Najmladší účastník sa stal víťazom piateho ročníka Málinského drevorubača. Matúš Fekiač zo Slanej Lehoty pri Poltári pri svojej premiére na tejto súťaži porazil skúsených drevorubačov a okrem prvenstva získal aj titul najsympatickejšieho drevorubača roka. Druhé miesto obsadil Jozef Šálka z Oravy, tretí skončil Marek Janiga z Ružomberka. Súťaž v MálincI opäť spojila profesionálov pracujúcich v lesoch, študentov lesníckych odborov aj ďalších ľudí, ktorých spája vzťah k drevu a práci v lese.
O výsledkoch rozhodovali disciplíny, v ktorých museli súťažiaci preukázať silu, rýchlosť, technickú zručnosť i presnosť. Nešlo pritom iba o fyzickú silu. Pri práci s motorovou pílou rozhodujú detaily, správny smer, hrúbka nedorezu či schopnosť presne odhadnúť pohyb dreva. „Stinka stojanového kmeňa na presnosť sa mi podľa mňa podarila najviac. Som za ňu najviac rád,“ povedal pre vobraze.sk víťaz Matúš Fekiač. Tam sa a rozhodovalo už medzi tromi najlepšími, ktorí získali najviac bodov v súťaži. Ako priblížil, na súťaže chodí už od školy. Študoval v Banskej Štiavnici a Málinecký drevorubač bola jeho piata súťaž. Doteraz sa mu práve na nej podarilo dosiahnuť najlepšie umiestnenie.
Skúsenosti zbieral aj mimo Slovenska. Súťažil v Česku či Rumunsku, ale aj na domácich podujatiach. Robí pilčíka a práca s drevom ho podľa vlastných slov baví a zaujíma ho všetko, čo s ňou súvisí. Mladým ľuďom, ktorí premýšľajú nad výberom povolania, by však jednoznačný návod nedával. „Nech si vyberú tak, ako to cítia,“ odkázal.
Chcú ukázať, čo práca v lese skutočne znamená
Hlavný organizátor Juraj Janšto vníma podujatie predovšetkým ako spôsob, ako verejnosti priblížiť prácu ľudí v lese. Drevorubačina je podľa neho náročné a nebezpečné povolanie, ktoré si zaslúži rešpekt. Cieľom súťaže je podľa jeho slov poukázať práve na náročnosť a riziká práce v lese a zároveň si uctiť robotníkov, ktorí sa tejto činnosti venujú. Aj preto sa organizátori tešili z účasti 22 súťažiacich. Medzi nimi boli profesionáli a ľudia, ktorí v lese pracujú. Okrem nich skúsenosti zbierali aj dvaja študenti Spojenej odbornej školy v Poltári. Jeden z bývalých študentov sa už do súťaže zapojil aj ako pretekár, pričom vlani si prišiel predovšetkým po skúsenosti. Piaty ročník podľa Janšta priniesol pokojný priebeh. „Bol to asi najpokojnejší ročník s hladkým priebehom,“ zhodnotil organizátor.
Súťaž však podľa neho dávno nie je iba o výsledkoch. Medzi účastníkmi postupne vznikli priateľstvá a z obyčajného súťaženia sa stáva pravidelné stretnutie ľudí, ktorých spája les. „Niektorí prišli raz, iní chodia pravidelne. Vznikajú tu nové priateľstvá, aj si sem tam zatelefonujeme. Pomaly sme ako jedna veľká rodina, veď tá hora nás spája,“ povedal Janšto.
Najstarší súťaží pravidelne
Medzi účastníkmi nechýbal ani Róbert Bartuš, ktorý sa zúčastnil na všetkých piatich ročníkoch. Hoci nepatrí medzi profesionálnych pilčíkov, jeho povolanie je úzko späté s lesníctvom. Organizátori si ho vážia aj preto, že je vždy ochotný pomôcť či poradiť. Aj keď je najstarším pretekárom, podľa organizátorov rozhodne nepatrí do „starého železa“. Práve jeho pravidelná účasť je jedným z príkladov toho, ako si Málinecký drevorubač za päť rokov vytvoril vlastnú komunitu.
Medzi drevorubačmi opäť nechýbala Júlia z Poľska
Zaujímavým prvkom tohtoročnej súťaže bola opäť ženská účasť. V Málinci sa predstavila Júlia Królik z Poľska, ktorá pracuje ako arboristka. Ako nám priblížila, pohybuje sa vo výškach, stará sa o stromy v parkoch a venuje sa aj odstraňovaniu hrubých konárov. Ide pritom o prácu, pri ktorej musí človek zvládať výšky, techniku aj riziko.
Organizátori jej účasť ocenili aj symbolickým darom – dostala prsteň z dreva. Ako Janšto priblížil, bola z neho prekvapená, no zároveň ju gesto potešilo. „Bolo vidieť, že je šikovná a že už má skúsenosti. Chodila po viacerých súťažiach a zbiera ich ďalej,“ zhodnotil jej výkon aj jeden zo súťažiacich.
Podľa organizátorov by v budúcnosti mohli pripraviť aj samostatnú disciplínu pre ženy či amatérov, ktorí majú skúsenosti s prácou s motorovou pílou. Ženy sa totiž s touto technikou stretávajú aj pri práci okolo chalúp či na svojich pozemkoch.
Valentýni: V hore ide každú chvíľu o život
Medzi domácimi súťažiacimi bol aj Filip Valentýni z Málinca, ktorý už patrí medzi skúsenejších účastníkov. V minulosti sa mu podarilo získať titul najsympatickejšieho drevorubača, raz bol prvý a raz druhý. Vlani skončil na druhom mieste, tentoraz však na medailu nedosiahol.
Na súťaž sa podľa vlastných slov tento rok ani nestihol výraznejšie pripravovať. „Len ráno som zobral pílu a šiel som sem,“ povedal s úsmevom. Najviac ho baví disciplína odvetvovanie kmeňa, ktorá je podľa neho zaujímavá nielen pre samotných súťažiacich, ale aj pre divákov. Práve pri nej sa naplno ukáže šikovnosť pri práci s motorovou pílou a schopnosť zvládnuť ju v neprirodzenej, prikrčenej polohe. Valentýni sa v lesníctve pohybuje od skončenia školy v Poltári, kde študoval odbor zameraný na mechanizáciu lesnej výroby. Začínal ako pilčík, dnes pracuje s technikou LKT a venuje sa približovaniu dreva. Práca s motorovou pílou mu však stále nie je cudzia.
Podľa neho ide o fyzicky náročnú a zároveň nebezpečnú prácu, ktorá navyše nie je vždy dostatočne ocenená. „Hora je vojna, ako sa hovorí. Všeličo sa môže stať behom sekundy,“ povedal. Každý pilčík sa podľa neho po práci v hore môže tešiť z toho, že sa večer vráti domov. Napriek riziku však svoju prácu vníma ako dôležitú. „Je to kraj, kde veľa pracovných príležitostí nie je,“ pripomenul.
Domáci súťažiaci to nevnímajú iba ako boj o víťazstvo
Pre Valentýniho má Málinecký drevorubač osobitný význam práve preto, že sa koná doma. Podobná súťaž podľa neho v okolí chýba. „Zídeme sa tu s ľuďmi, čo sme od fachu, vymeníme si príbehy a skúsenosti. Neberiem to ako súťaž, ale skôr ako stretnutie a dobre sa tu cítime,“ povedal.
Priznal však, že súťažiť pred domácim publikom nie je vždy jednoduchšie. Hoci je práca v lese každodennou súčasťou jeho života, pred veľkým množstvom divákov sa dostaví aj nervozita.
Drevorubači ukázali svoju zručnosť aj zabavili návštevníkov
Súťažné disciplíny preverili rôzne schopnosti účastníkov. Súťažilo sa napríklad v odvetvovaní, sekaní sekerou na presnosť či kalení metrovice na polienka. Vyvrcholením bola finálová disciplína spúšťanie klád na presnosť. Úlohou súťažiacich bolo trafiť kolík zapichnutý v zemi, prípadne sa k nemu dostať čo najbližšie.
Podujatie však nebolo iba športovým zápolením. Málinecký drevorubač sprevádzal aj kultúrny program a večer pokračoval ďalšou zábavou. Špeciálnym momentom bolo spoločné uvedenie drevorubačskej hymny, ktorú prišiel zaspievať Denis Sendrei. Organizátori na záver poďakovali všetkým súťažiacim, účastníkom a ľuďom, ktorí sa na príprave podujatia podieľali.
Zdroj: vobraze.sk
