Rimavskosobotský amfiteáter v nedeľu večer ožil príbehom jedného z najvýraznejších slovenských spevákov. Muzikál Na srdci mi hraj! prilákal divákov, ktorí si počas večera spolu s hercami zaspievali najznámejšie piesne Karola Duchoňa a pripomenuli si jeho život, úspechy, ale aj jeho náročnejšie obdobia.
Večer odštartovala pieseň Zem pamätá, ktorá okamžite dostala publikum do nálady. Účinkujúci postupne roztlieskali celé hľadisko a bolo vidieť, že diváci si prišli príbeh Karola Duchoňa nielen pozrieť, ale aj naplno prežiť. Veľkú odozvu mala aj známa pieseň Čardáš dvoch sŕdc. Pri nej sa už časť publika nenechala iba unášať hudbou, ale sa začala aj tancovať. Po jednotlivých piesňach nasledoval veľký potlesk a atmosféra na amfiteátri bola počas celého predstavenia veľmi živá.
Príbeh však postupne ukázal aj inú stránku života legendárneho speváka. Popri radosti, úspechoch a obľúbených piesňach sa predstavenie venovalo aj jeho osobným zápasom a chvíľam, ktoré neboli jednoduché. Hudobné čísla tak postupne vystriedali aj emotívnejšie a na zamyslenie vyvolávajúce momenty. Diváci mohli sledovať príbeh človeka, ktorý napriek obrovskému talentu a popularite prežíval aj svoje pády.
V predstavení účinkujú Martin Gyimesi i Dušan Cinkota a ďalší herci i speváci. Výraznú úlohu v príbehu má aj postava Anjela, ktorú stvárňuje Cyril Žolnír – herec a zároveň rodák z Rimavskej Soboty. Práve jeho účinkovanie dodalo predstaveniu pre miestnych divákov osobitý rozmer.
K predstaveniu sa Cyril dostal vďaka režisérovi Karolovi Vosátkovi, s ktorým už v minulosti spolupracoval na rozprávkach v divadle La Komika. „Oslovil ma režisér Karol Vosátko, s ktorým som už spolupracoval aj predtým. Zavolal mi, či by som do toho išiel,“ povedal pre vobraze.sk Cyril Žolnír. V tom čase ešte nebolo nič konkrétne, režisér však už mal predstavu o projekte, v ktorom si ho vedel predstaviť. Následne sa spolu s ďalšími hercami stretli na čítačke a postupne sa začala príprava celého predstavenia. „Následne sa to rozbehlo a dostal som úlohu Anjela,“ dodal.
Práve postava Anjela bola pre Cyrila zaujímavou hereckou výzvou. Hoci ide o nadpozemskú postavu, jeho postavala nie je iba pokojnou a láskavou bytosťou. „Zaujímavé na tom bolo, že síce som Anjel, ale musel som byť presnejší a nekompromisný. Potrebuje Karola, ktorý sa ocitol v očistci, konfrontovať s jeho minulosťou a jeho hriechmi a s tým, či si uvedomuje, kde je. Stále sa môže dostať do neba, ale aj do pekla,“ vysvetlil.
Pozornosť divákov pútal aj jeho výrazný kostým. Ten symbolizuje nerodovosť Anjela – spodná časť pôsobí žensky, zatiaľ čo horná mužsky. Súčasťou kostýmu sú aj veľké krídla. „Niekedy si krídla prisadnem alebo pristúpim. Každé sú dlhé, mám niekoľko párov,“ zasmial sa herec.
Predstavenie podľa neho nezmenilo jeho pohľad na Karola Duchoňa úplne od základov, skôr mu niektoré veci potvrdilo a pomohlo ich lepšie pochopiť. „Skôr sa mi len niektoré veci potvrdili a vyjasnili,“ povedal. Tvorcovia sa pritom rozhodli nezamerať iba na temné stránky spevákovho života. „Mnohé príbehy sme ani nemohli znázorniť, keďže boli až príliš kruté a smutné. V predstavení sme sa viac sústredili na to pekné, čo priniesol ľuďom, že ich vedel rozosmiať a zabaviť. Mal aj veľmi temnú stránku, ale nechceli sme sa zameriavať len na to,“ vysvetlil Žolnír.
Počas večera zazneli viaceré známe Duchoňove skladby, medzi nimi Dievča z Budmeríc, Mám ťa rád, Mám ľudí rád, V slovenských dolinách, Čardáš dvoch sŕdc, Na srdci mi hraj, Tancujem s tebou rád, Šiel, šiel či ďalšie piesne, ktoré si publikum spievalo spolu s účinkujúcimi.
Za najsilnejší moment predstavenia považuje Cyril scénu, v ktorej Karol Duchoň rozpráva o svojom detstve a o tom, čo by sa stalo, keby sa mu s cirkusom naozaj podarilo utiecť. Zároveň priznal, že existuje aj scéna, na ktorú sa najviac teší. „Keď ho konfrontujeme, že nemal režiséra a vlastne Karol Gott… Silné je ešte, keď ma dojme piesňou Na srdci mi hraj, kde mi aj vyhŕknu slzy ako Anjelovi,“ opísal.
Keby mal Anjel možnosť povedať Karolovi Duchoňovi iba jednu vetu, podľa Cyrila by to bolo jednoduché: „Pán umelec, dobrý človek, dobrák.“ Duchoňa vníma ako človeka, ktorý sa podľa neho snažil v náročnej dobe presadiť a ukázať svoj talent aj za hranicami Slovenska. „Nechcem ho súdiť za to, ako skončil. Mal chyby a nedostatky, ale bol dobrý človek,“ povedal Cyril. Pri hodnotení jeho života podľa neho treba vnímať aj dobu, v ktorej žil, tlak spoločnosti a režimu, rodinu aj jeho povahu.
Pre Cyrila bolo vystúpenie v Rimavskej Sobote zároveň návratom domov. Ako rodák z tohto okresného mesta sa na predstavenie pod holým nebom veľmi tešil. „Bolo to veľmi príjemné. Veľmi sme sa na to tešili a dúfali, že vyjde počasie, ktoré, našťastie, vyšlo,“ podotkol s úsmevom. Trochu ho však mrzelo, že veľký amfiteáter nebol úplne zaplnený. „Chápem, že v tejto dobe to nie je ľahké aj po finančnej stránke. V Rimavskej Sobote chodia veľké mená z celého Slovenska aj maďarskí interpreti, takže kultúrne vyžitie je tu pestré,“ uviedol. Napriek tomu boli podľa jeho slov účinkujúci vďační za každého diváka, ktorý si našiel čas a prišiel ich podporiť.
Cyril má medzi Duchoňovými piesňami aj svoje obľúbené. „Pieseň S úsmevom som počúval ešte predtým, ako som spoznával príbeh Karola a tiež Smútok krásnych dievčat, čo som si aj asi mohol zaspievať na javisku,“ povedal so smiechom. Nemôže podľa neho chýbať ani Čardáš dvoch sŕdc, ktorý si spája so stužkovými, svadbami či plesmi.
Predstavenie vyvrcholilo skladbou S úsmevom a špeciálnym záverečným prekvapením. Diváci tak dostali priestor ešte raz sa spoločne vrátiť k piesňam Karola Duchoňa, zaspomínať si na jeho tvorbu a zároveň si uctiť jeho pamiatku.
Cyril sa aj naďalej venuje natáčaniu a diváci ho budú môcť vidieť aj v seriáli Sľub. V súčasnosti síce nemá nový divadelný projekt, jeden z nich musel z rodinných dôvodov odmietnuť, no na ďalšie príležitosti čaká.
Jeho veľkým hereckým snom je zahrať si vo filme. „Zahrať si v nejakom filme, vážnom, serióznom filme s produkciou,“ odpovedal na otázku o svojej najväčšej hereckej túžbe. Jednu filmovú skúsenosť už má za sebou. Objaví sa vo filme Autobus do vlčích dier, ktorý sa venuje prvým slovenským hercom, ktorí počas vojny chodili s frontovým divadlom hrávať pre vojakov. Do budúcnosti by preto rád prijal ďalšiu príležitosť objaviť sa vo filme a rozšíriť tak svoje herecké skúsenosti aj mimo divadelného javiska.
Zdroj: vobraze.sk
