Milan Stieranka z Klenovca sa venuje výrobe črpákov už takmer štyridsať rokov. Predmet, ktorý nájdeme na salaši, mu učaroval už v detstve. Začal ich vyrezávať popri svojej práci ako záľubu a dnes tento slovenský výrobok môžu ľudia obdivovať až v ďalekej Číne. Má titul majster ľudovej umeleckej výroby.
Spočiatku pracoval s kovom a k rezbárstvu sa dostal postupne. Vyrábal pracky na opasky, ale aj podlievané pracky na veľké zvonce. Dokonca pre jeden detský súbor vyhotovil ľahké hliníkové valašky. „Skúšal som aj obrazy v dreve, a keďže sa mi to javilo, že je to zaujímavé, postupne som prechádzal od kovu k drevu,” uviedol pre vobraze.sk Milan Stieranka. Spomína si aj na svoj prvý výrobok, ktorý sa odvážil niekomu ukázať. Boli to drevené obrázky podľa fotografií Karola Plicku z knihy Zlatá brána. V súčasnosti vyrába hlavne črpáky, a to zo všetkých kútov Slovenska. Obdivoval ich odmalička. „Chodil som na žinčicu na salaš pod Sincom a tam mal bača vystavené krásne vyrezávané črpáky. Keď prišiel na salaš vzácny hosť, vždy ho ponúkli žinčicou z krásneho črpáka. No a ja, keďže som bol malý, dostal som žinčicu tiež, ale z plechového hrnčeka. Vtedy som si povedal, až raz budem veľký, takýto črpák si spravím sám. A stalo sa,” spomína rezbár a dodáva, že vyrábať sa ich naučil sám. Informácie čerpal hlavne z literatúry a čo-to mu poradili aj bačovia z blízkeho okolia.
Vyrába tri typy črpákov: severoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský, do poslednej menovanej oblasti sa zaraďujú črpáky z Gemera a Spiša. Tie sa od ostatných typov odlišujú tým, že rúčku a puterku (nádobku) majú vyrobenú z jedného kusa. Vyznačujú sa vysokou štíhlou líniou, nadol mierne zúženou, pričom rúčku väčšinou zdobí motív psíkov. „Puterka sa najčastejšie vyrába z javora, prípadne zo svora. Na zhotovenie dna sa používa ihličnaté drevo,” dodal Milan Stieranka, ktorý okrem črpákov vyrába aj pastierske betlehemy, soľničky, formy na oštiepky, črpačky a pre deti koníky, medvede, vlky, psíky, ovce, barany, poprípade kto, čo chce.
Tvrdí, že najradšej robí všetky druhy črpákov, lebo sa mu všetky páčia. Pri ich výrobe dôsledne dodržuje konštrukciu a stavbu jednotlivých typov, a to hlave preto, aby sa do budúcna zachovali v pôvodnej podobe. „Výzdoba je už voľnejšia, ale aj tam sa snažím pridržiavať tradičných vzorov v mojom prevedení,” poznamenal. Črpáky vyrába z javora, čerešne prípadne z iných ovocných drevín, pokiaľ sa k nim dostane. Betlehemy a zvieratká zas z lipy.
Predmety, ktoré vyrobil Milan Stieranka, sa dostali do rôznych kútov Slovenska i sveta. Jeho črpáky nájdeme v zbierkach múzeí v Rimavskej Sobote, v Detve, ako aj v Ovčiarskom múzeu v Liptovskom Hrádku. Dokonca sa dostali až do Číny, kde ich obdivujú v múzeu nehmotného kultúrneho dedičstva provincie Zhejiang. „Pastiersky betlehem bol v čase vianočného obdobia 2016 na medzinárodnej výstave betlehemov „100 „Presepi“ v Ríme. Tá sa koná každý rok vo výstavných priestoroch pri bazilike Santa Maria del Popolo v centre Ríma na Námestí Piazza del Popolo,” ozrejmil.
Spolupracuje s Ústredím ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Svoje výrobky dodáva do ich sietí predajní, no ako hovorí, robí aj veci na objednávky podľa predstáv tých, ktorí si chcú dať niečo vyrobiť. Za svoje rezbárske umenie mu ÚĽUV udelil v roku 2017 titul majster ľudovej umeleckej výroby. Svoje výrobky Milan Stieranka prezentuje na rôznych podujatiach, zúčastňuje sa na Dňoch majstrov ÚĽUV, Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach v Klenovci, na podujatí Nezabudnuté remeslá v Banskej Štiavnici, Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve, vo Východnej, na Myjave, v Banskej Bystrici a rôznych ďalších. Výrobu drevených predmetov sa snaží učiť aj mladú generáciu na remeselných táboroch v Banskej Bystrici či Ráztočnom. Vo voľnom čase si rád prečíta o ľudových výrobcoch.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. Stieranku
