Spevák Denis Sendrei z Uhorského (okres Poltár) nechce zostať iba pri jednej umeleckej disciplíne. Hoci ho v súčasnosti živí najmä spev a vystupovanie, stále sa vracia k svojej prvej vášni – maľovaniu. Na plátne zachytáva najmä historické a biblické motívy, no pribúdajú aj portréty. Hudba a výtvarné umenie sú podľa neho dve rovnocenné súčasti jeho života.
Kreslil už od detstva. Neskôr však maľovanie na približne desať rokov odložil, keď ho naplno pohltila hudba. K plátnu sa vrátil počas pandémie a odvtedy sa mu venuje opäť pravidelne. „Od nejakých troch rokov som už kreslil a kreslím doteraz. Mal som aj dlhú prestávku, keď som bol na konzervatóriu a prišla tá hudba do môjho života,“ hovorí pre vobraze.sk Denis Sendrei (27).
K maľovaniu ho priviedol strýko
Jeho vzťah k výtvarnému umeniu ovplyvnilo aj rodinné prostredie. Strýko, ktorý býval u starých rodičov, sa venoval maľovaniu a obľuboval impresionizmus. Denis ho ako dieťa pozoroval pri práci a práve tieto spomienky v ňom zostali. „Sledoval som ho aj pri tej práci a úplne mi teraz v pamäti zostal obraz, ktorý maľoval. Bol to Claude Monet,“ hovorí. Napriek tomu, že si neskôr vybral hudobnú cestu, k výtvarnému umeniu sa napokon vrátil. Počas covidu, keď zostal doma bez koncertov a vystúpení, opäť siahol po plátne. „Potom prišiel covid, zatvorili nás a zrazu som chytil plátno, že si chcem niečo namaľovať. A potom ďalšie a ďalšie plátno.“
Maľovanie sa tak znovu stalo prirodzenou súčasťou jeho života. Zatiaľ čo pred rokmi išlo najmä o detskú záľubu, dnes už jeho obrazy oslovujú aj ľudí, ktorí si ich chcú kúpiť či objednať.
Najbližšie sú mu historické a biblické výjavy
Sendrei sa pri maľovaní neorientuje na jediný motív. Jeho srdcovkou však zostávajú historické a biblické výjavy, najmä obrazy inšpirované barokom a renesanciou. Pri tvorbe ho priťahuje atmosféra starých obrazov, práca so svetlom aj výraz postáv. „Rád maľujem olejom historické a biblické výjavy z baroka a renesancie.“
K týmto námetom má blízko aj osobne. Duchovné motívy sa objavujú nielen v jeho výtvarnej tvorbe, ale sú aj súčasťou pripravovaného hudobného projektu. Pracuje na nahrávaní CD s Ľubomírom Horňákom, ktoré bude vychádzať z textov Štefana Sarvaša a bude mať duchovné ladenie. „Je to aj pre mňa niečo blízke, keďže tieto námety aj maľujem.“
Postupne sa k jeho vlastnej tvorbe pridali aj portréty. Ľudia ho začali oslovovať s požiadavkami na namaľovanie konkrétnych osobností. Medzi jeho portrétmi sú aj obrazy Sisy Sklovskej. V apríli dokončil obraz Krista a v súčasnosti pracuje na portréte osobnosti spojenej s Novohradom. Práve portrét považuje za osobitnú výzvu. Nestačí podľa neho zachytiť iba vonkajšiu podobu človeka. Dôležitý je aj výraz, atmosféra a charakter, ktorý má z obrazu vyžarovať. „Aj pre mňa je to výzva,“ hovorí o svojej aktuálnej práci.
Maľovanie si pritom necháva ako priestor, v ktorom môže pracovať vlastným tempom. Kým pri hudbe je odkázaný na vystúpenia, publikum a spoluprácu s ďalšími ľuďmi, pri plátne má väčšiu voľnosť. Aj preto sa k nemu vracia v obdobiach, keď potrebuje od hudby na chvíľu vypnúť. Zároveň si uvedomuje, že výtvarné umenie je preňho viac než len voľnočasová záľuba. Po rokoch, keď bolo maľovanie úplne v úzadí, sa stalo druhou rovnocennou umeleckou cestou. „Beriem to tak, že mám dvoje rovnako. Aj to ma baví takisto, aj to ma baví takisto.“
Obraz Krista dokončil na jar
Medzi jeho posledné práce patrí aj obraz Krista, ktorý dokončil v apríli. Duchovné a biblické motívy sú pritom súčasťou jeho tvorby dlhodobo a prirodzene nadväzujú na jeho záujem o historické maľby, baroko a renesanciu. Pri takýchto obrazoch ho podľa vlastných slov priťahuje nielen samotný námet, ale aj možnosť pracovať s výrazom postavy, svetlom a atmosférou, ktorá môže v divákovi vyvolať emóciu. Maľovanie Krista preňho preto nebolo iba ďalšou zákazkou či obrazom do zbierky. Vníma ho ako osobnú umeleckú výpoveď a zároveň ako výzvu zachytiť tému, ktorá má pre mnohých ľudí hlboký význam. „Aj pre mňa je to výzva,“ hovorí o svojej tvorbe.
Ceruzka ustúpila klávesom
Hudba sa do jeho života dostala ešte v tínedžerskom veku. Klávesy, ktoré pôvodne dostal jeho brat, napokon začal používať Dávid a postupne sa na nich naučil hrať aj spievať. Prvé skúsenosti získaval na svadbách, oslavách či plesoch.
Jeho hudobná cesta ho neskôr priviedla na konzervatórium v Rimavskej Sobote a následne na Akadémiu umení v Banskej Bystrici. O jeho štúdiu a začiatkoch na hudobnej scéne sme už vo vobraze.sk písali, rovnako ako o spolupráci so Sisou Sklovskou či o jeho vystúpeniach s triom La Gioia. Sendrei pri nich podľa potreby zastupuje niektorého z členov, čo mu prináša možnosť vystupovať na ďalších pódiách a pracovať v inom type hudobného projektu, než na aký je zvyknutý pri svojich samostatných vystúpeniach.
„Našli si ma ako náhradníka, takže ja som už len za to vďačný. Je to proste dobrá skúsenosť,“ hovorí o pop-opernýom triu La Gioia
Spolupráca mu podľa jeho slov zároveň ukazuje, že aj skúsenosti získané v regionálnom prostredí môžu viesť k zaujímavým príležitostiam. Z vystupovania na svadbách, plesoch a oslavách sa postupne dostal aj k projektom, v ktorých stojí po boku etablovaných interpretov. Práve nečakané ponuky a nové spolupráce vníma ako jednu z najzaujímavejších súčastí svojej umeleckej cesty.
Za sebou má aj vystúpenia mimo Slovenska. K jeho výrazným zážitkom patrí koncert v Ríme s Ivou Bittovou, kde spieval zabudnuté rómske skladby. „To bola tiež moja veľká pocta, zaspievať si tam na tom mieste. Rím je moja srdcovka.“
Rím si zamiloval aj mimo koncertného pódia
Rím však pre Denisa Sendreia nie je iba miestom, kde zažil jeden zo svojich výrazných hudobných momentov. Do talianskej metropoly sa vracia aj ako turista a hovorí o nej ako o jednom zo svojich najobľúbenejších miest. Navštívil ju už trikrát a rád by sa tam opäť vrátil. „Rím je moja srdcovka, úplná láska. Bol som tam trikrát, ale určite ho ešte navštívim.“
Práve spojenie histórie, umenia a atmosféry mesta je mu blízke aj vzhľadom na jeho vzťah k maľovaniu. Rím ponúka na každom kroku architektúru, sochy, obrazy, kostoly a pamiatky spojené s obdobiami, ktoré ho pri výtvarnej tvorbe priťahujú.
Jeho vzťah k mestu sa pritom spája aj s pracovným zážitkom. V Ríme už vystupoval po boku Ivy Bittovej na koncerte v Parco della Musica, kde zazneli aj staré rómske skladby. Práve tento zážitok zaradil medzi svoje najvýznamnejšie umelecké skúsenosti. Rím však podľa neho nie je iba o pracovných povinnostiach. Počas dovolenky si môže mesto vychutnať úplne inak – bez stresu z vystúpenia a s časom na prechádzky, pamiatky a atmosféru talianskej metropoly.
Aj z pohľadu výtvarníka je preňho návšteva Ríma inšpiratívna. Mesto, ktoré je späté s renesanciou, barokom a veľkými umeleckými menami, ponúka množstvo podnetov, ku ktorým sa môže vracať aj pri vlastnej tvorbe.
Nechce sa nechať zaškatuľkovať
Ani hudobne sa Sendrei nechce obmedzovať na jeden žáner. Venuje sa popu, jazzu, folklóru, kabaretu či ďalším hudobným formám. Za dôležité však považuje najmä to, aby spevák vedel komunikovať s publikom a odovzdať mu emóciu. „Spevák by mal mať dobrý vkus na skladby, ktoré chce spievať, a hlavne precítiť tých ľudí v publiku.“
Skúsenosti z menších osláv a svadieb mu podľa jeho slov pomáhajú aj pri veľkých koncertoch. Rozdiel medzi vystupovaním pred malým a veľkým publikom nevníma ako dôvod meniť svoj prístup. „Keď vidím troch ľudí, tak isto zaspievam ako pred tisíc ľuďmi.“
Čaká ho muzikál aj nové nahrávanie
V súčasnosti má okrem koncertov rozpracovaných viacero projektov. Jedným z nich je muzikál Svätopluk, na ktorom spolupracuje s Ľubomírom Horňákom. V projekte účinkujú aj Sisa Sklovská, Peter Bažík či Sveťo Malachovský. Muzikál zatiaľ predstavili koncertnou formou, postupne sa pripravuje aj jeho divadelné uvedenie. „Zatiaľ sme to prezentovali koncertne. Už sa to ide aj nacvičovať normálne divadelne ako muzikál,“ približuje.
Pripravuje sa tiež na nahrávanie CD s Ľubomírom Horňákom. Popri tom pokračuje v koncertovaní, vystupuje na festivaloch a venuje sa svadbám, plesom či oslavám. Plesová sezóna je podľa jeho slov obsadená už dlhý čas dopredu. „Umelecký sen si pomaly žijem“
Napriek množstvu plánov zostáva Sendrei podľa vlastných slov nohami na zemi. Za dôležitú vlastnosť považuje pokoru. Vie byť sebavedomý a cieľavedomý, nechce však stratiť rešpekt voči ľuďom ani voči samotnému umeniu.„Ja si myslím, že si už pomaly žijem ten umelecký sen, lebo robím to, čo ma baví.“ Jeho cieľom je dostať sa k ďalším spoluprácam a príležitostiam. Konkrétne mená či projekty však nechce prezrádzať, kým nie sú isté. Verí, že správne príležitosti prídu postupne. Spomína aj na radu herečky a speváčky Jany Hubinskej, ktorá mu podľa jeho slov povedala: „Denis, buď si vedomý svojich kvalít, ale neposer sa zo seba.“ Práve pokoru a prácu na sebe považuje za dôležité aj pre mladých ľudí, ktorí chcú ísť umeleckou cestou.
Rodisko chce reprezentovať aj naďalej
Denis Sendrei vyrástol v Uhorskom pri Poltári. Do budúcnosti by sa chcel presunúť viac na západ Slovenska, najmä pre väčšiu dostupnosť koncertov, nahrávaní a ďalších pracovných príležitostí. Na svoje rodisko však nezabúda. Teší ho, keď ho ľudia z regiónu stretnú a povedia mu, že svojou tvorbou reprezentuje aj ich. „Vždy mi podajú ruku a povedia mi, že pekne prezentuješ nás, alebo teda náš región.“ A hoci ho dnes na pódiá privádza najmä hudba, jeho cesta sa začala pri plátne. K maľovaniu sa po rokoch vrátil a dnes ho už nechce pustiť z rúk. Ceruzku kedysi na čas vystriedali klávesy, no obe vášne sa napokon v jeho živote stretli.
Mladý umelec Denis Sendrei z Uhorského sa našiel v spievaní i maľovaní. Učila ho Sisa Sklovská
Zdroj: vobraze.sk, foto: album D. Sendreia
