Ladislav Hedvigi z Rimavských Zalužian sa k výrobe hračiek dostal cez prácu v nábytkárskom obchodnom reťazci. Vyskúšal si aj sociálny podnik, kde sa prvýkrát stretol s výrobou hračiek, až zakotvil pri tradičnej výrobe hračiek z Kyjatíc. Tú poňal ako veľkú výzvu a zároveň zodpovednosť. Podarilo sa mu získať prestížny titul majstra jedinečného remesla a postupne si plní svoj sen o rekonštrukcii 200-ročnej školy v Kyjaticiach, ktorá by v budúcnosti mohla slúžiť aj na prezentáciu viacerých remesiel z Gemera a spoločné stretnutia remeselníkov.
„Podľa čínskeho horoskopu som jangové drevo a to musí tvoriť a keď netvorí, tak spráchnivie,“ hovorí Ladislav Hedvigi, ktorý takmer všetky svoje aktivity smeruje k spomínanej starej škole v Kyjaticiach. Vyučovať chce svoje remeslo a založiť popritom chránené dielne pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, ako aj zaradiť do života vekovo znevýhodnených.
K začatiu rekonštrukcie im podľa jeho slov výrazne pomohla zbierka, do ktorej prispelo okolo 1500 ľudí. Veranda bola vynovená vďaka o.z. Čierne Diery. ,,Pomohli mi s videami, spropagovali príbeh, ja by som to sám nedokázal. Treba však ešte veľa peňazí, aby tam mohla byť vystavená expozícia, zriadená chránená dielňa, či remeselné dielne. Toto bude nadlho,“ povedal. Podľa jeho slov, sa na školskej verande však už dá robiť propagácia. Zmestí sa tam 10-12 ľudí. Malý priestor plní funkciu, čo bude mať celá škola v budúcnosti. ,,Remeselná dielňa bude v auguste, mali by byť tri, dve dospelácke, jedna pre deti. Podporili ma v tomto aj z Fondu podpory umenia. Vďaka tomu si to vyskúšam naplno, okolo desať ľudí a uvidíme ako to pôjde,“ priblížil Hedvigi.
,,Čaká nás rekonštrukcia strechy starej školy. V rámci vládneho zasadnutia, čo býva v okresoch, nám schválili príspevok. Potom zas bude treba hľadať peniaze,“ upresnil majster. Ak to všetko dobre dopadne, na jeseň bude podľa neho nová strecha. Je tam starý dubový krov, časť sa upraví, ale väčšina krovu ostane, prelatuje, dajú sa nové škridle a budú nutné klampiarske práce,“ doplnil plán rekonštrukcie zatekajúcej strechy. Školu darovala evanjelická cirkev v pôvodnom stave. ,,Pomáha mi aj OOCR, aj Banskobystrický kraj, napríklad pripojiť objekt na inžinierske siete,“ doplnil Hedvigi.
Keďže nechodí do klasickej práce, musí si aj zarobiť na seba. Pomáhajú mu jeho deti ako vedia, aj s písaním projektov, s účtovaním, či administratívou. ,,Moja dcéra Kika zakotvila v ÚĽUVe a má šikovné ruky, tak sa vlastne venuje tkaniu, s čím začala nedávno. Ja som sa snažil od mala k tomu svoje deti viesť. Majú ZUŠku, výtvarné krúžky. Syn Igor narába s počítačovou grafikou, ale remeslu sa priamo nevenuje. Ale vedia, o čo ide a tiež sa naučili zdobiť napríklad kyjatické vzory,“ povedal s hrdosťou umelec.
Bude rád, ak zastabilizuje školu, aby sa hlavne nešírili statické poruchy. Predstava je tiež taká, aby tam bolo potom miesto a zastúpenie aj pre iné remeslá z regiónu, aby sa mali remeselníci kde schádzať, dostať patričnú podporu. Veľkou morálnou a psychickou podporou je mu aj priateľka, ktorá verí tomu, čomu verí on. ,,Toto, čo robím, robím sedem dní do týždňa, keď aj nie som v dielni, stále rozmýšľam, že čo, ako, kde, s kým, ako to urobím. Ráno, keď pijem kávu na terase, stále rozmýšľam o ďalšej práci… Nechodím na dovolenky vôbec. Propagujem činnosť v médiách po celom Slovensku, projekty, vyúčtovania, aj pri projektoch musím byť, pri rekonštrukciách osobne. Nemôžete tlačiť na pílu donekonečna. Chystám sa už tri roky na relax,“ priblížil ľudový umelec.
Spomienky na výrobu hračiek ľudového majstra sa spájajú s jeho detstvom, najmä krásnou okolitou prírodou jeho rodiska. Hračky si vyrábali s rovesníkmi. Boli to najmä kuše a luky. So samotnými drevenými hračkami sa stretol len v materskej škole, doma paradoxne nemal žiadne. Podľa jeho slov je dôležité už malé deti pustiť k dreveným materiálom, keď aj nie hneď k ich výrobe, aspoň k drevu ako takému. ,,Robím dosť aj s deťmi, snažím sa remeselné dielne prezentovať, aby mali práve takýto význam. Dostať deti k materiálu, aj keď nútiť sa ich nedá,“ povedal Ladislav Hedvigi. Je vďačný za prestížny titul majstra ľudovej umeleckej výroby, ale poznamenal, že pozná majstrov onakvejších, čo sa remeslu dlhšie venujú ako on a aj na vyššej úrovni. Dáva si preto pozor, aký výrobok pustí z rúk, viac kladie dôraz na výrobu a prezentáciu. Ako spomenul, k remeslu a výrobkom sa snaží mať rešpekt a zodpovednosť. ,,Kyjatické hračky sú fenomén. Iné rezbárske produkty robí pomerne veľa ľudí, no kyjatická hračka je len v tejto konkrétnej lokalite a zachránila sa tiež originálnym spôsobom. Mojou úlohou je zachovať tradíciu výroby,“ vysvetlil Hedvigi.
Tu na Slovensku je to stále nedocenené. „Folklór je ešte ako tak, ale remeselná výroba je žiaľ stále v úzadí,“ doplnil. Vo všeobecnosti je ÚĽUV podľa umelca veľmi málo propagovaný a len málo ľudí vie, o čo ide.
Niekedy v Kyjaticiach sa vyrábali súseky, inak povedané truhlice. Boli so sarkofágovým vrchom a mali svoju dlhú trvácnosť. Nevestám sa tam napríklad dávalo veno. „V Kyjaticiach vyrábalo truhlice viacero rodín, zdobili ich typickou kružbovou kresbou. Vozili to na dolnú zem, z truhlíc vznikli neskôr hračky. Robili sa len v Kyjaticiach,“ povedal Hedvigi. Práve tie by ľudový majster chcel začať vyrábať, ale aj iné typické nábytky, no najskôr tomu musí predísť ešte ďalší podrobný výskum, na ktorom si vždy pred výrobou nového produktu veľmi zakladá. Okrem toho sa snaží robiť k tomu aj prednášky a workshopy, aby zvýšil povedomie o týchto originálnych výrobkoch a ich histórii. Verí, že by sa potom aj spomínané súseky mohli zapísať, tak ako jedinečné hračky z Kyjatíc do nehmotného kultúrneho dedičstva. Prečo nehmotné? ,,Lebo ide o vzor, nie samotnú hračku, alebo výrobok, kultúrny prvok, o to ide,“ uzavrel umelec.
Hedvigi z R. Zalužian získal titul majster ľudovej umeleckej výroby
zdroj: vobraze.sk, Petra Kišová foto: archív Ladislav Hedvigi
