské tance, tie sú krásne, ale hudba z Podpoľania je taká živšia,“ dodáva.
Popri ľudových tancoch má Michal vášeň aj pre motošporty. „Väčšinou sa môj život vrátane rodiny a práce točí okolo motorky a folklóru. Jazdil som na motorke a v mojom vodičskom preukaze nájdete všetky “písmenká” okrem autobusu,“ smeje sa. Napriek tomu, že folklóru sa venuje vo voľnom čase, zostáva pre neho srdcovou záležitosťou. „Mňa to vždy napĺňalo, tomu som venoval všetok svoj voľný čas. Kedysi som mal každý víkend vystúpenie, ešte cez týždeň nácviky v dvoch súboroch, tak vtedy sme intenzívne makali.“ Sezóna folklórnych vystúpení a festivalov podľa neho začína intenzívne v máji a pokračuje až do októbra, kedy býva program naozaj nabitý, ale každá sezóna je zároveň iná.
Aktuálne sa budúci otecko učí hrať na heligónke a teší sa z rodinného života. „Priateľka Barborka Jackuliaková je moja tanečná partnerka z FS Jánošík. Tancujeme spolu už vyše dekádu rokov, za ktorú sme sa pretancovali až do súkromného života a momentálne sa tešíme na prírastok do rodiny,“ prezrádza. Verí, že sa im podarí preniesť lásku k ľudovým tradíciám aj na ďalšiu generáciu. „Chcel by som, aby aj naše deti boli odmalička vedené k folklóru. Priateľka je aj speváčkou, ktorá pôsobí v rôznych folklórnych telesách, tak snáď sa nám to podarí,“ hovorí Michal Jaraba.
Popri tanci sa Jaraba aktívne zapája aj do života svojej obce. Spolu s kamarátom organizujú obľúbené podujatie Držkožranie, ktoré sa koná v časti Láza v Trebeľovciach od roku 2020. „Teraz sme mali piaty ročník. Je to tradícia, ktorá nadchla ľudí. Máme už trinásť stabilných tímov, všetci sa medzi sebou poznáme a je to skvelá akcia,“ vysvetľuje.
Je zároveň štatutárom Občianskeho združenia PodporToTu, ktoré pomáha organizovať podujatia a prinášať kultúrne akcie do regiónu. Okrem Držkožrania tento ročník aktívne spolupracovali na Folklórnom festivale v Trebeľovciach, nad ktorým má záštitu obec Trebeľovce a ktorý sa blíži k svojmu pätnástemu ročníku.
„Folklór je pre mňa viac ako len tanec. Je to spôsob života, vďaka ktorému človek nikdy nezabudne na svoje korene a ktoré hrdo odovzdáva z generácie na generáciu,“ uzatvára Michal Jaraba, folklorista z Novohradu, ktorý už sedemnásť rokov verne reprezentuje svoj región doma aj vo svete.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Peter Ilias, archív Michal Jaraba
