Mladá mamička Veronika Sélešová z Kalinova sa venuje folklóru od materskej školy. Vyskúšala si pôsobenie vo viacerých známych súboroch. Aktuálne si čas na materskej spestruje výrobou sviečok či machových obrazov. Posledné týždne znovu začína pôsobiť vo FS Hrnčiarka. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedla Veronika Sélešová, rodená Vonderčíková, postupne pôsobila vo FS Úvrať v Poltári, odtiaľ prešla do FS Kokavan v Kokave nad Rimavicou a najdlhšie pôsobila vo fiľakovskom súbore FS Jánošík.
„Keď sme boli vystupovať v Terchovej, smiali sa nám, že Jánošík z Fiľakova,“ povedala. Spomienok má vďaka súborom nespočetne veľa. Precestovala mnohé krajiny, ale hlavne celé Slovensko. Bola aktívnou účastníčkou všetkých známych veľkých folklórnych podujatí, medzi najväčšie zaradila Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve či Jánošíkovské dni v Terchovej. Zúčastňovala sa aj na Koliesku v Kokave nad Rimavicou a Rontouky v Klenovci. Zúčastnila sa i na podujatí Slovenský deň kroja v Banskej Bystrici, kde spolu s otcom reprezentovali novohradské kroje.
So súbormi rada cestovala aj do zahraničia. „Najlepšie zážitky mám zo Srbska a Čiernej Hory. V zahraničí to bolo super už len preto, že sme spolu cestovali a zábava začala už v autobuse. Chodili sme na výlety, trávili spolu veľa času a utužilo to aj súbor,“ zaspomínala si Sélešová. Za nezabudnuteľný považuje zážitok, keď im miestni pripravili zoznamovací večer. Spoznali tak tance, hudbu, jedlá, ale i tradičný spôsob stolovania. „Páčilo sa nám, keď nám hrali na gitare v Čiernej Hore. Ich hudba bola taká energická, že nás to zobralo do tanca. Keď začali hrať, hneď nás to postavilo zo stoličiek,“ priznala mladá mamička. Do FS Hrnčiarka ju priviedol známy, neskôr tam našla aj svojho nastávajúceho.
V rodine však nie je jedinou milovníčkou folklóru. Otec Veroniky Sélešovej je spevákom FSk Hráči. V mladosti účinkoval v lučeneckom súbore Ipeľ. Cez Vianoce s partiou kamarátov udržiavali tradíciu bačov a Kuba. Ako však mladá tanečníčka uviedla, kvôli rodine si dal pauzu a s úsmevom dodáva, že teraz „chytil druhú folklórnu pubertu“. V roku 2021 otec s dcérou reprezentovali spoločne novohradské kroje na spomínanom Slovenskom dni kroja v Banskej Bystrici. Ďalším folkloristom v rodine je Veronikina svokra Elena Sélešová, vedúca FS Hrnčiarka.
Veronika spieva a tancuje. „Mojou vášňou je tanec. To ma vždy ťahalo. V Hrnčiarke sa pôvodne oveľa viac spievalo ako tancovalo. Teraz sa trošku snažíme ten pomer vyrovnať,“ vraví dlhoročná folkloristka, ktorá v terajšom súbore pôsobila spolu s Dominikou Husárovou. Tá už účinkuje vo FSk Hráči, spolu s otcom Veroniky.
Folkloristka sa prevažne venuje starostlivosti o rok a pol starého synčeka, no tento rok bol pre Veroniku aktívnejší. „Mala som doteraz taký folklórny útlm. Syna už ale postráži aj manžel a môže ísť s nami aj na vystúpenie, preto bol tento rok o kúsok pestrejší,“ potešila sa Sélešová, ktorá mala od detstva veľkých podporovateľov aj v starých rodičoch. „Veľmi ma podporovali vo folklórnej činnosti až do svojho úmrtia.“
V čase, keď bola kvôli rizikovému tehotenstvu nútená vzdať sa pôvodných aktivít, prebudila v sebe starú vášeň pre aranžovanie. „Manžel je včelár. Spolu s bratom vyrábajú med pod značkou Bratia včelári. Nechcel plytvať voskom, tak som mu povedala, že skúsim robiť sviečky. Potom som už skúšala aj sójový vosk, aj parafínový,“ vraví Sélešová. V minulosti pracovala aj v kvetinárstve ako floristka. Momentálne vyrába prevažne sviečkové kvetinové boxy, ale aj iné dekoratívne druhy sviec.
Pred pár rokmi ju požiadala priateľka z detstva , či by pre ňu nevytvorila aj machový obraz. „Túžila mať obraz zo stabilizovaného machu, ale že je to drahé. Tak som to skúsila. Najprv som robila iba menšie, teraz už na objednávku vyrobím aj väčší,“ prezrádza cestu k ďalšej záľube Veronika. V súčasnosti pracuje na dekoráciách pre penzión. Aktívna mamička musela folklór a športy, ktorým sa venovala pred materstvom, vymeniť za aktivity, ktoré vedela ľahšie skĺbiť s potrebami bábätka. Okrem sviečok a obrazov si čas vypĺňa aj háčkovaním. Priznala, že sú to prevažne hračky pre deti. „Začala som aj vyšívať. Mala som takú predstavu, že si vyšijem kroj, ale asi to budem musieť odložiť,“ smeje sa Sélešová.
V detstve sa venovala aj netradičnému športu. „Na základnej škole som strieľala zo vzduchovky. Mala som aj dobré úspechy. V roku 2013 som sa stala slovenskou vicemajsterkou. Pravidelne ako škola sme vyhrávali krajské kolá,“ pochválila sa bývalá strelkyňa, ktorá školu reprezentovala aj v skoku do výšky či skoku do diaľky. Na strednej však mala podľa vlastných slov toľko aktivít, že si musela vybrať a niektoré ukončila. Prevádzkarka a čašníčka však nevylučuje, že skúsenosti by v budúcnosti mohla zužitkovať v armáde, kam sa ju pokúša zlanáriť sesternica.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Veroniky Sélešovej
