Sándor Molnár z Rimavskej Soboty vyrastal v cirkevnom prostredí. Na organe si zahral prvýkrát ako deväťročný. Od minulého roka pôsobí ako hlavný organista. Budúci farár strávil tieto Vianoce prvýkrát mimo rodiny. Dvadsaťročný Sándor Molnár z Rimavskej Soboty hrá na organe veľmi rád. Tento monumentálny nástroj sa stal prirodzenou súčasťou jeho života aj duchovnej služby.
„Organ je trochu ako orchester s jedným hráčom. Každý register je akoby samostatný hudobný nástroj. Sú tam flauty, sláčiky, v rôznych výškach. Kombinujú sa tak, aby vznikol výsledný zvuk,“ opisuje mladý organista v rozhovore pre vobraze.sk.
Fascinuje ho najmä široká škála možností, ktoré organ ponúka. „Od úplne najtichších sláčikov až po takzvané tutti, keď je zapnuté všetko naraz. Tie tóny človek nielen počuje, ale aj cíti,“ hovorí. Hra na organ je podľa jeho slov skutočný zážitok, hoci si vyžaduje plné sústredenie. „Všimol som si, že vtedy sa ma netýka okolitý svet. Vnímam len to, čo hrám a pre koho hrám. Musím sa sústrediť na noty, na ruky aj na nohy zároveň,“ vysvetľuje Sándor Molnár, ktorý pochádza z cirkevnej rodiny a jeho otec je vedúci farár reformovanej kresťanskej cirkvi v Rimavskej Sobote.
Pri významných bohoslužbách a sviatkoch Sándor Molnár junior zámerne zapína silnejšie registre, aby hudba lepšie vynikla a viedla spev veriacich. Hral aj počas nedávneho pohrebu emeritného biskupa Gézu Erdélyiho. „Bolo tam veľa ľudí a bolo ich treba akoby viesť. Zároveň to bol silný zážitok, hrať s takým dobre spievajúcim cirkevným zborom, plným dobrých spevákov,“ hovorí Molnár. „Často som emeritného biskupa stretával v našom kostole. Povzbudzoval ma v hre na organ. Hovoril, že mám talent a mám ho využiť na chválu Pána. To je motivácia, ktorú si občas pripomínam.“
V rimavskosobotskom kostole Reformovanej cirkvi hrá približne jedenásť rokov. Spočiatku len ako pomocný organista, neskôr čoraz pravidelnejšie. „Na organe pôvodne hrávala moja teta Zuzana Bihari. Vždy som ju predtým pozoroval. Prvé roky som bol pomocný organista, potom som začal hrávať častejšie,“ vysvetľuje rodák z Rimavskej Soboty. Minulý rok dostal možnosť pôsobiť ako hlavný organista, no jeho štúdium v zahraničí mu to dnes neumožňuje naplno. Počas jeho neprítomnosti ho zastupuje žiačka Noemi Radičová z Gymnázia reformovanej cirkvi.
V súčasnosti Sándor Molnár študuje na Bohosloveckej fakulte Reformovanej cirkvi Gáspára Károliho v Budapešti, kde sa pripravuje na farársku službu. Aj tam má možnosť venovať sa hudbe a hre na organe, zároveň vykonáva kantorské služby. „Hudba a teológia patria k sebe. Hudba má v cirkvi veľmi dôležité miesto, má silu osloviť ľudí a dotknúť sa ich duše. Môže mladých ľudí priviesť k viere,“ hovorí. Zároveň dodáva, že farár počas bohoslužieb spieva a mnohé cirkevné zbory majú vlastný spevácky zbor, tie väčšie aj mládežnícku kapelu.
Popri teológii sa venuje aj štúdiu jazykov. Ovláda maďarčinu a angličtinu, v minulosti sa učil nemčinu. Priznáva však, že slovenčina mu ide o niečo ťažšie, najmä teraz, keď veľa času trávi v Maďarsku. Aktuálne sa učí hebrejčinu a gréčtinu kvôli čítaniu biblických textov v pôvodných jazykoch. „Ak by som šiel do Atén, asi by som s tou dvetisíc rokov starou gréčtinou neuspel,“ smeje sa. V ďalšom ročníku ho čaká aj latinčina.
K hudbe sa dostal už v detstve. „Lákalo ma to veľmi skoro. Moja sestra, bratranec aj sesternica chodili do ZUŠ-ky. Nemal som vybraný nástroj, ale opýtali sa ma, či sa mi páči klavír. Povedal som áno a tak to začalo,“ spomína. Už na základnej škole sa zúčastňoval speváckych súťaží, prevažne cirkevného charakteru.
„S organom to začalo tak, že keď som už štyri roky chodil na klavír, opýtali sa ma, či by som nemohol hrať počas bohoslužby. Naučil som sa jednu pieseň, potom aj druhú a s tými dvomi skladbami som zastupoval,“ opisuje cestu k hre na tento monumentálny nástroj. Hneď ako základná umelecká škola v Rimavskej Sobote ponúkla vyučovanie hry na organ, bol tam. Keď mal jedenásť rokov, rodičia ho prihlásili na kantorský kurz, ktorý prebiehal v meste. Pôvodne tam ísť nechcel, no nasledujúce tri roky si ho obľúbil natoľko, že keď v lete 2020 ani 2021 kurz neotvorili, prihlásil sa na pokračovanie v Budapešti. Kompletný kurz úspešne absolvoval v minulom roku.
Výraznú úlohu zohralo aj Gymnázium Mihálya Tompu v Rimavskej Sobote, kde sa aktívne zapájal do duchovného a kultúrneho života školy. „Mali sme školskú kapelu, hrali sme najmä na ranných stíšeniach a bohoslužbách. Hral som na klavíri a spieval,“ približuje. Práve tam začal pravidelne pôsobiť aj ako kantor.
Hoci zvažoval profesionálne štúdium spevu a úspešne absolvoval prijímacie skúšky na hudobnú akadémiu, napokon sa rozhodol pre teológiu. „To duchovné volanie bolo silnejšie. Túžil som byť farárom. Vyrastal som v cirkevnom prostredí ako syn farára. Dá sa povedať, že som bol v kostole vychovaný,“ vysvetľuje Molnár.
Vianoce pre neho už dlhé roky znamenajú najmä službu. Tento rok budú výnimočné. Ako bohoslovec sa zapojil do takzvanej legácie, počas ktorej v čase veľkých sviatkov kážu v iných cirkevných zboroch. Nebol tak doma, ale vo Veľkých Kapušanoch a v dvoch okolitých dedinkách. „Bola to moja premiéra, doteraz som vždy slúžil v Rimavskej Sobote,“ hovorí s tým, že mu bolo cťou slúžiť Vianoce. V rodnom meste si zahrá opäť až prvú nedeľu po Vianociach, veriaci a priaznivci sa tak môžu tešiť na jeho hru na organ.
V budúcnosti by chcel predovšetkým slúžiť Bohu a ľuďom. „Čo budem robiť po škole, ešte presne neviem. Farárska služba je taká, nikdy neviete, kam sa dostanete. Pokojne môžem dostať cirkevný zbor aj na druhej strane republiky,“ konštatuje študent teológie. Nevie teda, či ho osud zaveje späť do rodného mesta, ku ktorému má veľmi blízky vzťah a kam sa vždy rád vracia.
Organista a príležitostný kantor veľa záľub popri hudbe nemá. Tej v jeho živote nekonkuruje nič. Baví ho však aj literatúra, výtvarné umenie, dejiny umenia či architektúra. „Ak niekam cestujem a nájdem otvorený kostol, vždy zajdem. Ale páči sa mi aj len tak sa prechádzať po mestách. Či je to Budapešť, alebo Rimavská Sobota, všade sa nájde niečo krásne,“ dodáva na záver Sándor Molnár.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Šandor Molnar
