Zákulisie, javisko, svetlá, napätie pred potleskom – svet, ktorý si Dana Turanská zamilovala ešte ako malé dievča. Dnes je uznávanou divadelníčkou, režisérkou a pedagogičkou Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote. „Ako maturantka som sa nevedela rozhodnúť, či pôjdem cestou divadla alebo filmu. Divadlo som si však nakoniec vybrala preto, že sa dá robiť všade aj bez veľkých finančných prostriedkov. Film potrebuje techniku a pomerne dosť peňazí, ale divadlu stačí hlavne myšlienka a ochotní ľudia na jej realizáciu,“ priblížila pre vobraze.sk Dana Turanská (37), ktorá sa k herectvu dostala ešte počas gymnázia.
„Na škole som si chcela zlepšiť angličtinu, tak som sa prihlásila do krúžku, kde sa učila angličtina divadelnou formou. Nemali sme dlho dramatizáciu vybranej knihy, tak som sa rozhodla napísať scenár, aby sme mohli začať skúšať. Nakoniec sa rozhodlo, že to mám s nimi aj naštudovať. Vtedy som ešte nemala skúsenosti, okrem jednej rozhlasovej hry, ktorú som napísala ešte ako desaťročná,“ spomína s úsmevom rodáčka z Vranova nad Topľou.
Jej prvá autorská hra Tanec pre dvoch, vznikla ešte na gymnáziu, ale mala okamžitý úspech – získala pozvánku na svetový festival v talianskom San Remo. „Bola to moja prvá autorská hra a zrazu sme boli medzi vybratými súbormi z celého sveta. To bol moment, keď som pochopila, že sa chcem divadlu venovať naplno.“
Umenie ju obklopovalo od útleho detstva. Vyrastala priamo v kultúrnom dome, kde pracovala jej mama. „Detstvo som prežila v sále, kde sa hrávalo aj divadlo – niekedy v hľadisku, inokedy na javisku, často v zákulisí. Pamätám si, ako ma raz hľadali, keď som po dlhej skúške zaspala v kresle uprostred hľadiska, sledujúc, ako sa nastavujú svetlá. Fascinoval ma celý ten svet – ako sa niečo tvorí na javisku, ako sa mení obyčajné na výnimočné,“ hovorí Turanská, ktorá v R. Sobote žije sedem rokov.
Na Akadémii umení v Banskej Bystrici vyštudovala divadelnú réžiu a neskôr ukončila aj doktorandské štúdium v študijnom odbore divadelné umenie. Počas štúdia si privyrábala rôznymi prácami, aby si mohla platiť účty. Tak sa dostala aj k učeniu. „Nechcela som byť učiteľkou. Študovala som réžiu a dramaturgiu. Viesť kolektív a tvoriť umelecky vo všetkých javiskových zložkách je iné ako byť pedagógom. Ale zistila som, že viem s deťmi pracovať a že ma to baví. Dnes viem, že to nebola náhoda,“ uviedla divadelníčka, ktorá si postupne dorobila aj pedagogické minimum na VŠMU v Bratislave.
Po škole pôsobila napríklad ako režisérka aj dramaturgička v Spišskom divadle, spolupracovala s ochotníkmi v Brezne, Lučenci, Tisovci aj v Rimavskej Sobote. Režírovala rozhlasovú hru v Rádiu Devín a viedla workshopy pre mladých tvorcov po celom Slovensku. Pracovala a aj v súčasnosti pracuje v rôznych divadelných porotách. Aktuálne dramaturgicky spolupracuje s Divadelným súborom Daxner z Tisovca, či domácim Divadlom Havran. Okrem réžie aktívne pôsobí aj ako dramatička. Na svojom konte má viac ako dvadsať dramatických hier pre deti a dospelých.
Turanská tvrdí, že divadlo nie je len o herectve. „Je to o vnímaní, o empatii, o schopnosti vyjadriť myšlienku. V našich inscenáciách učíme deti rozmýšľať obrazne, rozvíjať fantáziu. Dnes sú deti obklopené technológiami, ale často nevedia tvoriť. Fantázia je ako sval – musí sa trénovať.“
Na svojej práci miluje, že každý rok začína s niečím novým. „Nikdy nerobím dvakrát to isté. Každá inscenácia je pre mňa experiment, objavovanie. Aj preto je pre mňa Rimavská Sobota miestom, kde sa dá rásť – je tu ešte dosť ľudí, ktorí majú záujem o divadlo.“
S Rimavskou Sobotou ju spojili víkendové workshopy dramatickej tvorby, na ktoré ju začali pozývať ešte počas štúdia. „Chodievali sem deti a mladí ľudia z celého Slovenska, ktorí sa pripravovali na prijímačky na konzervatóriá alebo vysoké umelecké školy. Spoznala som tu veľa talentov,“ poznamenala.
Keď sa na ZUŠ v Rimavskej Sobote uvoľnilo miesto, ponúkli jej prácu. Prijala ju. Najskôr učila súčasne v Žiari nad Hronom aj v Rimavskej Sobote, neskôr už len tu. „ZUŠ-ka v Rimavskej Sobote patrí medzi najlepšie na Slovensku. Robíme inscenácie, ktoré chodia na postupové súťaže na Slovensku aj zahraničí. Majú hĺbku aj kvalitu. Učíme deti rozmýšľať, nie opakovať,“ hovorí Dana Turanská, ktorá tu vedie niekoľko detských divadelných súborov – FACKA, ZAUŠKO, či UŠKO. Pod jej vedením deti získavajú nielen ocenenia, ale aj skúsenosti, ktoré presahujú umelecké hranice. Ich inscenácie sú často autorské – vznikajú z rozhovorov s deťmi, z pozorovania ich sveta, z tém, ktoré sa ich dotýkajú.
Najnovšia hra DDS Facka, ktorá sa dostala až na Medzinárodný festival FUTURE FOR KIDS do španielskej Valencie, vznikla ako experiment. Téma – vzťah matky a dieťaťa v prostredí detského domova – sa v detskom kolektíve zmenila na hlboký, emotívny príbeh. „Najprv som mala hudbu, potom prišla téma a až potom text. Je spracovaná postmodernou formou, ktorá sa vracia v čase v slučkách – ukazuje, ako by sa dala jedna situácia vyriešiť rôznym spôsobom. Nemá uzavretý koniec, lebo ani život ho nemá,“ vysvetľuje Turanská.
Inscenácia si získala porotu aj divákov a priniesla domov dve významné ceny – za najlepší herecký súbor a za javiskovú tvorbu. V Rimavskej Sobote a okolí (v Hnúšti či Lučenci) ju hrali niekoľko mesiacov, na konte má približne osemnásť repríz. Turanská je veľmi rada, že ich vybrali medzi deväť súborov spomedzi štyridsiatich prihlásených.
Podotkla, že cesta do Španielska nebola jednoduchá a podmienená bola získaním financií, čo sa podarilo prostredníctvom transparentného účtu. Okrem rodičov prispeli aj priaznivci divadla, divadelníci z rôznych kútov Slovenska aj zahraničia, no aj miestni podnikatelia. Dôležitú časť napokon pokrylo aj mesto.
Mladými hercami FACKY sú deti vo veku 11 až 14 rokov, nájdu sa medzi nimi nováčikovia aj skúsenejšie deti, ktoré čoskoro čaká príprava na konzervatóriá či iné stredné školy. Turanská podotkla, že ide o partiu mladých, s ktorými sa po rokoch podarilo súboru z našej ZUŠ-ky vlani postúpiť aj na celoštátnu prehliadku Zlatá priadka v Šali.
Okrem divadla talentovanú Turanskú priťahoval aj film. „Všetko, čo robím má korene ešte v mojom detstve,“ skonštatovala s tým, že ešte ako malá pomáhala púšťať divákov do kina, zhasínať svetlá pred premietaním či pozorovať ešte starý mechanizmus premietania filmov. Ako spomenula, na vysokú školu si podávala osem prihlášok – od Prahy po Košice, štyri na film a štyri na divadlo. Na odvolanie ju mohli zobrať aj na filmovú réžiu. „Na „strihu“ som v Bratislave skončila prvá. Dokonca som predbehla aj strihačov, ktorí robili v televízii alebo filmových štúdiách,“ podotkla Turanská. Napriek tomu, že sa rozhodla pre divadlo, v jej tvorbe zostalo veľa aj z filmovej optiky.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Dana Turanská
