Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská Rontouka, ktoré sa stali ikonou regiónu, prilákali stovky návštevníkov, účinkujúcich aj remeselníkov z celého Slovenska i zahraničia. Zážitok prinieslo viac ako 900 účinkujúcich, desiatky sprievodných aktivít, tradičné chute, vône i dotyky remesiel. Počas 27. – 29. júna Rontouka ponúkla širokú paletu interaktívnych prvkov – komentovanú diskusiu Živé dedičstvo, živé príbehy s remeselníkmi (v spolupráci s ÚĽUV Bratislava pri ich 80. výročí), tvorivé dielne pre deti aj dospelých, remeselný tábor, prezentácia remesiel a zvykov v Dvoroch remesiel a pri Kultúrnom dome. Nechýbali ani gastronomické špeciality – halušky či Gemerské guľky z Rákoša, ktoré sa aj napriek prvotným obavám veľmi rýchlo zjedli.
„Mladí ľudia dnes tvorivo nadväzujú na remeselné tradície – niektorí sa remeslu venujú profesionálne, iní si ho odniesli ako zážitok. A práve títo mladí boli lektormi v našich dielňach – kedysi účastníci, dnes tí, ktorí vedú,“ priblížila pre vobraze.sk dramaturgička folklórnych slávností Stanislava Zvarová. Ako zdôraznila, festival sa nesnaží len o prezentáciu tradícií, ale aj o ich živé odovzdávanie. „Túžime, aby sa folklór a remeslá nielen ukazovali, ale žili. Chceme, aby sa deti, mladí aj starší zapájali a cítili, že sú toho súčasťou,“ doplnila.
Program, ktorý dýchal regiónom
Piatkový večer otvoril tanečný súbor DFS Tancovadlo z Piešťan, nasledovala výstava Ján Fotta – Gubár z Klenovca, no najviac emócií priniesol večerný program Klenoty Gemera-Malohontu. Venovaný bol gubárstvu, kyjatickým hračkám, fujarám či klenoveckému syrcu – kultúrnym aj remeselným symbolom regiónu.
Na javisku sa predstavili domáce aj hosťujúce súbory: FS Vepor, FS Rimavan, FSk Lieščina, FS Lykovec, DFS Zornička, Roman Košičiar, Dušan Céber a ďalší. Významný priestor dostali aj zahraniční hostia zo Srbska a Poľska v programe Naši kamaráti.
S veľkým ohlasom sa stretol blok Naši jubilanti, ktorý oslávil výročia súborov Háj, Hájik a Hájiček z Rimavskej Soboty. Podľa Zvarovej išlo o jeden z najsilnejších momentov festivalu. „Najviac účinkujúcich bolo práve z týchto súborov. Predstavili program, ktorý pripravujú na svoje výročia. Bolo to autentické, plné citu a hrdosti na svoju prácu,“ povedala a dodala, že medzi jubilujúcimi súbormi je aj FS Rimavan či Folklórny súbor Podpoľanec, ktorý s po prvýkrát predstavili v programe spolu aj s FZ Podpoľanci z Detvy.
Moderný dotyk s koreňmi: koncert Hrdza
Sviatok folklóru v piatok večer uzavrel koncert kapely Hrdza, ktorá rozpútala nočnú zábavu. Aj tu išlo o premyslené dramaturgické rozhodnutie. „Hrdzu sme pozvali zámerne – má členov, ktorí vyrástli na folklóre. Napríklad huslista Dominik, účastník našich tvorivých dielní primášikov, alebo speváčka Martinka z Telgártu, ktorá dnes pôsobí v profesionálnom súbore PUĽS. To sú záruky dobrého folklóru. Chceme osloviť mladú generáciu aj cez takúto kapelu,“ povedala Zvarová. Energická atmosféra koncertu zanechala veľmi dobrý dojem, že aj deti a mladí si cez moderný folklór hľadajú cestu k tradícii.
Ako Zvarová poznamenala, aj malé deti milujú Hrdzu. „Pôvodne mali byť zavŕšením soboty, ale zabavili sa s návštevníkmi dobre aj v sobotu k záveru programu, kedy nemusí byť až taký tradičný folklór. Bola by som rada, aby sa však ľudia zabávali aj pri ľudovej hudbe, aby ju aj spoznávali a návraty k tradičnej ľudovej kultúry tu nastali, pretože sme región, kde sa až tak veľmi neinklinuje k ľudovej kultúre. Chvalabohu, máme ešte folklórne kolektívy, ktoré robia kvalitnú prácu a majú svojich priaznivcov,“ zhodnotila. Na organizovaní Rontouky sa podľa nej podieľali aj mladí odchovanci detských súborov. „Teraz sa im tie srdiečka pre folklór otvorili a aj keď tu nežijú, vrátili sa a pomáhajú nám aj s organizovaním či prezentáciou,“ vyzdvihla spoluprácu Zvarová s mladšími generáciami.
Festival pre celú rodinu – aj s odkazom pre budúcnosť
Klenovská Rontouka sa niesla v duchu generačného prepojenia. V zóne oddychu boli aktivity pre deti – stredoveké hračky, environmentálne hry v spolupráci s CHKO, či remeselné dielne vedené učiteľkami z materskej školy. Zvarová hodnotí tento prístup ako kľúčový. „Chceme budovať publikum od najmladších. Deti privedú rodičov, tí zas starých rodičov – a tak sa vytvára zdieľané kultúrne povedomie.“
Významnou súčasťou bola aj panelová výstava k 80. výročiu ÚĽUV a prezentácia starých techník spracovania ovčej vlny či súkenníckych tradícií v miestnom múzeu. Program pokračoval aj v nedeľu v kostole, kde sa zúčastnila asi stovka folkloristov.
Zvarová na záver vyjadrila vďaku všetkým, ktorí sa na podujatí podieľali. „Ďakujeme obecnému úradu, zamestnancom obce, kuchárkam, ubytovateľom, zvukárom, dobrovoľníkom. Všetko museli skladať vo veľmi krátkom čase a zvládli to. To, čo sme nestihli tento rok, určite pripravíme na ten budúci,“ povedala.
Slávnosti boli organizované pod hlavičkou Gemersko-malohontského osvetového strediska, v spolupráci s obcou Klenovec, OZ RODON Klenovec a autorským tímom, s finančnou podporou Fondu na podporu umenia, Banskobystrického samosprávneho kraja, Ministerstva cestovného ruchu, Slovakia travel a Matice Slovenskej.
Zdroj: PR-Článok, foto: vobraze.sk, Ján Čajko
