Lučenecký folklórny súbor Ipeľ patrí polstoročie medzi piliere folklórneho života v Novohrade. Jeho členovia spájajú generácie, hudbu, spev i tanec, pričom tradície pretvárajú do nového, mladšieho štýlu. Svoje päťdesiate výročie oslávili galaprogramom s výstižným názvom Roky tancom utkané, ktorý zaplnil sálu kina Apollo. Bol to večer plný emócií, spomienok, vďaky a zároveň pocta všetkým, ktorí v súbore tancovali, spievali či hrali.
„Bolo to rodinné, dojímavé, až sa mi tisli slzy do očí, keď som videla bývalých folkloristov. Mnohých z nich som odchovala. Vystúpenie bolo o spojení starého s novým, o skúsenostiach a mladosti,“ hovorí pre vobraze.sk vedúca súboru Marcela Janštová, ktorá stojí na jeho čele už takmer dvadsať rokov.
Roky tancom utkané
Jubilejný program pripravil FS Ipeľ zaujímavým spôsobom, staršie tance obliekli do nového šatu. Spojili tradičné tance Novohradu a Podpoľania s novšími tanečnými prvkami. Okrem týchto tancov videli diváci aj nové choreografie ako Cigáni sa zabávajú a Prekáračky.
Na pódiu sa vystriedali desiatky tanečníkov – od školákov, vysokoškolákov po starších členov súboru. V programe účinkovali aj sólisti hudobníci – heligonkári Matúš Pauer a Miroslav Kubíček, fujarista Jozef Marko, hostia programu – bývalí súboristi Štefan Máliš, choreograf Igor Krista a Vladimír Máliš a speváčky Lenka Spodniakova a Ivana Ecetová, ktoré dodali nášmu programu ešte vyššiu úroveň.
FS Ipeľ reprezentoval región na folklórnych festivaloch Detva, Východná, Heľpa, Koliesko v Kokave nad Rimavicou, ale aj v zahraničí – vo Francúzsku, Srbsku, Maďarsku či Petrohrade. „Každý festival je pre nás zaujímavý, jedinečný, plný nových zážitkov a priateľstiev,“ hovorí vedúca súboru. Chýbať nemôžu ani na domácom Medzinárodnom Novohradskom folklórnom festivale.
V subore FS Ipeľ pôsobí 50 členov
Jeden z tancov bol teda fľaškový. Postavený bol pre štrnásť dievčat, čo v súbore už dávno nemali. „Kto má rád tanec a ľudové piesne, má u nás dvere otvorené, len treba prísť k nám do súboru,“ pozýva Janštová.
Súbor spolupracuje s ľudovou hudbou pod vedením Dominiky Ľuptákovej, v ktorej má zastúpenie aj rodák z Lučenca, výborný hudobník Milan Gabera ml.
„Jedna naša folkloristka pochádza z Hrušova, má odtiaľ krásne kroje , a súčasťou programu boli aj spevy z tejto lokality. Stabilnú zložku súboru tvorí sedem mladých párov, starších je menej. Janštová pred rokmi nahradila vo vedení folkloristu Štefana Máliša a pred ním ešte v súbore pôsobil folklorista i spevák Jozef Šulek. „Partili medzi oživovateľov súboru,“ podotkla Janštová.
Kroj po starej mame a korene z Látok
Na výročnom vystúpení tancovala vedúca v kroji po starej mame z Látok. „Sama mi ho ušila, a dodnes v ňom tancujem. Má pre mňa veľkú hodnotu,“ hovorí s hrdosťou. Kroj sa stal pre ňu symbolom. „Pre mňa je folklór viac ako len tanec – je to výchova, pokora, spolupatričnosť a hrdosť. Vidím to aj u detí, ktoré vediem. Keď idú na maturitu v kroji, je to dôkaz, že to v nich zostalo,“ dodáva učiteľka Janštová. Ako ďalej hovorí, teší ju radosť detí. „Odovzdávam im nie len folklór, aj ich vychovávam aj sa zasmejeme spolu, sme rodina,“ opisuje svoje pocity z vedenia detí v súbore.
Marcela Janštová pochádza z Detvy, kde ako dievča tancovala v detskom súbore Ratolesť. Do Lučenca ju priviedlo štúdium na pedagogickej škole, a práve vtedy sa začala jej celoživotná folklórna cesta vo FS Ipel. „Začala som hľadať niečo vážnejšie, niečo, kde sa tancuje srdcom. Vtedy som objavila FS Ipeľ. Mala som 14 rokov a odvtedy si život bez folklóru neviem predstaviť,“ hovorí.
Dnes žije vo Vidinej, má troch synov a všetci tancujú. Popri vedení súboru pôsobí ako učiteľka na základnej škole v Lučenci a vedie aj detský folklórny súbor Konôpka vo Vidinej a DFS Radosť v Lučenci. „Voľno mám len v pondelok,“ smeje sa.
Marcela Janštová je typ vedúcej, ktorá folklórom žije každý deň. Učí, vedie deti, skúša choreografie a ešte stíha vlastné vystúpenia. „Keď vidím výsledok, nemusí byť dokonalý. Dôležité je, že vystúpia s radosťou. Vtedy viem, že to má zmysel, čo robíme.“ Folklór podľa vedúcej súboru učí človeka byť spolupatričný, empatický, priateľskejší a hrdý na to“ uviedla Janštová. Folklór podľa vedúcej súboru učí človeka byť pokorný spolupatričnosti a takej hrdosti, obzvlášť je potom hrdá aj na prípady, kedy členovia súboru chodia dokonca v krojoch aj na maturitu s takou hrdosťou.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív FS Ipel, Milan Alberty, Mesto Lučenec
