Učiteľka Marta Svobodová z Tisovca je spätá so spevom a hudbou. Pôsobí v Zbore pre občianske záležitosti

Celý život ju sprevádza spev a hudba, účinkuje vo viacerých hudobných zoskupeniach. Učí slovenčinu a hudobnú výchovu na druhom stupni Základnej školy Dr. V. Clementisa v Tisovci. Marta Svobodová sa dlhé roky angažuje v tisovskom Zbore pre občianske záležitosti (ZPOZ). Obrady v meste pod Hradovou sa pod jej vedením vykonávajú s úctou, láskou a vysokou profesionalitou. V závere minulého roka si prevzala ocenenie Zlaté srdce, ktoré jej udelilo Združenie Zborov pre občianske záležitosti za jej dlhoročnú prácu v ňom.

Marta Svobodová sa prvýkrát dostala do zboru ešte počas štúdia v prvom semestri na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Pôsobila tam štyri roky. Po návrate do rodného Tisovca začala pracovať v tisovskom ZPOZ-e od roku 1992. „Spočiatku som sa venovala spevu a hraniu na keyboarde alebo klavíri a pripravovala som nové scenáre. Momentálne som najčastejšie hlavná rečníčka, ale ešte stále spievam a prednášam poéziu,“ uviedla pre vobraze.sk dlhoročná zpozárka Svobodová. Ako dodala, v roku 2002 sa stala poslankyňou Mestského zastupiteľstva v Tisovci a odvtedy je aj predsedníčkou komisie Zbor pre občianske záležitosti „Človek – človeku“. Tento post zastáva už šesť volebných období. Zároveň bola aj členkou Okresnej rady ZPOZ-u a predchádzajúce dve volebné obdobia aj členkou Ústrednej rady Z-ZPOZ, najvyššieho orgánu združenia.

V súčasnosti vykonáva tiež funkciu viceprimátorky Tisovca, na starosti má kultúru. „Sama by som nič neurobila. Sme úžasný, kreatívny kolektív. Myslím si, že obrady robíme s maximálnou úctou, láskou a fakt vysokou profesionalitou, lebo k nám chodia aj občania a rodiny z blízkeho okolia. Proste vedia, že robíme pekné obrady,“ hovorí . Poznamenala, že ich ZPOZ-ka reprezentovala Tisovec aj na rôznych celoslovenských prehliadkach. K tejto krásnej činnosti priviedla i svoje deti a v zbore má aj niekoľko svojich žiakov, z ktorých sú teraz jej spoľahliví a obetaví kolegovia. Tvrdí, že táto práca je je život a splnený životný sen. Na margo vlaňajšieho ocenenia Zlaté srdce aktívna šesťdesiatnička hovorí, že je to morálne ocenenie, ale i záväzok do ďalšej práce. „Sú to tisícky hodín, ktoré som venovala občanom, ktorí nás potrebujú, či už v tej peknej, alebo veľmi smutnej chvíli. To srdiečko bolo také zadosťučinenie aj pre moju rodinu, lebo keď sme mali doma rodinnú oslavu, narodeniny či meniny, často boli bezo mňa, lebo som musela ísť sobášiť alebo niekoho pochovať na večnosť. Patrí hádam aj mne, ale aj mojim blízkym, mojej rodine a vlastne aj mojim zpozárom, lebo to sú dve rodiny, ktoré sú pre mňa všetkým.“

Marta Svobodová sa venuje spevu a hudbe, sprevádzajú ju po celý život. Spieva od detstva, už ako malá si veľmi rada zanôtila so svojou starou mamou. Vynikajúcim spevákom bol aj jej otec, s ktorým dvojhlasne spievali, keď chodili po výletoch. Zúčastňovala sa aj na rôznych speváckych súťažiach. Ako prezradila, naplno sa spevu začala venovať na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, kde študovala slovenčinu a hudobnú výchovu so zameraním na spev. „V rámci pedagogickej fakulty som okamžite začala spievať v speváckom zbore, ktorý sa volal Mladosť. Tam som spievala päť rokov. Odnož toho umeleckého speváckeho zboru bol folklór, ku ktorému som, samozrejme, inklinovala. Tam som roky spievala ako sólistka. Zároveň som ale študovala vážny spev a chodila som na rôzne vysokoškolské súťaže, kde som spievala operné a operetné árie,“ vymenovala Svobodová. S úsmevom dodala, že na súťaži vo Zvolene si vyspievala svoju prvú kryštálovú súpravu, ktorú má dodnes.

Ani po vysokoškolskom štúdiu na spev nezanevrela a stále vystupuje. Spieva rôzne štýly, no ako povedala, väčšinou sú to chrámové veci. Mala 24 rokov, keď začala účinkovať v dychovej hudbe Hradovanka, do ktorej ju hneď po škole oslovil dirigent Jaroslav Brzák. V rámci zoskupenia je šéfkou speváckej zložky. „Medzitým som ako mladá zdedila detský spevácky zbor Pionier, ktorý sme neskôr premenovali na Lykovienky. Tam som spievala a pracovala s deťmi 25 rokov,“ priblížila Svobodová. Posledné dva roky opäť vedie miešaný spevácky zbor Nôta a pôsobia v ňom bývalí speváci Lykovienky, teraz sú to už dospeláci.

„Čo sa týka popovejšej muziky, tak cez dychovú hudbu som sa spoznala s muzikantmi Jankom Plichtom, Pavlom Piliarikom a Paľom Lackom. Oni ma stiahli do kapely ako speváčku a ja som dotiahla Milana Matuchu, riaditeľa Základnej umeleckej školy v Tisovci. Vlani sme oslávili 30 rokov, aj sme si spolu zahrali. Neskôr sme sa premenovali na kapelu Milénium. Od roku 2003 do kapely pribudol môj syn Juraj, mal vtedy 13 rokov. No potom sme sa my Tisovčania od nich oddelili a už 20 rokov hráme v zložení Svobodová, Matucha, Svoboda. Teraz sa voláme eSeMeS a stále intenzívne vystupujeme,“ uviedla Svobodová, ktorá si počas hudobnej kariéry mala možnosť zaspievať si s Ivanom Ožvátom. Ako priblížila, vie hrať na klavíri, na vysokej škole hrala tri roky na kontrabase a celkom slušne zahrá tiež na gitare. Dokonca podľa jej slov niekoľko rokov hrala v dychovke na bicích.

Marta Svobodová je matkou dvoch detí, syna Juraja a dcéry Lýdie. Lýdia sa narodila ako zdravé dieťa, no po zdravotných komplikáciách natrvalo stratila sluch. „Keď vám ochorie 18- mesačné dieťa po ťažkých antibiotikách a lekári vám povedia, že už počuť nebude, tak sa vám tak kus zrúti svet,“ hovorí Svobodová. Nevzdala sa však a všetky svoje sily nasadila do vzdelávania dcéry doma. Snažila sa ju pripraviť na život tak, aby necítila postihnutie. Neustále jej spievala, rozprávala sa s ňou a odmietala ju naučiť sa posunkovú reč. „Bola tak charizmatická, úžasná a dravá, že ja to poviem otvorene, aj vďaka spevu som ju naučila rozprávať tak, že na nej nepoznať, že je nepočujúca. Som na ňu neskutočné pyšná,“ zdôraznila Marta Svobodová. Lýdia sa v roku 2014 stala najkrajšou nepočujúcou ženou na svete, vyhrala súťaž Miss Deaf World. „Bola to odmena za tú drinu. Bolo to niečo úžasné, išlo mi roztrhnúť srdce,“ skonštatovala pyšná mama. Vo voľnom čase veľmi rada varí a pečie. Tvrdí, že je to pre ňu neskutočný relax. „No najradšej trávim čas so svojou rodinou. Dcéra Lýdia má syna Šimonka, bývame v jednom dome, oni sú hore, my dole, tak si teraz užívam chvíle s vnúčikom. On je môj život,“ uviedla Marta Svobodová.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. Svobodová