Zberateľstvo je jeho vášňou. Martin Pliešovský z Hnúšte vlastní unikátnu zbierku vešiakov, no za pozornosť stojí aj jeho zbierka pohľadníc, ktorá obsahuje až 16 tisíc kúskov. Pohľadnice viažúce sa k histórii Rimavskej Soboty sú aktuálne k videniu na malej výstave v jednej z rimavskosobotských stredných škôl. Tento vášnivý zberateľ v rozhovore pre vobraze.sk porozprával nielen o svojich zbierkach, ale aj to, čo obdivuje na Rimavskej Sobote. Je poslancom hnúšťanského mestského zastupiteľstva.
Aktuálne je v školskom internáte Strednej odbornej škole technickej a agropotravinárskej nainštalovaná ešte stále výstava pohľadníc z vašej zbierky ku 750. výročiu prvej písomnej zmienky o Rim. Sobote. Na tejto škole robíte aj vychovávateľa. Poviete nám k tejto výstave niečo bližšie?
Hovorme skôr o „výstavke“ pohľadníc, pretože je to len drobný výňatok niekoľkých desiatok záberov nášho okresného mesta, ktoré si vlani pripomínalo tak významné okrúhle výročie.
Ak žiakom o ňom len poviete, pod závalom školských povinností, vlastných záujmov a ich prežívaného adolescenčného obdobia, rýchlo na informáciu zabúdajú. Najmä, ak nie sú odtiaľto. Ak však vizualizujete, prostredníctvom historických pohľadov, zákutia, ulice či dominantné objekty, s ktorými sa dostávajú denne do styku, dáva to nový rozmer, ktorý spolu s výkladom stručných dejín tohto mesta, sa stáva takmer natrvalo pamätateľným. To bol hlavný impulz usporiadania miniexpozície v škole, ktorá je koncipovaná do kontrastu histórie s blízkou minulosťou. Napríklad tu môžete vidieť bývalý župný dom v roku 1922, 1957 i z roku 1976 či klasickú skladaciu, kolorovanú, panoramatickú pohľadnicu z roku 1919!
Výstava je spojená s Rimavskou Sobotou? Máte v nej nejaké obľúbené miesto, kde rád chodíte alebo si ho pozriete?
Áno, Rimavská Sobota je mesto, kde ľudia žijú, kde študujeme, kde pracujeme a práve preto si myslím, že pripomenutie si jej dôležitého míľnika je namieste. Rád, najmä v letnom období, posedím a pookriem v mestskom parku, nakŕmim kačky a započúvam sa do šumu vody fontány. Kráčajúc ulicami obdivujem architektúru meštianskych domov a dotýkam sa masívnych kľučiek ich brán, zamýšľajúc sa nad tým, kto ich asi otváral napríklad pred 300 rokmi…
Pohľadnice pochádzajú z vaše zbierky. Koľko kusov pohľadníc v nej máte? A ktorá je najstaršia?
Moja zbierka obsahuje viac ako 16 000 kusov (nielen miestopisných, ale aj vianočných, blahoprajných, veľkonočných, portrétových…), najstaršia je s prianím do nového roku 1892.
Ktorý exemplár považujete za najvzácnejší?
Je to samozrejme obrázok od dreveného stožiara lanovej dráhy na likierske vysoké pece z roku 1896, ale mám obľúbenú aj francúzsku kolekciu biblických výjavov vo farbe sépiovej.
Fotky a zábery z osláv Dňa mesta spred 50 rokov
Vieme, že zbierate aj rôzne vešiaky. Kedy ste začali so zbieraním vešiakov? Ako vznikol tento nápad?
Upresním, že pod pojmom vešiak si môžeme predstaviť aj kvačku na stenu či stojanový chodbový odkladač kabátov, ale ja sa špecializujem výlučne na odevné ramienka, teda trojuholníky s háčikom. Je tomu už desať rokov, keď prišiel za mnou starší kolega z hnúšťanskej dychovky a priniesol mi drôtené ramienko s dreveným klipom na nohavice, či by som tú vec náhodou nechcel, lebo jeho manželka riadila skrine a túto „starinu“ chcela vyhodiť, čo jemu bolo ľúto. Bola to pamiatka na starého otca. Bolo mi jasné, že takéto veci nesmú skončiť niekde na smetisku.
Vzal som ho. Asi po dvoch mesiacoch som zistil, že existuje množstvo rôznych ramienok, z rôznych materiálov, rôznych farebných prevedení, z rôzneho obdobia. Najprv prešiel výberom domáci šatník, potom obchody s odevami a nakoniec som oslovil priateľov, aby obišli svoje skrine a podkrovia. Už v roku 2012 som v kultúrnom stredisku v Hnúšti vystavoval svojich prvých 281 kusov a v roku 2017 v Galérii Ganevia v Rimavskej Sobote so 711 kusmi bola zbierka zapísaná do knihy slovenských rekordov. Dnes ich mám takmer 1 500 kusov.
Poznáte ešte niekoho, kto sa venuje zbieraniu vešiakov?
Pravdou je, že nepoznám. Viem, že odevné firmy, alebo firmy zaoberajúce sa ich výrobou si ich odkladajú v archívoch, vo vzorkovníkoch. Sú aj múzeá, kde sa nachádza tento artikel. Viem o jednom pánovi, ktorý zbiera ramienka, čisto však americkej proveniencie. Žije v New Yorku a vystavoval ich v počte 158 kusov.
Prezradíte nám, akým spôsobom vešiaky zháňate. A ktorý je vo vašej zbierke najstarší?
Dnes je to už len náhodný zber: ubytovanie v hoteli, ubytovni, pri návšteve predajní bytových doplnkov, alebo objave na internete. Najstaršie ramienko pochádza z roku 1910.
Aké vešiaky máte v zbierke? Nachádzajú sa v nej aj nejaké raritné kúsky?
Drôtené, drevené, plastové, preglejkové, papierové, bambusové, kovové i mechanické. V tvare banánu, kuše, trojuholníka, oválu, obuška, kotvy i kruhu. Ručne vyrezávané i maľované, koženkou obtiahnuté, obštrikované, turistické skladacie i nafukovacie. Vyrobené z konára, z plastových fliaš, rolky novín i operadla stoličky. Ramienka rôznych veľkostí – detské od 20 do 36 cm, pre dospelých od 37 do 48 cm. Raritou je napríklad drevený vešiak s kovovým otočným háčikom o dĺžke 10 cm určený pre psie oblečky alebo drevené protektorátne ramienko z Česka s natlačeným nápisom aj v nemčine „Ukradeno na koupališti v Lounech“.
Máte so zberateľstvom spojenú nejakú kurióznu príhodu?
Existuje viacero úsmevných príbehov pri zbieraní netradičného predmetu, ale skúste v juhotalianskom meste San Severo vysvetliť Maročanovi, predavačovi v obchode značky Benetton, že ste Slovák a zbierate vešiaky…
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Matina Pliešovského
Výstava zachytáva 750 rokov existencie mesta R. Sobota
R. Sobota oslávila 750-ročnicu. Najviac ľudí prilákali Kandráčovci + foto
VIDEO: Oslava 700. výročia zmienky o R. Sobote
