Dlhoročný pedagóg a riaditeľ základnej školy Ladislav Csúsz z Rimavskej Soboty zasvätil svoj život vzdelávaniu a práci s mladými ľuďmi. Matematiku a fyziku mal rád od detstva a podľa neho si k nim môže nájsť vzťah každý. „Aj tí, ktorí neboli najlepší, sa v živote uplatnili. Dôležité je nevzdať sa,“ hovorí pre vobraze.sk Ladislav Csúsz (79), ktorý v Rimavskej Sobote žije a pôsobí so svojou manželkou už vyše 50 rokov.
„Vzťah k deťom som mal vždy. Svoje predmety som mal rád od detstva. Keď som sa dostal na vysokú školu, dlho som neváhal a aj som ju dokončil,“ hovorí Csúsz.
Významnú časť kariéry spojil so Základnou školou na Šrobárovej ulici, neskôr známou ako Základná škola Mihálya Tompu s vyučovacím jazykom maďarským. Na škole pôsobil od roku 1991 až do odchodu do dôchodku v roku 2010. Počas tohto obdobia zastával viackrát funkciu zástupcu riaditeľa aj riaditeľa, no vždy zostal verný aj učiteľskej práci. „Do dôchodku som šiel ako obyčajný učiteľ. Učil som aj potom, keď som už nebol riaditeľ,“ hovorí Csúsz.
V jednej etape sa podľa jeho slov dokonca vzdal riaditeľskej funkcie pre vtedajšie pravidlá, ktoré neumožňovali, aby na jednej škole pôsobili manželia v riadiacej a pedagogickej pozícii. Rozhodol sa uprednostniť rodinu aj pedagogickú prácu a spolu s manželkou zostali učiť na tej istej škole.
Po odchode z riadiacej pozície sa ešte tri roky venoval vyučovaniu, ktoré ho napĺňalo najviac. Tvrdí, že problémy v školstve boli vždy, no podstata práce učiteľa sa nemení. „Dôležité je vydržať a nevzdať sa pri prvých prekážkach,“ hovorí Csúsz, ktorému poslanci odsúhlasili koncom marca Cenu mesta. „Ocenenie ma prekvapilo a zároveň potešilo. Myslel som, že sa na mňa už zabudlo, už 15 rokov som na dôchodku,“ priznáva pedagóg. Koncom mája oslávi životné jubileum a na svoju pedagogickú dráhu spomína s pokorou.
Pod jeho vedením vyrástlo množstvo talentovaných žiakov, ktorí mali úspechy aj na súťažiach. „Určite ich bolo viac ako sto. Dosahovali prvé, druhé aj tretie miesta na matematických olympiádach,“ hovorí Csúsz. So žiakmi sa zúčastňovali aj súťaží v Maďarsku, kde pravidelne patrili medzi úspešných účastníkov. „Bývalo nás dosť dobrých žiakov, že nás pozývali,“ dodáva. Okrem matematických aktivít sa venovali aj literárnym súťažiam, čím podporovali všestranný rozvoj žiakov. Pravidelne robili aj výber žiakov do matematických tried, kde sa sústredili talentovaní študenti. „Dôležité bolo, že keď sme niečo začali robiť, pokračovali sme v tom roky. Sám by to človek nedokázal, potrebná je podpora komunity,“ zdôrazňuje.
Pôsobenie Ladislava Csúsza nebolo len o vyučovaní. Organizoval súťaže, matematické olympiády, výlety či cyklovýlety, do ktorých zapájal žiakov, kolegov aj rodičov. Spoločne precestovali Slovensko a nazbierali množstvo zážitkov.
Významnú úlohu v jeho profesijnom aj osobnom živote zohrala manželka, ktorá je rovnako učiteľkou. „Bez nej by som nedokázal urobiť to, čo sa podarilo. Vždy sme robili spolu,“ hovorí. Manželia Csúszovci spolu žijú v Rimavskej Sobote viac ako 50 rokov. Jeho manželka Ilona učila na základnej škole, ktorú sama kedysi navštevovala ako žiačka. „Keď som potreboval pomoc, vedel som, na koho sa obrátiť,“ dodáva Csúsz, ktorý je rodákom z dedinky Prša v okrese Lučenec. Svoju pedagogickú kariéru začínal na základnej škole v Hosticiach, kde pôsobil 12 rokov. Neskôr pracoval aj ako vedúci a metodik na Okresnom pedagogickom stredisku v Rimavskej Sobote.
Počas svojej kariéry sa angažoval aj v Zväze maďarských pedagógov na Slovensku, kde sa podieľal na organizovaní letných univerzít pre učiteľov. Tie sa konali každoročne a podľa Csúcza slúžili na výmenu skúseností aj ďalšie vzdelávanie pedagógov.
Na otázku, čo považuje za najdôležitejšie v učiteľskom povolaní, odpovedá jednoducho: „Človek má mať rád svoje povolanie, predovšetkým svoje predmety, ale treba sa tomu aj venovať a rozvíjať sa a tým podporovať aj deti.“ Začínajúcim učiteľom dlhoročný pedagóg odporúča, aby mali radi svoje povolanie a boli každý deň pripravení na spoluprácu so žiakmi.
Zdroj: vobraze.sk
