Už ako dieťa sa rozhodla, že bude lekárkou. Šla si za svojím snom a naplnila ho počas 42 rokov praxe. Aj po odchode do dôchodku sa na ňu mamičky stále obracajú so žiadosťou o radu. Voľný čas trávi Alena Balážová z Rimavskej Soboty najradšej so svojimi vnukmi.
Už je to sedem rokov, čo sa skúsená pediatrička rozhodla odovzdať stetoskop ďalšej generácii. Odchod do dôchodku vnímala ako prirodzený krok. „Pracovala som do 66 rokov, ale už som potom nevládala. Cítila som, že je to nad moje sily dať zo seba maximum aj pri pacientoch,“ hovorí obľúbená lekárka Alena Balážová (73). Popri náročnom povolaní sa zároveň starala o chorého manžela.
Rodáčka z Ratkovskej Suchej však na obdobie aktívnej kariéry spomína s láskou a úsmevom. Začínala na obvode v Bátke. „Bolo to veselé, ale aj ťažké zároveň. Ako Slovenka z rýdzo slovenského kraja som nevedela po maďarsky ani slovo. Našťastie som mala sestričku, ktorá mi tlmočila,“ hovorí. Často žiadala učiteľov na miestnej základnej škole, aby dôsledne dbali na výučbu slovenského jazyka.
„Deti v škôlke nevedeli vôbec po slovensky. A aj školáci často nevedeli odpovedať ani na jednoduché otázky ako sa máš, či ako sa voláš?‘ Prvý rok bol veľmi ťažký,“ spomína Balážová. Počas viac ako štyroch desaťročí praxe si osvojila väčšinu bežných fráz, no hovoriť po maďarsky sa napokon neodvážila.
Po ukončení štúdia v Košiciach nastúpila v roku 1977 na detské oddelenie Nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote. „Po roku som nahradila doktorku Kováčovú na obvode v Bátke. Odtiaľ som sa vrátila na oddelenie v Rimavskej Sobote a po materskej dovolenke som už pôsobila v meste,“ približuje. Od roku 1983 ordinovala v novovybudovanom zdravotnom stredisku na Ulici Dobšinského (vtedy Víťazstva).
„Pamätám si nielen deti, ale aj roky narodenia mojich prvých pacientov. Mnohé tváre mi utkveli v pamäti dodnes. Deti však vyrástli a zmenili sa,“ hovorí lekárka, ktorú teší, že na ňu pacienti nezabúdajú. „Niekedy som prekvapená, keď ma mamičky, ktoré ku mne kedysi chodili, ešte dnes spoznávajú. Mnohé sa prihovoria a to je veľmi potešujúce.“ Pre doktorku Balážovú je to vizitka jej práce.
„Som spokojná najmä vtedy, keď mi ľudia povedia, že ma mali ako lekárku radi a chýbam im. Tá úcta rodičov pretrváva a to je popri pomoci deťom veľmi cenné,“ dodáva pediatrička, ktorá mala rada osobný kontakt s detským pacientom. Podľa nej patrila ku generácii lekárov, ktorí si zakladali na osobnom vzťahu lekára a pacienta. Po zatvorení zdravotného strediska pôsobila až do dôchodku v ambulancii na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote.
Od detských snov k povolaniu
Už ako dieťa v Ratkovskej Suchej túžila stať sa lekárkou. „Keď sme sa s kamarátmi hrali na povolania, ja som vždy chcela byť doktorkou. Chcela som sa starať o deti. To bol môj sen – liečiť ich. Žiadna iná alternatíva nebola,“ hovorí Balážová. Po základnej škole bolo preto prirodzené, že nastúpila na SVŠ v Hnúšti, odkiaľ pokračovala na medicínu do Košíc.
Vzťah k lekárstvu nemala rodinne zdedený. Otec pracoval v magnezitke na Burde, mama vypomáhala na miestnom družstve. Ako najstaršia z troch súrodencov a jediné dievča v rodine mala po škole vždy povinnosti doma. „Ešte na základnej škole som športovala, lyžovala som a na súťaži som skončila tretia. Ale keďže som do školy dochádzala, na krúžky veľa času neostávalo,“ spomína lekárka. S bratmi má blízke vzťahy aj po sedemdesiatke a udržiavajú pravidelný kontakt.
Láska k pediatrii pretrvala
Počas štúdia absolvovala prax v hnúšťanskej nemocnici – na internom, chirurgickom aj gynekologickom oddelení. Skúsenosti nazbierala, no názor však nezmenila a ostala verná pediatrii.
Situáciu v zdravotníctve stále sleduje – a trápi ju. „Najviac ma mrzí nedostatok lekárov, hlavne v odborných ambulanciách a dlhé čakacie doby na vyšetrenia. Mladí lekári nie sú motivovaní ostať na Slovensku. V susedných krajinách majú často lepšie podmienky,“ hovorí.
Sleduje stále dianie v zdravotníctve. „Ale to, čo sa deje – napríklad výpadky liekov – je pre mňa nepochopiteľné. Pre dnešných lekárov je to určite stresujúce,“ dodáva Balážová, ktorá však nestráca nádej. „Verím, že sa naše zdravotníctvo pozviecha a pôjde k lepšiemu. Aby bolo dostupné pre každého a liečba zodpovedala dobe. Aby neboli problémy s liekmi.“
Rodina je dnes jej oporou
Po smrti manžela ostala Alena Balážová sama. Jej syn, ktorý sa vydal cestou IT, žije neďaleko Bratislavy. Šťastnú matku však vôbec nemrzí, že sa nevydal v jej šľapajách. „Od detstva som videla, že ho medicína neláka. Aj strednú školu si vybral so zameraním na výpočtovú techniku,“ prezrádza hrdá trojnásobná stará mama.
Kedykoľvek môže, cestuje za svojimi najbližšími. Doma si voľný čas vypĺňa krížovkami a knihami. „A dala som sa na gorálkovanie. Je to dobré na jemnú motoriku. Ale keďže som po operácii očí, musím dávať pozor, aby som ich veľmi nenamáhala,“ hovorí s úsmevom bývalá pediatrička.
Zdroj: vobraze.sk
