
Klenovská folkloristka, speváčka a tanečná pedagogička Lucia Zvarová si v evanjelickom kostole v Klenovci povedala svoje „áno“ s Marekom Gémešim, rodákom z Rimavskej Soboty. Svadobná hostina a večerná zábava sa konala v Dome osvety v Rimavskej Sobote – na mieste, ktoré je Lucii veľmi blízke aj pracovne. Symbolický dátum 14. február – Valentín – však podľa nevesty nebol zámerom.
„Bol to jeden z mála voľných termínov, ktorý nám vyhovoval. Ďalšia možnosť by bola až v novembri, a to sme nechceli čakať. Minimálne si však dátum budeme ľahšie pamätať,“ povedala s úsmevom pre vobraze.sk Lucia Zvarová, ktorá včera prijala meno Gémešiová. Sama dodáva, že Valentín nepovažuje za tradičný slovenský sviatok. „Skôr si myslím, že počas celého roka by sa k sebe mali ľudia správať s rešpektom a úctou a byť radi, že sa majú.“ Ako dlhoročná folkloristka má rada tradície, budúci týždeň tak podľa nej napríklad už nepripadal v úvahu, keďže bude už pôst. Na včerajšej svadbe nechýbali tradície, ktoré sú Lucii ako dlhoročnej folkloristke blízke.
Zachované bolo čepčenie, o ktoré sa postarali ženy a dievčatá z FS Vepor – spolu dvanásť Klenovčaniek. Do tanca im hrala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Nevesta sa najviac tešila práve na čepčenie a svadobný tanec, ktorý bol moderný, nie folklórny. Spoločný tanec nebude folklórny, ale nacvičili si klasický, moderný tanec prispôsobený choreografiou šatám. Výzdobu v sále im urobila cateringová služba. „Veci na svadbu sme však vyberali spoločne.“
Lucia a Marek sa spoznali na Podpolianskych slávnostiach v Detve – folklór ich doslova spojil. Ženích pochádza z Rimavskej Soboty, časť jeho rodiny je zo Zakarpatskej Ukrajiny, preto mala svadba aj kozácky stôl ako symbolický prvok. Marek pracuje ako servisný technik pokladničných systémov, je fanúšikom športu a spolu s Luciou sledujú napríklad olympiádu. „Sme fanúšikovia športu aj folklóru. Teraz spoločne sledujeme aj olympiádu,“ dodáva nevesta. Má rád spev, heligónky, ľudovú hudbu, slovenské tradície. Pred kostolom v Klenovci ich prišli pozdraviť aj fanúšikovia Gemer Rascals.


Na svadbe im zaspievala aj ich kamarátka, muzikálová speváčka Ema Papšová z Bratislavy, čo má pre nich osobitú symboliku. „Na jej narodeniny sme sa dali dohromady. Emka spieva v Hot Serenaders, či na Malej scéne a spievala aj v okrese Rimavská Sobota, priamo v Dome osvety ešte ale nie. Perličkou na svadbe bola jedna kamarátka, ktorej Lucia pri posielaní pozvánky oznámila, že osemnáste narodeniny bude oslavovať na jej svadbe.
Tanec ako životné poslanie
Lucia Zvarová je známou tvárou folklóru v regióne Gemer-Malohont. Pôsobí ako odborná pracovníčka pre folklór a folklorizmus v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku v Rimavskej Sobote. Zároveň je pedagogičkou tanca na ZUŠ v Poltári na elokovanom pracovisku v Kokave nad Rimavicou, kde vyučuje klasický aj moderný tanec, pričom základy ľudového tanca prirodzene prepája do výučby.
„Byť učiteľkou tanca bol môj sen. Pôvodne som chcela byť profesionálnou tanečníčkou, ale dnes cítim, že moje miesto je najmä v odovzdávaní skúseností ďalej,“ hovorí Lucia, ktorá pochádza zo známej folkloristickej rodiny. Sama dnes vystupuje už menej, najmä vo FS Vepor alebo príležitostne vypomáha v iných súboroch. O to viac sa venuje práci s deťmi.


Za najväčšiu výzvu považuje byť pre svojich žiakov vzorom. „Keď za mnou prídu a povedia, že sa tešili na hodinu, alebo si samy nájdu nové cvičenia, ktoré sa chcú naučiť, to je pre mňa najväčšia radosť. Detská úprimnosť dokáže najviac dojať aj rozosmiať,“ priznáva tanečná pedagogička.
„Keď pripravujem choreografiu alebo tréning, je to tvorivý proces. Keď organizujem podujatie a vidím, že sa ľuďom páči, je to obrovská radosť. A rovnakú radosť mám, keď vidím, že deti tancovanie baví,“ hovorí Zvarová. K folklóru ju to ťahalo od detstva. Ako speváčka sa zúčastnila na súťaži Slávik Slovenska, kde sa prebojovala až do celoslovenského kola. Ako tanečníčka mala príležitosť účinkovať aj v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Blízky jej je však aj moderný tanec, ku ktorému by sa chcela raz intenzívnejšie vrátiť.
V Dome osvety organizuje viacero aktivít, medzi obľúbené patrí jej projekt Tančiareň, kde sa koná folklórna zumba, swingové večery či tematické tanečné workshopy. Okrem toho navštevuje školy so školou spevu, tanca a metodikou výučby ľudového tanca.
Hoci záujem o folklór podľa nej kolíše, verí, že jeho význam je stále aktuálny. „Je to naša minulosť a naše tradície. Spevom, hudbou a tancom si vieme získať priateľstvá aj lásku a zažiť množstvo radosti doma aj v zahraničí,“ hovorí Lucia.
Na otázku o vysnívanom pódiu odpovedá skromne. „Tancovala som už všade, kde som chcela,“ povedala rodáčka z Klenovca, ktorá v uplynulých rokoch skúšala trochu aj fotenie pri závodných autách. „Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť, mám rada šport.“











Zdroj: vobraze.sk



