Staré noviny by väčšina z nás bez váhania vyhodila. V rukách Kataríny Sojkovej z Kalinova (okres Poltár) sa však menia na pevné a prepracované koše, chlebníky či dokonca veľké koše na prádlo. Papierové trubičky, ktoré si sama vyrába, premieňa na výrobky, ktorým ľudia často nechcú veriť, že by ich aj uniesli. Katarína Sojková je rodáčkou z tejto malej obce. Tu sa vydala, pracovala aj vychovala rodinu. Dnes je na dôchodku a aby sa nenudila, pustila sa do ručnej výroby. „Najskôr som skúšala robiť šperky z gorálok, ale košíky mi pripadali lepšie a užitočnejšie,“ hovorí Katarína Sojková (68).
Jej výrobky vznikajú z obyčajných novín. Tie nastrihá a následne našúľa na tenké paličky. Podľa toho, aký veľký výrobok plánuje vytvoriť. „Niekto noviny prečíta a nevyhodí, ja ich spracujem,“ vysvetľuje.
Paličky šúľa na zváračskom drôte. Nie je to však jednoduché. „Treba mať aj dobrý papier, lebo každé noviny sa šúľajú iným smerom. Niektoré sa potom môžu lámať,“ približuje. Pri šúľaní má pomocníka, no keď má voľnú chvíľu, venuje sa tomu aj sama. Za približne šesť hodín dokáže našúľať aj tisíc hárkov, čo je množstvo potrebné napríklad na jeden väčší kôš na prádlo.
Pred samotným pletením sa paličky farbia a kúpu v lepidle Duvilax, aby farba dobre držala. Následne sa musia navlhčiť, aby sa dali tvarovať – okrem koncov, ktoré musia zostať suché, aby sa dali napájať. „Musí to byť tvárne, aby sa papier nelámal,“ vysvetľuje. Hotový výrobok opäť natiera Duvilaxom a po uschnutí použije lak na detský nábytok.
Pevné, že si na ne môžete sadnúť
Z papiera vyrába menšie košíky na chlieb, ale aj veľké koše na prádlo či deky. Menšie produkty pletie z tenších trubičiek, väčšie z hrubších. „Ľudia tomu neveria, ale na veľkom koši na prádlo sa dá aj sedieť,“ poznamenala Sojková.
Práve chlebníky patria medzi najžiadanejšie výrobky. Do ich vnútra šije látkovú výstelku, ktorú nazýva „košieľkou“. Jej výrobky majú nielen dekoratívny, ale aj praktický význam.
Inšpiráciu čerpá najmä z videí na internete. V minulosti skúšala pracovať aj s pedigom, no ten ju neoslovil. „Nepáčilo sa mi to, nebolo to také tvárne. Z papiera sa mi dajú robiť krajšie veci,“ hovorí.
Od záhradníčky po remeselníčku
Katarína Sojková je vyučená záhradníčka, študovala v Topoľčanoch. „Inú školu mi veľmi neodporučili kvôli zdravotným problémom. Chcela som byť krajčírka, ale tam by trpela chrbtica,“ spomína.
Počas života pracovala v Kalinove v magnezitke, kde sa vyrábali tehly, pôsobila aj ako vrátnička. Skúsenosti má aj zo záhradníctva v Lučenci, ktoré kedysi fungovalo na mieste dnešnej autobusovej stanice.
Život jej skomplikovala skleróza multiplex, no napriek tomu hovorí, že sa dá s ňou žiť. „O chorobe nerozprávam, nemyslím na ňu. Každý rok sa stretávame s ľuďmi s týmto ochorením, máme súťaže ručných prác a chodíme sa zabaviť,“ približuje.
Tvorba ako relax aj stretnutia s priateľmi
Košíky sú pre ňu nielen záľubou, ale aj relaxom. „Stále je čo robiť. Je to pre mňa oddych,“ hovorí. Jeden chlebník vyrába aj dva dni.
V minulosti organizovala aj tvorivé dielne. Ženy chodievali k nej domov a spoločne tvorili. Remeslo predvádzala na výstave v klube dôchodcov v Kalinove pred Veľkou nocou, v Haliči na Mitrovaní aj na remeselných trhoch v Lučenci.
Dnes tvorí najmä doma. Má niekoľko vnúčat a voľný čas si delí medzi rodinu, záhradku a ďalšie záľuby. Pestuje napríklad lufu – tekvicu, z ktorej sa vyrába prírodná špongia na riad či kúpanie. „Je to ekologické a dá sa to recyklovať,“ vysvetľuje Sojková.
Okrem papierových košíkov vyrába aj drobnosti z dreva, napríklad domčeky či vešiačiky na kľúče. Po oprave strechy im doma zostal drevený materiál, ktorý využila. „Nakúpila som si pílku, hoblík, náradie. Drevo má krásnu vôňu,“ dodáva. A keď si chce oddýchnuť inak, stretne sa s kamarátkami. „Raz mali aj oslavu, kde nám vnuk nechal luk a vyskúšali sme si aj ten,“ prezrádza.
Reakcie na jej výrobky sú podľa jej slov veľmi pozitívne. Ľuďom sa páči, že ide o recyklovaný materiál a ručnú prácu. „Neváhajte, dajte sa do toho. Čo sa dá, treba recyklovať. Netreba všetko len vyhadzovať. Aj z takých novín sa dá všeličo urobiť,“ odkazuje Katarína Sojková, podľa ktorej tvorivosť nemá vekové hranice – stačí chuť začať.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Katarína Sojková
