
Martina Šuniarová žije na Cypre už takmer 20 rokov. Bývalá volejbalistka Iskry Hnúšťa si po strednej škole našla prácu v cyperskom hoteli. Odvtedy zavíta na Slovensko iba príležitostne.
S manželom Athosom vychováva Martina Šuniarová jedenásťročného syna Giasoumisa v dedinke Lefkara, ktorá sa nachádza asi tridsať kilometrov od Stredozemného mora. Lefkara je známa vďaka striebru a ručnej výšivke – krajke „lefkaritike“. Hovorí sa, že si tam kúpil veľký vyšívaný obrus aj samotný maliar Leonardo da Vinci, ktorý ho neskôr venoval milánskej katedrále. V dedinke sa stále niečo deje a navštevuje ju mnoho turistov.
Rodáčka z Hnúšte sa s manželom zoznámila vďaka práci. „Rozprávali sme sa iba po anglicky, vlastne dodnes sa tak doma rozprávame. V tom čase som nerozumela po grécky. Ale chcela som sa zdokonaliť, každý deň som si napísala desať slovíčok z bežnej komunikácie a pomaly sa to nabaľovalo. Plynule som začala hovoriť po grécky, keďže žijeme v gréckej časti Cypru, až keď syn začal navštevovať základnú školu,“ uviedla pre vobraze.sk Martina Šuniarová (37). Svadbu mali v roku 2012 na cyperský spôsob. Bola to na tamojšie pomery malá svadba, mali na nej 120 hostí. Nezmenila po nej svoje priezvisko.

Začiatky hodnotí ako ťažké. Spočiatku s partnerom bývali v meste Larnaka, kde je život rušnejší. Ich terajší domov sa nachádza na kopci, aj počasie občas býva chladnejšie. Do cyperského Limassolu zamierila zo Slovenska v roku 2005, o rok neskôr spoznala súčasného manžela Athosa. Podnebie na Cypre je rozdielne v porovnaní tým našim. Sneží málokedy, a keď aj niečo napadne, hneď sa rozpustí. „Sneh mi chýba. Tu je stále krásne počasie, aj dažďa je málo,“ opísala Šuniarová a dodala, že najviac jej na Cypre chýba mamina kuchyňa a horalky.
Na život na Cypre si zvykla podľa jej slov až vtedy, keď mal syn štyri roky. Vtedy si uvedomila, že práve tam je jej nový domov. Život na Cypre je iný, ľudia žijú v menšom strese, neponáhľajú sa, všetko má svoj čas. „Vedela som, že môj nový život musím začať ľúbiť, aby som sa tu cítila dobre. Naozaj som si úplne zvykla. S manželom máme krásny vzťah, my sa ani nehádame,“ zasmiala sa Martina. Prezradila, že Athos pracoval ako bezpečnostný pracovník na lodiach s kontajnermi, osem mesiacov sa plavil, dva mesiace bol doma. Momentálne rozbieha svoj vlastný biznis s autami, autoumyvárňou a obchodom s kávou.


Giasoumis momentálne navštevuje 6. ročník a prospechom patrí medzi úspešných žiakov. Budúci rok už nastúpi na gymnázium. „Aj školský systém je tu iný. Momentálne je Giasoumis ako šiestak v škole od 7:40 do 13-tej. Aj vďaka tomu som zatiaľ ženou v domácnosti, bolo by časovo náročné zvládať prácu, domácnosť a výchovu syna,“ povedala Martina Šuniarová. Predtým pracovala ako čašníčka v hoteli i v reštaurácii.
Na grécke jedlo si zvykla, cyperskú stravu sama varí a obľubuje. „Varím iba grécke jedlá. Skúšala som aj halušky, no nechutilo to nikomu. Ale takým guľášom nepohrdnú,“ poznamenala Martina.
Martina sa pokladá za veľmi súťaživého človeka. V Hnúšti hrávala volejbal za Iskru Hnúšťa. Na Cypre si našla náhradu, už tri roky aktívne behá a zúčastňuje sa na rôznych bežeckých súťažiach. Každé ráno si zabehne aspoň desať kilometrov, cvičí tiež jogu a neohrdne ani aerobikom.


Medzi jej záľuby patrí tiež fotografovanie. „Keď súťažím v behu, rodina ma podporuje. Manžel vždy objedná hotel, urobíme si výlet. Na trati ma povzbudzujú a to je úžasný pocit,“ skonštatovala. Nedele patria rodine. Najčastejšie jazdia na rôzne výlety, do kina, na prechádzky do prístavu. Giasoumis navštevuje lekcie motocrossu. „Rodina je pre mňa najviac. Manžel mi dáva naozaj všetko. No domov je domov, chýbajú mi niektorí ľudia z Hnúšte. Najkrajšie spomienky mám na volejbal. Toto leto som bola v rodnej Hnúšti, nabilo ma to neskutočnou energiou. Synovi sa veľmi páčilo na hnúšťanskom kúpalisku. Častejšia však chodí rodina za nami než ja na Slovensko,“ povedala. Jej mama naďalej býva v Hnúšti a vydatá sestra Michaela na Kocihe. Martina je absolventkou hnúšťanskej Strednej odbornej školy.


Na Cypre štandardne Mikuláš nechodí. Ale v Martininej domácnosti je to inak. Synovi Giasoumisovi vysvetlila, že si treba vyčistiť topánku, do ktorej podľa zásluh dostane sladkosti. „Keď sa syn v škole pochválil, čo mu doniesol Mikuláš, ostatné deti nechápali, kto alebo čo to vlastne ten Mikuláš je,“ zasmiala sa Martina.
Pre Cyperčanov je podľa jej vyjadrenia 24. december celkom bežným dňom. Spoločne si ozdobia vianočný stromček a večer prichystajú keksík s mliekom pre Santu, ktorý má v noci prísť. Nezabudnú ani na mrkvu pre sobíka Rudolfa. Santa si po dlhej ceste zahryzne do keksíka a napije sa z mlieka, sobíkovi dá mrkvu. Darčeky pod stromčekom si deti i dospelí nájdu 25. decembra. Uvaria si potom horúcu čokoládu s cukríkmi marsmallow, to je pre nich tradičné, vianočné.
„Po rozbalení darčekov nás čaká spoločný obed, pri ktorom sa stretneme aj dvadsiati. Pekne oblečení sedíme sa stolom, na ktorom nemôže chýbať souvla, čo je vlastne bravčové, jahňacie a kuracie mäso pripravované na dlhom ražni na drevenom uhlí,“ priblížila Šuniarová. Okrem tejto špeciality majú aj zemiakový šalát s lososom. Martina si pre seba zvykne uvariť hríbovú polievku, pripravuje aj jej obľúbené šuhajdy.


Poukázala na to, že v dedine sa konajú od 26.novembra do 14. januára – od piatku do nedele niečo ako vianočné trhy. Okrem vareného vína na nich ponúkajú napríklad hamburgery či palacinky. Podľa Martininých slov to nie sú také klasické vianočné trhy, ani Silvester neoslavujú ohňostrojom a veľkolepými oslavami, ako to býva zvykom u nás. Prvého januára každoročne pripravujú tradičný koláč vasilopita, ktorý má v sebe ukrytú mincu. Kto ju nájde, mal by mať šťastie.




























Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. Šuniarovej