Talentovaný spevák a maliar Denis Sendrei z Uhorského (okres Poltár) žiaril na pódiách aj pri plátne. Do desiatich rokov bolo jeho vášňou kreslenie. Neskôr odložil maliarske potreby a objavil lásku k hudbe. Rodák z obce Uhorské študoval na konzervatóriu v Rimavskej Sobote, dnes je už absolventom Akadémie umení v Banskej Bystrici. Je všestranným spevákom, ktorý spieva srdcom. Jeho nádherný hlas očaril už nejedného poslucháča a často zanecháva silný umelecký zážitok. Spolu s kontrabasistom tvoria nezameniteľnú spevácku dvojicu – dvojhlas.
K hudbe sa dostal pomerne netradične. Veľa sledoval televíziu a spomína si, že v tom čase zomrel Michael Jackson. Sledoval všetky jeho vystúpenia. „Ako som to sledoval, tak ma to nadchlo, ako tancoval. Veľmi som ho chcel napodobniť,“ prezradil pre vobraze.sk Denis Sendrei (26) z obce Uhorské v okrese Poltár. „Rodičia kúpili môjmu bratovi na Vianoce klavír. Brata to nezaujalo, klavír sme odložili, ale po nejakom čase som ho vybral a začal sa učiť sám,“ hovorí Sendrei, ktorý v rodine žiadny hudobný vzor nemal.
Po základnej škole nastúpil na Obchodnú akadémiu v Lučenci. Veľmi rýchlo však zistil, že to nie je jeho cesta. „Odporučili mi konzervatórium v Rimavskej Sobote, kde som vyštudoval, a odtiaľ som pokračoval na Akadémiu umení v Banskej Bystrici,“ povedal. Jeho pedagógmi boli známe mená ako Igor Timko z kapely No Name, herečka Jana Hubinská a populárna muzikálová speváčka Sisa Sklovská. „Sisa ma učila na Akadémii umení muzikálový spev. Ale porozumel som si s ňou aj kamarátsky. Vystupoval som s ňou na vianočnom koncerte,“ hovorí Sendrei. Minulý mesiac vystúpil na pódiu Novej scény pri oslave významného jubilea známej divy. „Boli tam Cigánski diabli, Helena Vondráčková, Felix Slováček. Také celebrity. Doteraz ani neverím, že som tam bol. Bolo to pre mňa neopísateľné,“ hovorí hudobník, ktorý sa predstavil aj v Rimavskej Sobote spolu s triom La Gioia.
Hudobne má široký záber – profesionálne hrá prakticky všetko, čo si situácia pýta, no srdcu je mu najbližší funk, jazz-funk či r’n’b. „V súkromí obľubujem takú hudbu, čo si vypočujete a nezatancujete si pri nej,“ povedal. Napriek tomu ho stretnete najmä na zábavách, svadbách či letných akciách, ktoré ho živia. V lete koncertoval v Hrnčiarskych Zalužanoch, v Poltári, Ožďanoch, Lučenci aj v Rimavskej Sobote. Nedávno hral na Katarínskej zábave na Hrachove a tento rok ho ešte čaká Štefanská zábava vo Vidinej a Silvester v Hrnčiarskej Vsi.
Hoci by ho lákalo aj muzikálové javisko, zatiaľ si necháva čas na rozhodnutie. „Školu som skončil len nedávno, tak teraz si dávam trošku čas, aby som sa rozhodol, ktorým smerom ďalej ísť,“ povedal.
Za svoje najvýznamnejšie zážitky by zaradil okrem koncertov so Sisou Sklovskou aj sériu vystúpení v Chorvátsku, kde ho sprevádzala jeho pedagogička – herečka Jana Hubinská. Nezabudnuteľný je pre Denisa Sendreia aj koncert na počesť Mariána Vargu. „Bol to koncert v Parco della Musica v Ríme. Tam je kapacita viac ako tisíc ľudí. To bolo naozaj veľké. S Ivou Bittovou sme spievali zabudnuté staré rómske skladby,“ hrdo dodáva spevák. Rodák z malej obce tak skúsil pódium, na ktorom sa predstavil aj operný spevák Pavarotti. Na pódiu zaspieval aj pieseň Mariána Vargu – Ľalia poľná.
Jeho prvou záľubou a roky aj najväčšou vášňou bolo kreslenie. „Vraj som kreslil už ako trojročný. Už v škôlke moje obrázky posielali na súťaže. Ostatné deti mi závideli, lebo kým iní spali, ja som mohol maľovať,“ spomína. Do desiatich rokov sa tomu naplno venoval. Vyskúšal aj základnú umeleckú školu, ale ako priznal, je skôr samorast a po roku to vzdal. K maľovaniu sa dostal vďaka strýkovi. „Ako malý som ho často pozoroval. Dodnes si pamätám obrovské plátno – reprodukciu Moneta –, ktoré som videl v jeho izbe. Spolu sme potom maľovali a viedol ma touto cestou,“ s láskou hovorí mladý umelec. Kvôli hudbe, ktorá ho pohltila, sa kresleniu prestal venovať. „Naozaj som desať rokov ani ceruzku do ruky nezobral. Potom prišiel covid, zatvorili nás a zrazu som chytil plátno, že si chcem niečo namaľovať. A potom ďalšie a ďalšie plátno,“ smeje sa Sendrei. Z vyše stovky obrazov, ktoré namaľoval, mu ostalo šesť. Väčšinu predal, niektoré podaroval. Dva portréty venoval aj Sise Sklovskej.
Ľudia ho začali žiadať o portréty, hoci jeho srdcovkou ostávajú historické a biblické výjavy. „Ja rád maľujem olejom historické a biblické výjavy z baroka a renesancie. Aj teraz idem navštíviť výstavu vo Viedni.“ Vzťah k baroku a biblickým obrazom nie je náhodný. Ako dieťa sníval Denis Sendrei o tom, že bude farár. Už ako malého ho fascinovalo prostredie kostolov aj organová hudba. Obdivoval kňazov, ako vedú omše.
Najväčšou oporou je mladému umelcovi rodina. „Moji rodičia sú veľmi hrdí na mňa. Vždy ma podporovali,“ povedal. Spomína aj starú mamu, ktorá mala obavy, keď odchádzal z obchodnej akadémie. „Že prečo si neurobím poriadnu školu,“ dodal so smiechom. Aby však mohol študovať, vyskúšal si aj manuálnu prácu. Brigádoval napríklad v tehelni v Brezničke. „Ale ja musím robiť hudbu. Ja si neviem predstaviť, že by som robil niečo iné. Aj na školu som si zarábal tak, že som chodil hrávať.“
Hudobne ostáva verný klavíru. „Klavírom som začal a klavírom aj skončím,“ povedal. Ovláda aj iné nástroje, no tie ho nelákajú.
Známe priezvisko je pravidelne predmetom rozhovorov. „Veľakrát keď prídem na akciu, tak musím vysvetľovať, že Vlado Sendrei je len menovec,“ hovorí s úsmevom. S hudobníkom z Kokavy nad Rimavicou ich neviaže rodinné puto, ale navzájom svoje cesty sledujú aspoň na sociálnych sieťach.
A keď práve nehrá? Zväčša maľuje. „Ja vlastne od plátna idem rovno za klavír. Mám rád zvieratá, mám rád aj herectvo, ale najradšej mám hudbu. Medzi kreslením a hudbou momentálne nič nie je,“ uzavrel nadaný umelec z Uhorského, Denis Sendrei.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Denis Sendrei
