Pochádza z Rimavskej Soboty, je absolventkou rimavskosobotského gymnázia, no vyše dvadsať rokov pôsobí v Bratislave. Ako tvrdí, rada sa vracia do svojho rodného mesta a cíti sa stále ako Soboťanka. Jej meno je Lucia Šikudová (za slobodna Petrincová). So športovou žurnalistikou bola spätá od vysokoškolského štúdia.
K novinárčine pričuchla už na Základnej škole Š. M. Daxnera, kde so spolužiačkou založili školský časopis Klebetník. V tom čase ani nepomyslela na to, že v dospelosti by sa touto profesiou živila. Aj keď jej snom bolo vyštudovať učiteľstvo, kde dokonca skúsila prijímačky na vysokú školu v odbore slovenčina – dejepis, no k zmene jej výberu školy ju prehovorila učiteľka slovenčiny na gymnáziu. „Impulzom pre mňa bola skvelá pedagogička na gymnáziu v Rimavskej Sobote Marta Hlušíková, ktorá ma učila slovenčinu a nezdalo sa jej, žeby som mala ísť študovať moje vysnívané učiteľstvo. Tak ma skúšala prehovoriť na právo, to jej nevyšlo, ale žurnalistika áno. I keď štúdium žurnalistiky bolo v tom čase dosť teoretické, škola mi priniesla mnoho kontaktov a následne vďaka inzerátu na katedre aj prvú prácu,“ zaspomínala si pre vobraze.sk Lucia Šikudová.
V priebehu štúdia žurnalistiky na Univerzite Komenského sa jej naskytli prvé pracovné príležitosti, ktoré odštartovali jej kariéru novinárky. Od začiatku bola rozhodnutá sa venovať športovej žurnalistike a o inom smere ani neuvažovala. Šport sledovala už ako malé dieťaťa. Všetko to odštartovala olympiáda v Calgary 1988. Doteraz má odložené zápisky a výstrižky z novín. Viedla si štatistiky futbalistov, hokejistov, klubov či reprezentácií. So svojim ocinom sledovala futbal, hokej, tenis, skoky na lyžiach a bez neho aj krasokorčuľovanie. Už počas štúdia na vysokej škole začala pracovať na tenisovom zväze a chodila na večerné služby do viacerých denníkov.
„Na tlačovom oddelení Slovenského tenisového zväzu som pracovala v zväzovom časopise, čo bola obrovská životná aj pracovná skúsenosť. Mala som tam vyše 80-ročného šéfa, uznávaného novinára a bývalého volejbalistu, ktorý sa teda nemaznal a makali sme ako za starých čias. I keď to bolo fajn a Eduard Bednárik tvrdil, že mi to raz prenechá, mesačník bol pre mňa trochu nuda, takže som v 4. ročníku na vysokej škole nastúpila do denníka Národná obroda. Bol tam skvelý mladý kolektív, mala som šancu cestovať na zápasy futbalovej či hokejovej reprezentácie, získala som veľké množstvo kontaktov. Po zániku denníka sme sa celá redakcia presunuli do denníka 24hodín. A potom prišla ponuka z vydavateľstva 7PLUS, kde pripravovali nový denník Plus jeden deň. V ňom som strávila 12 rokov. Väčšinu času ako editorka športu. Po krátkom oddychu som zakotvila na Slovenskom futbalovom zväze, kde pôsobím už päť rokov,“ priblížila Lucia svoju doterajšiu kariéru. Býva v Bratislave.
Pracuje na PR oddelení Slovenského futbalového zväzu. Do jej pôsobnosti spadajú digitálne média, oficiálny web zväzu, sociálne siete a newsletter. Ako prezradila, PR manažér prestáva byť okamžite klasickým novinárom. Práca na PR je z jej pohľadu ťažšia, lebo sa musím predať “produkt firmy”, vymyslieť spôsob, tému, aby bol zaujímavý pre ľudí, pre médiá. Na PR oddelení musí byť človek pripravený aj na krízové komunikácie, ale v práci vie využiť znalosti a skúsenosti z práce novinára. Oba brehy majú pre a proti. Keďže si vyskúšala obidve pozície, podľa nej je práca novinára jednoduchšia, než práca PR manažéra. „Moja práca je dynamická a akčná. Stretávam sa s množstvom ľudí, aktuálne aj s našimi futbalistami a najmä som súčasťou dobrého tímu. Asi som trochu divná, ale rada pracujem pod tlakom, roky v denníku ma vycvičili. Najradšej mám dni, keď sa hrá zápas reprezentácie a ja už mám presný plán, čo musím urobiť, stihnúť. Adrenalín stúpa už asi tak hodinu pred zápasom a zaspať dokážem až niekoľko hodín po ňom, asi horšie ako samotní futbalisti,“ uviedla Lucia Šikudová.
Počas svojej bohatej kariéry navštívila množstvo veľkých športových podujatí. V roku 2005 sa zúčastnila na jej prvom hokejovom šampionáte v Rakúsku. O tri roky neskôr na MS v kanadskom Halifaxe, kde hokejisti spod Tatier bojovali o záchranu. Ako novinárka prinášala správy aj z dejiska futbalového barážového stretnutia o postup na MS 2006, keď Slováci hrali v Madride s domácim Španielskom. S Artmediou Petržalka zažila zápasy v Lige majstrov, zážitkom pre ňu bolo aj finále Davis Cupu s Chorvátskom, semifinále Fed Cupu s Dominikou Cibulkovou a Danielou Hantuchovou v Moskve, či v roku 2010 prvý zápas Pavla Demitru v KHL. Naň spoločne s kolegami cestovali autom 16 hodín do Minska.
Voľný čas trávi so svojím manželom Slavomírom, s ktorým cestujú na netradičné miesta Slovenska, a tak spoznávajú jeho zákutia. Okrem toho mu počas včelárskej sezóny pomáha pri prácach so včelami. Rada si vychutná dobrú kávu, prečíta knihy a radosť jej robia synovci Domko a Lukino, malí futbalisti. Relaxovať sa snaží aj pri skladaní rôznych puzzle.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album L. Šikudovej
