
Rimavská Sobota má v muzikáli Evita svojho výrazného zástupcu. Herec Matej Lacko aktuálne žiari v Divadle Jonáša Záborského v Prešove v jednej z hlavných úloh svetoznámeho muzikálu Evita. Stvárňuje postavu Che, rozprávača príbehu o žene, ktorá dodnes vyvoláva silné emócie. Hoci už viac než šestnásť rokov pôsobí mimo rodného regiónu, na Gemer sa vracia rád. Tento rok tu navyše prežíva výnimočné Vianoce, prvýkrát po dlhom čase v rodinnom kruhu a s novou životnou kapitolou.
„Zatiaľ sme odohrali štyri či päť repríz, je to ešte čerstvé. Hrá sa to na veľkej scéne pre viac ako 600 divákov, no kvôli autorským právam maximálne štyrikrát do mesiaca,“ priblížil pre vobraze.sk Matej Lacko. Postava Che, ktorú stvárňuje, je v inscenácii rozprávačom príbehu. „Niekde ho inscenujú ako Che Guevaru, ale u nás nie. Che je rozprávač, sprievodca dejom. Je to taký človek z ľudu. Evita je veľmi rozporuplná postava. Boli takí, ktorí ju uctievali, ale potom aj takí, čo ju nenávideli. A je to aktuálne aj dnes, tieto pocity,“ hovorí herec.
Pre Lacka je Evita výnimočná najmä hudobne. „Mám rád spievanie a v tejto role ho mám veľa. Je to však hudobný masaker. Sú tam skoky v rytmoch, jedna pesnička sú vlastne štyri. To bolo strašne zložité,“ priznáva Soboťan, ktorý na muzikáli pracoval dlhé mesiace. „Korepetovali sme už od mája. Keď si to pustíš na Spotify, znie to krásne, ale keď to začneš spievať, zistíš, aká je to ťažká hudba,“ vysvetlil Lacko.
Aj dirigent priznal, že ide o najťažšie predstavenie, na ktorom sa podieľal za posledných 50 rokov. Hoci už majú za sebou viacero muzikálov, tentoraz je potrebné precvičovať spev aj počas repríz. „To sme doteraz nikdy nemuseli. Po premiére sme už len hrali reprízy. Ale tu nie sú také melódie, ktoré by si divák pospevoval po odchode, okrem známej Don’t Cry for Me Argentina. Je to hudba pre veľmi náročného hudobného fanúšika a trochu sme sa báli reakcie publika,“ priznáva Lacko.



Hudobná náročnosť sa prejavila aj v pohybovej stránke. Herec prezradil, že v úvode podcenil kombináciu tanca a spevu. V jednej zo scén tancuje valčík a zároveň spieva. „Myslel som si, že pohoda, ale keď sme začali spievať, zistil som, že keď sa sústredím na pohyb, zabúdam text,“ hovorí so smiechom.
Herecky aj technicky je Evita špecifická scénografiou. Zo všetkých strán sú postavené zrkadlá a uprostred pódia sa nachádza priestor, ktorý herci nazývajú akvárium. „Keď sa rozsvieti vo vnútri, vznikne efekt, že diváci vidia teba, ale ty vidíš seba v zrkadle. Nevidíš divákov ani dirigenta,“ vraví Lacko, pre ktorého ide o novú a nezvyčajnú skúsenosť.
Medzi divákmi vždy rád stretne ľudí z Rimavskej Soboty. Na premiére sa zúčastnili aj dve mladé začínajúce herečky, bývalé študentky jeho otca Mariána Lacka, riaditeľa rimavskosobotskej Základnej umeleckej školy. „Sú to dievčatá z nášho mesta. Navyše prišli od môjho otca. To má niečo do seba a máme sa o čom porozprávať,“ dodal.


V Divadle Jonáša Záborského je jeho kolegyňou aj známa Soboťanka Stanislava Kašperová. „So Stankou sme kolegovia, ale poznáme sa od detstva, ešte z javiska v kultúrnom dome v Rimavskej Sobote, keď som mal šesť rokov. Ona sa mi smeje, že všade chodím za ňou,“ hovorí s úsmevom. Nasledoval ju do Banskej Bystrice, kde obaja študovali, a neskôr sa stretli aj v prešovskom divadle.
„Vyšlo to tak náhodne. Dnes spolu už veľa nehráme, ale mali sme jedno úžasné predstavenie – Nebezpečné známosti. To bolo asi moje top za tých 18 sezón,“ prezradil. Práve postava Valmonta patrí medzi jeho najvýraznejšie herecké skúsenosti. „Mal som pred týmto predstavením obrovský rešpekt. Bolo to psychicky aj fyzicky náročné. Ale režisérka Júlia Rázusová vie pracovať s hercom tak, aby sa otvoril a posunul. Človek nemal pocit stagnácie. Zatiaľ je to pre mňa moje best,“ dodal.
Popri divadle sa Matej Lacko venuje aj hudbe. Pôsobí v dvoch prešovských kapelách. Jedna je začínajúca, repertoár ešte len vzniká. Druhá sa volá Introverdikt a funguje od roku 2018. „Nazvali sme to soft rock, aby sa nikto neurazil. Je tam trochu popu, blues aj rocku. Na 95 percent ide o autorské veci. Keď nie si známa kapela, potrebuješ aj covery, tak nejaké máme,“ hovorí spevák.



Herec sa objavuje aj v rozhlasových a televíznych projektoch. „Do rozhlasu chodím sporadicky. Volajú nás až vtedy, keď majú viac práce, keďže je to slabo platené. Hral som epizódnu rolu v seriáli Mama na prenájom, ale sme ďaleko z Prešova, takže nás volajú len na takéto úlohy,“ hovorí Lacko, ktorý sa predstavil aj v seriáli Nemocnica či vo filme Loli paradička. Objavil sa aj v Rodinných prípadoch či Súdnej sieni.
Do Rimavskej Soboty sa vracia rád, hoci len na krátko. „Sme vyťažení. Priateľka je zo západného Slovenska, takže keď ideme tam, zastavíme sa aj v Rimavskej aspoň na jednu noc. Ja sa sem vždy rád vrátim, len tu neviem byť dlho,“ priznáva rodák z Rimavskej Soboty. Vníma však snahu o kultúrny život v meste a oceňuje aktivity Citadely. Rád by si v rodnom meste zahral aj s niektorou zo svojich kapiel. „Len tak, zadarmo. Lebo doma je doma. Stále tu mám známych. Máme takú tradíciu, že sa pred Vianocami stretne pár kamošov, ideme na pivo a pokecáme, čo má kto nové.“
V osobnom živote prešiel v poslednom období veľkými zmenami. Zasnúbil sa a s priateľkou plánujú svadbu na budúci rok. Tento rok strávili Vianoce prvýkrát spolu. „Už som bol v štádiu, keď som bral Vianoce ako povinnú jazdu. Teraz som šťastný a vnímam ich inak,“ hovorí Lacko.
Menu u nich býva tradičné, rovnaké ako v detstve. „Oplátka, med a cesnačik. Potom bobáľky s makom. Nasleduje klobáska, chren a horčica. Ešte ryba so šalátom a potom nejaký koláčik,“ prezradil.
V novom roku by si prial viac porozumenia pre umelcov. „Robil som aj v Taurise cez prázdniny, takže by som nikdy prácu iných ľudí ani nespochybňoval, ani nedehonestoval. Ľudia by si mali niekedy skúsiť naučiť sa text a vystúpiť na javisko – že to nie je také jednoduché, ako sa môže zdať,“ poznamenal.
Na Vianoce želá všetkým najmä zdravie. „To si nekúpiš, nech si bohatý, ako chceš. A nech sú ľudia so svojimi rodinami, ak sa to dá. Lebo nikdy nevieš, ako dlho budeš mať takú možnosť. A nech nezanevrú na kultúru, aj keď žijú v malom meste. Treba ju podporiť,“ dodal.
















Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Matej Lacko



