Od júla narastú poplatky v krajských zariadeniach sociálnych služieb

Napriek veľmi náročnej finančnej situácii, v ktorej sa dnes nachádzajú všetky samosprávy, sa Banskobystrickému samosprávnemu kraju podarilo nájsť kompromisné riešenie pre prijímateľov sociálnych služieb v jeho zariadeniach. Poplatky tu narastú len minimálne, rádovo v pár desiatkach centov na deň.

Poslanci zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) minulý týždeň odsúhlasili zvyšovanie poplatkov v zariadeniach sociálnych služieb, ktorých zriaďovateľom je župa. K zvýšeniu príde od 1. júla, napriek nepriaznivej situácii, v ktorej sa dnes nachádzajú všetky samosprávy, ide len o minimálny nárast.

„Napriek nesystémovým rozhodnutiam minulých vlád, ich nájazdom do našich rozpočtov a zatiaľ stále nekompenzovaným výdavkom, ale tiež plošnej vysokej inflácii, sa nám podarilo nájsť kompromisné riešenie pre prijímateľov sociálnych služieb v našich zariadeniach. Nárast je rádovo v pár desiatkach centov na deň – nejde o žiadne horibilné sumy a ani zďaleka nedosahujú výšku inflácie či nákladov, ktoré sú s pobytom v zariadení sociálnych služieb spojené,“ povedal predseda BBSK Ondrej Lunter.

Ten zdôraznil, že v priamej kompetencii samosprávnych krajov je starostlivosť o ľudí so zdravotným postihnutím – v ich prípade sa priemerné mesačné úhrady v zariadeniach sociálnych služieb zvýšia o 11,79 eur mesačne, teda o 4,35 %. Celkovo tak budú doplácať 282,99 eur z celkových mesačných výdavkov 1294 eur.

V prípade prijímateľov sociálnej služby v zariadeniach podporovaného bývania ide o zvýšenie o 6,12 eur mesačne, teda o 3,99 %. Priemerná mesačná úhrada tak bude vo výške 159,38 eur z celkových mesačných výdavkov 672 eur.

Čo sa týka poplatkov v zariadeniach pre seniorov, tie mesačne narastú o 40,78 eur, čo predstavuje zvýšenie o 11,41 %. Priemerný doplatok tak bude vo výške 398,31 eur z celkových mesačných výdavkov 1225 eur. Priemerná výška starobných dôchodkov pritom v roku 2023 bola na úrovni 648,83 eur.

„Našou primárnou úlohou, ako samosprávneho kraja, je postarať sa o ľudí so zdravotným postihnutím, bez ohľadu na ich vek. Starostlivosť o seniorov v zariadeniach je podľa platnej legislatívy primárnou úlohou miest a obcí – ktorým na takúto opateru prispieva aj štát,“ vysvetlila Denisa Nincová, riaditeľka odboru sociálnych vecí a sociálnych politík Úradu BBSK.

Napriek tomu – až 39,56 % kapacít zariadení pre seniorov v Banskobystrickom kraji je v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK – to je najviac zo všetkých samosprávnych krajov a to znamená, že tieto služby nie sú financované zo štátneho príspevku na odkázanosť a z finančných prostriedkov miestnych samospráv, ale z rozpočtu župy.

Kraj preto rozbehol viacero aktivít, ktoré vedú k podpore miestnych samospráv a k tomu, aby bolo o seniorov postarané aj mimo župných zariadení. Finančne podporuje prostredníctvom VZN nových obecných a neverejných poskytovateľov pobytových sociálnych služieb pre seniorov či podporuje a implementuje projekt rozvoja dostupnej siete terénnych sociálnych služieb – kedy opatera príde za seniormi priamo k nim domov.

„Ponúkame tiež presun vybraných zariadení sociálnych služieb do zriaďovateľskej pôsobností miest, obcí a neverejných poskytovateľov. Verím, že spoločnými silami sa nám podarí tieto kompetencie “upratať” tak, aby neboli prevádzkované na úkor niekoho, ale v prospech všetkých,“ uzavrel Ondrej Lunter.

Zdroj: tlačová správa, Lenka Štepáneková, vedúca oddelenia komunikácie Úradu BBSK (redakčne upravené)