Katarína Slaninová, alebo Katka, ako ju všetci oslovujú je remeselníčkou už dlhé roky. Žije v Hrnčiarskych Zalužanoch a návštevníci regionálnych trhov a jarmokov majú už viac ako desaťročie možnosť stretnúť ju v predajnom stánku. Pri výrobe sa rada inšpiruje, ale ako zdôrazňuje, vo finále uprednostňuje jedinečnosť. „Ja sama rada nosím veci, ktoré nikto nemá. Tak to aj začalo. Začala som si vyrábať pre seba. Ľudia to na mne videli a pýtali sa, odkiaľ to mám,“ hovorí remeselníčka, ktorá takto predala aj vlastnú tašku. Zákazníčka na ňu dovtedy naliehala, až si vraj povedala, že predsa si môže vyrobiť ďalšiu. So smiechom prezradila, že sa k tomu dodnes nedostala.
Od ručne vyrábanej bižutérie prešla k prírodným mydlám. Dnes je z nej odborníčka na kozmetiku vo svojej malej mydlárni v Hrnčiarskych Zalužanoch. Neskôr pribudli i háčkované vecičky.
„Najpopulárnejšie sú asi hračky a teraz aj háčkované náušničky. Ale robím aj šaty, sukne, svetríky, čokoľvek, čo sa dá uhačkovať, to skúsim,“ hovorí pre vobraze.sk Katarína Slaninová, ktorá pochádza z rodiny, kde sa podľa jej slov ručné práce dedili po praslici. Nespomína si, že by niektorá žena v rodine nevedela šiť, štrikovať, háčkovať, či vyšívať. „U nás to bolo tak, že v lete sme boli vonku v záhrade, ale v zime sme si zakúrili a v jednej izbe sme spoločne sedeli. Jedna šila, jedna štrikovala, jedna vyšívala gobelín, druhá krížikový steh. Komu čo išlo najlepšie, tomu sa priučil,“ spomína. Ako dieťa inklinovala skôr k štrikovaniu. Spolu so sestrou hľadali inšpirácie v Burde, či Verene. Zručnosť podedila aj dcéra, ktorá mame pomáha najmä s vedením webových stránok.
Crossbody kabelky boli jej prvé háčkované výrobky, ktoré začala ponúkať. Neskôr pribudlo oblečenie, hračky a doplnky. Práve pri hračkách vyzdvihla ich trvácnosť. „Keď sa použije správny materiál, tak sú svojím spôsobom nezničiteľné. Bavlna a antialergické duté vlákno sú navyše bezpečné pre deti,“ priblížila dlhoročná držiteľka certifikátu Regionálny produkt Gemer-Malohont.
Ako zástankyňu tradičných remesiel ju teší návrat ľudí ku koreňom. Avšak vníma, že sa ešte stále učia doceniť hodnotu ručnej práce. Najmä pri rozmerovo malých výrobkoch nevedia odhadnúť, aké úsilie musí výrobca vynaložiť. „Pritom práve tie najmenšie sú komplikované, aby vyzerali pekne. Ale ten, kto si cení prácu svojich rúk, ten vie oceniť aj prácu iných,“ dodala.
Prvý certifikát získala pred takmer desiatimi rokmi na prírodné mydlá. Výrobe kozmetiky pod názvom KS – Prírodné mydlá sa venuje naďalej, i po rozšírení ponuky o háčkované vecičky. Tie vychádzajú spod šikovných rúk pod názvom Kačanka.
Na trhoch vedú v predaji spomedzi háčkovaných výrobkov prevažne hračky.
„Majú osobitý výraz. Nie sú podľa šablóny. Bábiky nie sú ako z obchodu. V tom je to aj vtipné. To ani keby som chcela tak neviem vyrobiť úplne na presne, aj keď som perfekcionista,“ prezrádza remeselníčka. Z výrobného procesu ju práve finišovanie baví najmenej. Doma má vraj hneď niekoľko takmer hotových výrobkov, ktoré už len čakajú na zošitie.
Či rozšíri ponuku o ďalšie výrobky zatiaľ povedať nevie. Vraj sa postupne vyvíjajú a dopredu nikdy netuší, kam ju osud zavedie a kde ju kopne múza. V rámci výroby kozmetiky však už čoskoro chystá novinky. „Už sú pripravené veci na testovanie, čaká sa na osvedčenie potvrdzujúce bezpečnosť výrobkov. Ale zatiaľ neprezradím, o čo konkrétne ide.“
Okrem e-shopu, kde podľa vlastných slov ponúka najmä stálice môžete šikovnú výrobkyňu nájsť aj na viacerých podujatiach. „Minulý víkend sme boli na Rontouke. Bolo úžasne, tam vždy radi chodíme. Teraz máme voľno a už nás čakajú Podpolianske slávnosti,“ vraví vždy usmiata Slaninová. Čo ponúkne, vraj dopredu nikdy nevie úplne presne. Záleží od toho, čo ju bude najviac inšpirovať. „Pred mydlami som robila bižutériu. V rámci relaxu sa občas vrátim aj ku korálikovaniu, alebo kombinujem háčkovanie s korálikmi. Čo teda ponúknem? To nikdy dopredu neviem. Aj háčkovanie je nevyčerpateľná studnica nápadov,“ smeje sa Katarína Slaninová.
I keď pracuje v zdravotníctve, vlastné podnikanie je jej srdcovka. „Pre mňa sú to veci, ktoré ma prežijú, ktoré môžem odovzdať mojim deťom a vnúčatám. Nejde o to, že by sa nedalo niečo kúpiť, ale niekto povedal, že háčkovanie a pletenie je joga našich starých mám,“ vraví matka, ktorá odporúča aj iným ženám, aby deti učili čo najviac zručností. Ona samotná sa teraz učí fotiť. „Dúfam, že žiaden alzheimer mi nehrozí. Moja práca ma stále dovedie k tomu, že sa učím nie o nové. Ale to je tak, že nemôžeme sa zastaviť. Ani v prírode neexistuje stagnácia. Vždy prebieha nejaký proces.“
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Katarína Slaninová
