Od fotoaparátu rovno k mikrofónu. Petra Rapčanová, ktorá dlhé roky pôsobila ako fotografka, začala od novembra pracovať v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku (GMOS) v Rimavskej Sobote. Nové uplatnenie tam našla hneď v prvých týždňoch, keď si vyskúšala aj niečo, čo dovtedy nezažila. Ples, ktorý pomáhala organizovať, napokon mala možnosť aj moderovať.
Bola to pre ňu hneď prvá veľká výzva po nástupe. „Nemyslela som si pritom, že ho budem napokon aj moderovať. Mala som niekoho vytypovaného, ale nevyšlo to. Nakoniec sme sa do toho pustili s kolegom Romanom Čarnokým,“ hovorí pre vobraze.sk Petra Rapčanová (43). Ako prezradila, príprava trvala sotva pol hodiny pred začiatkom, takže čas na stres nebol. „Vedeli sme, že to nechceme naťahovať a chceme dať priestor ľuďom na zábavu. Vhupli sme do toho bez veľkej prípravy.“ Nevylučuje, že si moderovanie ešte zopakuje, keďže ples sa bude organizovať aj budúci rok.
K novej práci v kultúrnej inštitúcii banskobystrického samosprávneho kraja sa Petra z Hnúšte dostala nečakane. Oslovila ju ponuka na pozíciu odborného pracovníka pre foto a video. „Nemala som v pláne hľadať novú prácu, ale vyšlo to,“ hovorí. Na starosti má sociálne siete, webovú stránku a dokumentovanie podujatí, ktoré stredisko organizuje. Píše články, organizuje súťaže, pripravuje vernisáže a výstavy a pomáha aj pri tvorivých dielňach. „Snažím sa zapájať do všetkých remeselných dielní, ktoré sa u nás robia,“ približuje.
Najbližšie ju čaká tkáčska dielňa s Ľubkou Žilkovou, na ktorú sa veľmi teší. „Budem to tam dokumentovať, zabezpečovať, aby nikomu nič nechýbalo a popri tom sa budem aj učiť remeslu,“ dodáva. V kultúre doteraz profesionálne nepôsobila, preto sa chce do všetkého naplno ponoriť. „Treba k tomu pričuchnúť, je to niečo iné, nie je to štylizované,“ hovorí. Cieľom na tento rok je podľa nej naučiť sa čo najviac a zorientovať sa vo všetkých aktivitách, ktoré GMOS ponúka.
„Dnes robím to, čo ma úprimne baví, a som obklopená úžasnými ľuďmi ktorí sú mi veľkou oporou. Keďže ide o kultúrnu inštitúciu, všetko sa tu točí okolo tradícií a kultúry nášho regiónu. Rada sa započúvam do rozprávania o tom, ako sa veci kedysi robili. Človek si to musí najskôr vypočuť a zažiť, až potom môže sám niečo tvoriť. Mnohí ani netušia, koľko zvykov, príprav a významov sa skrýva napríklad za fašiangami.“
V GMOSe sa tak trochu vrátila k tomu, čo jej bolo vždy blízke, k fotografii. „Najviac mi zatiaľ zapasovalo fotenie a dokumentácia, ale aj písanie článkov a výroba propagačných materiálov,“ hovorí Rapčanová. V minulosti profesionálne fotila viac ako desať rokov, no počas pandémie fotografovanie zavesila na klinec. Dnes sa k nemu vracia najmä cez kultúrne podujatia. Ako poznamenala, minulý rok si rozšírila obzory štúdiom na Digitálnej univerzite a aj vďaka majstrom v odbore marketingu i grafického dizajnu sa opäť posunula ďalej.
Nevylučuje pritom, že si v novej práci časom vyskúša aj folklórny tanec, hoci s úsmevom tvrdí, že pohybové nadanie jej nebolo dané. „Možno začnem spievať,“ dodáva Petra. Najlepšie sa však stále cíti za objektívom. Momentálne jej koníčkom vo fotení je jedlo.
Jej životná cesta bola pestrá. Vyštudovala sklársky dizajn, pracovala v sklárňach v Poltári a niektoré jej návrhy sa dostali až na výstavy vo Frankfurte nad Mohanom. Šesť rokov strávila v zahraničí – jazyk sa učila na Novom Zélande a neskôr v centre Londýna pracovala v predajni Swarovski.
Po návrate domov fotila svadby, koncerty aj deti, spolupracovala na charitatívnych projektoch a jej objektív zachytil aj podujatia známych osobností. Najradšej však vždy fotila deti.
