Od prvého augusta je funkciou riaditeľky Strednej odbornej školy v Hnúšti poverená Janette Ferancová, doterajšia zástupkyňa. Pre vobraze.sk to uviedla odborná referentka pre komunikáciu Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Vanesa Čierna. Ako doplnila, poverenie je povinnosťou a kompetenciou zriaďovateľa školy. Ním je BBSK. „Janette Ferancová bola doteraz poverená riaditeľom školy podľa Zákonníka práce zastupovaním štatutárneho orgánu – riaditeľa školy v čase jeho neprítomnosti,“ ozrejmila Čierna. Tá potvrdila, že správa budovy bývalého Gymnázia M. Hrebendu naďalej spadá pod SOŠ v Hnúšti.

Dve funkčné obdobia bol riaditeľom SOŠ Miloš Mäsiar. To druhé mu skončilo 31. júla. Od začiatku augusta už na škole nepôsobí, a to ani na inom poste. Mäsiar minulý mesiac pre vobraze.sk uviedol, že dve funkčné obdobia v riaditeľskej funkcii stačia. „Keď som nastúpil do funkcie riaditeľa, veľmi som sa tešil na prácu. Nebol som predtým v tejto škole. Už vtedy som však hovoril, že je to na dve funkčné obdobia. Tak som bol stále nastavený,“ dodal.

Výberové konanie na obsadenie riaditeľského kresla nebolo na konci júna úspešné. Záujem oň prejavili dvaja uchádzači (Marián Petrok, Anna Kožiaková). „Žiaden z pozvaných uchádzačov nebol úspešný vo výberovom konaní,“ uviedla krajská odborná referentka pre komunikáciu Vanesa Čierna. Informovala tiež o tom, že BBSK vyhlásil opakované výberové konanie 8. júla. Záujemcovia o riaditeľskú funkciu sa môžu prihlásiť do 19. septembra. Plánuje sa Janette Ferancová uchádzať o riaditeľskú funkciu v opakovanom výberovom konaní? „Uvažujem o tom,“ odvetila.

Od začiatku septembra minulého roka sa hnúšťanská SOŠ spojila s tou tisovskou. Rozhodli o tom poslanci Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja. Niekdajšia tisovská škola sa stala elokovaným pracoviskom Strednej odbornej školy v Hnúšti. Jej elokované pracovisko pribudlo aj v Rimavskej Sobote.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Poverenou šéfkou Strednej odbornej školy v Hnúšti sa stala Ferancová, na poste riaditeľa skončil Mäsiar first appeared on vobraze.sk.</p>

Žiaci ôsmeho a deviateho ročníka pozor! Evanjelické gymnázium v Tisovci vás pozýva na Deň Otvorených Dverí. Konať sa bude vo štvrtok 30. januára 2025 o 08:45 hod.

Čo ponúkame?

• dôkladnú prípravu na  prácu a štúdium doma aj v zahraničí,
• angličtinu ako študijný a pracovný jazyk,
• každodenný kontakt so zahraničnými lektormi, ktorí posilňujú  jazykové  zručnosti v angličtine,
• rešpektujeme učebné štýly našich žiakov a podporujeme ich v individuálnom  smerovaní,
• rozvíjame vedomosti a zručnosti v oblasti informačných technológií,
• rozvíjame kľúčové kompetencie pre 21. storočie – kritické myslenie, konštruktívnu a slušnú komunikáciu, kreativitu a schopnosť pracovať v tíme,

HODNOTY SÚ PRE NÁS ROVNAKO DÔLEŽITÉ, AKO VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI.

Zaregistrujte sa cez uvedený formulár a zabezpečte si miesto.

Viac informácií o škole sa dozviete aj vo videu

Tešíme sa na stretnutie s Vami

Adresa: Evanjelické gymnázium
Jesenského 836/3, 980 61 Tisovec
email: skola@egt.sk, riaditel@egt.sk
facebook : EGT
instagram: egt_highschool

Zdroj: PR-článok, EGT Tisovec

<p>The post Bilingválne gymnázium v Tisovci prináša vzdelávanie pre budúcnosť, zakorenené v hodnotách. Pozýva na DoD first appeared on vobraze.sk.</p>

Futbalový brankár Július Nôta z Rimavskej Soboty, pôsobiaci v MFK Dukla Banská Bystrica, úspešne ukončil štúdium na vysokej škole. Na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici vyštudoval učiteľstvo telesnej výchovy a geografie. „Chcel by som sa teraz venovať naplno futbalu. V Dukle mám zmluvu do konca júna. Uvidíme, čo bude potom. Viem si predstaviť, že budem v budúcnosti učiteľom. V rámci praxe ma učenie detí bavilo,“ povedal pre vobraze.sk Július Nôta (24). Podľa jeho vyjadrenia by veľmi rád zostal v najvyššej súťaži čo najdlhšie. „Ak by to však nebol v najbližšom období prvoligový klub, nič sa nedeje. Mojím cieľom je pravidelne chytať. Myslím si, že mi môže pomôcť aj pôsobenie v nižšej súťaži, kde by som mal vyššiu minutáž medzi tromi žrďami,“ dodal.

V B. Bystrici nedostal v uplynulých dvoch sezónach príležitosť v prvoligovom stretnutí. Zápasovú prax mal na jej farme, teda v drese druholigového MFK Dolný Kubín a v predchádzajúcej sezóne tiež v pohári. V ročníku 2023/2024 odchytal deväť zápasov za Dolný Kubín. „Je to málo. Myslím si, že ich mohlo byť viac. Mrzí ma aj moje zranenie kolena, ktoré ma vyradilo na dva – tri mesiace,“ priblížil Nôta.

Spomínané zápasy odchytal ešte na jeseň, v jarnej časti nenastúpil ani v dolnokubínskej svätyni. „Samozrejme, že som chcel odchytať aj ďalšie zápasy. Na tréningoch v Dukle som robil maximum, aby tá šanca prišla, avšak nestalo sa. Do Dolného Kubína prišiel v zime nový tréner, ktorý si doniesol svojho brankára, ktorý chytal. Šancu som od neho nedostal,“ uviedol Július Nôta.

Na druholigovej scéne už preukázal, že si vie zastať svoju úlohu medzi tromi žrďami. Podľa jeho slov by ho popri brankárskej kariére lákalo aj trénovanie mládeže. „Momentálne mám len C – licenciu. Chcel by som si časom urobiť vyššie licencie zamerané aj priamo na brankárov,“ podotkol. S kariérou začínal v ŠK Tempus R. Sobota, odkiaľ zamieril do MŠK R. Sobota. Do banskobystrickej Dukly viedli jeho kroky v dorasteneckom veku. V treťoligovom áčku R. Soboty bol neskôr na polročnom hosťovaní.

Obhajobu diplomovej práce a magisterské štátnice mal minulý týždeň. „Každopádne som rád, že sa mi podarilo úspešne dokončiť štúdium. Predstavuje to pre mňa aj takú úľavu. Po rokoch učenia a písania seminárnych prác už mám niečo v rukách. Aj som to už oslávil. Učil som sa priebežne a tesne pred štátnicami som si len opakoval, čo bolo treba,“ vyjadril sa.

Prezradil, že je skôr ten typ, čo stresuje. „Hlavne posledné dva – tri dni pred štátnicami som mal stres. Ale akonáhle sa začali, tak to zo mňa opadlo a cítil som sa dobre,“ ozrejmil s tým, že témou jeho diplomovky bol monitoring vyučovania futbalu na základných školách. „Chodil som na dennú formu štúdia a mal som individuálny študijný plán, aby som to stíhal zladiť s futbalom. Promócie by sme mali mať na konci júna,“ povedal Július Nôta.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album J. Nôtu, FB MFK Dukla B. Bystrica

<p>The post Brankár Nôta z R. Soboty úspešne ukončil vysokoškolské štúdium. Má cieľ pravidelne chytať first appeared on vobraze.sk.</p>

Renata Berkyová (38) z Veľkých Teriakoviec pracuje v Ústave pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky v Prahe. Do českej metropoly sa presťahovala asi pred 18 rokmi vďaka štúdiu romistiky na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity. V súčasnosti je doktorantkou na Ústave hospodářských a sociálních dějin FF UK. Odborne sa venuje hlavne rómskemu holokaustu, jeho pripomínaniu a politike pamäte. To, že na sebe neustále pracuje, dokresľuje aj skutočnosť, že sa jej podarilo získať štipendium na The United States Holocaust Memorial Museum vo Washingtone. Svoju štvormesačnú stáž v USA zaháji začiatkom roka.

Rada sa vracia do rodnej krajiny, ktorej krásy ukazuje aj svojim dvom deťom. Priznáva však, že je to menej často, ako by si priala. V okrese Rimavská Sobota podľa jej slov má veľa rodinných príbuzných, medzi ktorých patrí napríklad aj jej sesternica, výtvarníčka Šarlota Bottová. ,,So Šárikou, ako jej doma hovoríme, udržujeme krásny vzťah. Som hrdá, že jej práce boli vystavené okrem iných slovenských miest aj v gemerskom múzeu,“ hovorí pre vobraze.sk Renata Berkyová. Návštevu Slovenska vždy skĺbi aj so zaujímavým výletom, aby aj jej deti poznali krajinu, odkiaľ ich mama pochádza. Naposledy navštívili s rodinou rozhľadňu Maginhrad. Okrem rodinných príbuzných sa vždy rada stretne aj so svojou kamarátkou z gymnázia Martinou, ktorá učí na Základnej škole na Teplom Vrchu. Budúci rok ich čaká maturitné stretnutie po dvadsiatich rokoch z rimavskosobotského gymnázia, na ktoré sa Renata veľmi teší.

Počas svojho dospievania bola skautkou v Rimavskej Sobote. Ako spomína, práve tam sa naučila mnoho zaujímavých vecí a z tohto obdobia čerpá dodnes. ,,S manželom organizujeme v Čechách klasické letné tábory, na ktorých vedieme nielen naše, ale aj ostatné deti k dôležitým životným hodnotám,“ hovorí Renata a dodáva, že obdobie strávené na skautingu bolo pre ňu formujúce do ďalších rokov.

„Jedno z ďalších príjemných miest, kam som vždy rada a často chodila, bola mestská knižnica. Pracovala tam na detskom oddelení pani Zubová – zhodou okolností maminka Samuela Zuba, ktorý istý čas viedol slovenský skauting v Rimavskej Sobote,“ poznamenala.

,,Mojim plánom nebolo dostať sa z regiónu preč. Do Prahy som odišla študovať, pretože romistika na Karlovej univerzite je unikátny odbor s kvalitnou výukou na vysokej úrovni,“ tvrdí Renata, ktorej veľkou oporou počas štúdia boli jej rodičia.

Profesne sa venuje rómskym dejinám, v ktorých postupne odkrýva aj vlastnú rodinnú históriu. Tá, ako mnoho ďalších iných, pocítila kruté obdobie druhej svetovej vojny a po nej nástup socializmu. ,,Možno málokto napríklad vie, že na prelome 60. a 70. rokov v Rimavskej Sobote fungovala pobočka významnej organizácie Zväzu Cigánov-Rómov, ktorú na celoslovenskej úrovni spoluzakladal a viedol Anton Facuna – významný rómsky partizán a účastník SNP. Je teda možné, že v budúcnosti sa aj moje kroky v rámci historického bádania presunú viac do Rimavskej Soboty a okolia,“ zmieňuje sa Berkyová a dodáva, že rómske dejiny sú vždy neoddeliteľne prepojené s lokálnymi udalosťami a históriou, len sa o nich väčšinou nedozvedáme v učebniciach. Tieto medzery sa Berkyová snaží zaplniť aj vďaka svojmu vlastnému výskumu.

Okrem ďalších aktivít sa venuje aj literatúre a literárnej tvorbe. Veľmi kladne boli prijaté jej publikované básne na stránkach Romea.cz. Jej tvorba bola zahrnutá do rómskeho vydania časopisu pre svetovú literatúru PLAV (11/2011) či do antologií tvorby rómskych autorov vydaných na Slovensku a v Nemecku. V minulosti sa podľa Berkyovej jej príspevky objavovali aj na literárnych čítaniach a festivaloch poézie. Spolupracuje s vydavateľstvom rómskej literatúry Kher.

Renata Berkyová má dve deti. Jej bratom je Pavel Berky, ktorý sa preslávil nielen ako módny návrhár, ale aj ako nádejný kuchár. Do kulinárskej brandže sa dostal vďaka šou MasterChef Česko, kde skončil na treťom mieste. Je autorom ocenenej kuchárskej knihy, žije taktiež v Prahe.

Módny návrhár Pavel Berky zahviezdil v kulinárskej šou a vydal knihu receptov

Zdroj: vobraze.sk, Foto: album Renata Berkyová

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Rodáčka z Teriakoviec zostala po štúdiách v Prahe. Zo skautingu v R. Sobote čerpá dodnes first appeared on vobraze.sk.</p>

Profesionálne sa venoval folklórnemu tancu, teraz sa chce stať záchranárom. Tomáš Husár z Hrnčiarskych Zalužian tancoval v renomovanom Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK). Teraz si plní detský sen a chce sa stať záchranárom.

Tomáš pracuje ako vodič záchranky. Ako prezradil, už od detstva mal sen dostať sa k hasičom alebo záchranárom. „S týmto cieľom som aj nastupoval ako 15-ročný na Strednú zdravotnícku školu v Lučenci, že sa nechcem venovať nemocničnej zdravotnej starostlivosti a viac – menej som inklinoval k záchranárstvu. SĽUK bola len taká odbočka a po skončení pôsobenia v súbore som dostal možnosť vrátiť sa naspäť k tomuto môjmu snu a snažím sa v ňom dostať čo najďalej,“ vysvetlil pre vobraze.sk mladý zdravotník Tomáš Husár (25). V SĽUK-u skončil pred dvomi rokmi. Popri svojej práci študuje záchranársky program na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave. Je to doplnkové štúdium, ktorým si každý môže po maturite doplniť a rozšíriť svoje vedomosti.

Štúdium je trojročné a ukončuje sa maturitnou skúškou. „Teraz som druhák a o rok a pol, keď by som mal ukončiť toto štúdium, by som mal byť už plnohodnotný záchranár,“ povedal Tomáš. Podľa jeho slov je v prvom ročníku veľa teórie, no druhý je už živší. Ich prax momentálne prebieha v ružinovskej nemocnice, kde budúci zdravotníci na oddeleniach skúšajú a trénujú výkony pod dohľadom zdravotných sestier a lekárov. „V treťom ročníku by sme už mali mať aj prax na záchrankách,“ doplnil Tomáš. Hovorí, že táto práca ho veľmi baví a myslí si, že aj dlho bude. „Veľmi ma dokáže zohriať pri srdiečku, keď dokážeme pomôcť človeku, ktorý to potrebuje,“ zdôraznil.

Tomáš z časových dôvodov ukončil po roku štúdium na FTVŠ v Bratislave. Spoluprácu skončil aj v tanečnej škole pre deti. Tancu sa však venuje príležitostne naďalej. Objavuje sa ako tanečník v novooživenom predstavení Na skle maľované, za ktorým je režisér Ján Ďurovčík. Podľa Tomášových slov sa do projektu dostal cez známeho zo SĽUK-u, keď hľadali chlapcov, ktorí sa venovali folklóru. „Po nejakom čase som dostal ponuku robiť s Jánom Ďurovčíkom program Cigáni idú do neba, v ktorom Slovenské divadlo tanca spolupracuje s Cigánskymi diablami. Keďže medzi chalanmi boli prevažne „sľukári“, ktorí tam chodili vypomáhať a oni nemohli, tak urobili novú partiu a do nej som sa dostal ako náhradník,“ spomína Tomáš.

Vďaka tomuto angažmánu dostal v júni tohto roku až do Abú Zabí, hlavného mesta Spojených arabských emirátov. Prezradil, že to bol jeho prvý dlhší let a bol plný očakávaní z nových zážitkov. „Leteli sme z Viedni a pristáli v Dubaji, tam má úplne uchvátilo to obrovské letisko. Do Abú Zabí sme sa potom presúvali autobusom. Viac-menej ma ohúrilo všetko, od architektúry, podnebia, mora, ľudí, všetci boli zlatí, milí. No najväčší šok sme zažili z teplôt, lebo cez deň tam bolo vyše 50 stupňov a vtedy sa vôbec nedalo normálne prechádzať po ulici. V podstate sme deň strávili buď na hoteli, alebo v divadle na skúškach, “ spomína.

Vianoce sú pre neho hlavne o stretnutí s najbližšími. „Som rád, keď sa vždy dokážeme stretnúť všetci tí, ktorí sa máme radi,“ hovorí Tomáš. Na 24. december sa mu podarilo vymeniť si službu, a tak si mohol štedrovečernú večer užiť doma v Hrnčiarskych Zalužanoch. Ako prezradil, na Štedrý deň dodržiavajú pôst, čiže ráno zjedia rybaciu pomazánku a do večere sa už nič nemôže jesť. „No pri tých všetkých prípravách, chystaní večere a pri tom vianočnom zhone u nás nikto na to jedlo ani nepomyslí, až kým ho neuvidí na tom stole,“ hovorí s úsmevom Tomáš Husár. Na štedrovečernom stole u nich nesmú chýbať tradičné jedlá ako kapustnica, šalát či vyprážaná ryba. Tomáš šiesty rok žije v Bratislave, no domov sa vždy rád vracia. Aj do Klenovca, medzi svojich niekdajších kolegov a kamarátov z folklórneho súboru Vepor.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album Tomáša Husára

<p>The post Tomáš z Hrnčiarskych Zalužian tancoval v SĽUK-u. Chce sa stať záchranárom first appeared on vobraze.sk.</p>

Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej navštevuje v prebiehajúcom školskom roku 98 žiakov. Pre vobraze.sk to uviedla vedúca oddelenia komunikácie Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Lenka Štepáneková. „V porovnaní s predchádzajúcim školským rokom je toto číslo nižšie,“ doplnila s tým, že v súčasnosti je možné študovať na tomto gymnáziu už len v štvorročnej forme. „Súvisí to ako s nepriaznivým demografickým vývojom v regióne, tak aj so znížením normatívu pre prvé štyri ročníky osemročných gymnázií,“ ozrejmila.

Podľa jej vyjadrenia má zo sociálnych faktorov na školu najsilnejší vplyv práve spomínaný demografický vývoj v regióne Revúcej. „Už niekoľko rokov pozorujeme znižovanie počtu žiakov, ktorí sa hlásia na školy. Tento vývoj bude, žiaľ, aj v nasledujúcich pár rokoch. Ďalším dôvodom nižšieho záujmu žiakov o školu je fakt, že žiaci 9. ročníkov ZŠ vo veľkej miere odchádzajú do iných regiónov. Aj na absolventoch tejto školy, ktorí skončia VŠ, badať snahu odísť z regiónu za lepšími pracovnými príležitosťami, čo nemá pozitívny vplyv na rozvoj a pozdvihnutie mesta,“ priblížila Lenka Štepáneková a pokračovala: „Taktiež stúpa počet detí z málo podnetného prostredia, ktoré nedosahujú potrebné výsledky pre štúdium na gymnáziu, spolu s nezamestnanosťou to môže mať vplyv na preferovanie odborného školstva pred všeobecným.“

Hovorkyňa BBSK uviedla, že v aktuálnom školskom roku otvorili na Gymnáziu M. Kukučína od septembra jednu triedu prvého ročníka štvorročnej formy štúdia. „Škola má všetky ročníky štvorročného štúdia,“ poznamenala. Ako Štepáneková dodala, vzdelávanie v osemročnej forme štúdia prebieha len v dvoch ročníkoch – v sexte a oktáve, čo je maturitný ročník.

Ešte pred pár rokmi mohli študenti navštevovať bývalé Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej. V aktuálnom školskom roku je menej gymnázií v regióne. Medzi bývalé sa totiž zaradilo Gymnázium M. Hrebendu v Hnúšti.

Zdroj: vobraze.sk, foto: FB Gymnázium M. Kukučína.

<p>The post Na Gymnáziu M. Kukučína v Revúcej je možné študovať už len v štvorročnej forme first appeared on vobraze.sk.</p>

Alexandra Patakyová (24) z Rimavskej Soboty sa hudbe venuje odmalička. Počas svojich stredoškolských čias okúsila lavice dvoch košických konzervatórií a v súčasnosti študuje odbor operný spev na Ostravskej univerzite. Zároveň je učiteľkou a svoje skúsenosti v umeleckej oblasti s radosťou odovzdáva svojim žiakom v jej rodnom meste.

Rodina milujúca hudbu
Talentovaná speváčka navštevovala od detstva Základnú umeleckú školu v Rimavskej Sobote. Mala na nej viaceré učiteľky spevu. K hudbe ju však doviedla najmä jej rodina. „Moji rodičia milujú hudbu skoro každého žánru a starí rodičia ju milovali tiež. Vyrastala som na funky hudbe, na maďarských, slovenských či rómskych ľudových piesňach, žiadna klasická hudba,“ priblížila pre vobraze.sk Alexandra Patakyová.

Keď navštevovala ZUŠ, nehrala na žiadny hudobný nástroj, no neskôr počas štúdia na konzervatóriu musela túto zručnosť nadobudnúť. „Na konzervatóriu som to musela dobehnúť za tri mesiace. Veru som si občas za tým klavírom aj poplakala. Mala som prísneho pedagóga klavíra, ale som za to dodnes vďačná,“ uviedla.

Rozhodnutie o umeleckej kariére
K štúdiu operného spevu Alexandru inšpirovala najmä jej učiteľka spevu na ZUŠ Mária Baloghová, na ktorú spomína veľmi rada. „Navštevovala som aj spevácky zbor Bona fide, s ktorým táto moja učiteľka spolupracovala na veľkom diele od Antonína Dvořáka – Te deum. Počas jednej skúšky v Dome kultúry na veľkom plátne premietali záznam koncertu Bona fide, kde v úlohe sólového sopránu spievala Mária Baloghová. Keď som počula začiatok jej vstupu „Sanctus, sanctus,“ bola som unesená.“ Práve toto bol okamih, keď sa mladá Soboťanka definitívne zamilovala do operného spevu.

Tri roky Alexandra Patakyová navštevovala Konzervatórium na Timonovej ulici v Košiciach, odkiaľ však prestúpila na Konzervatórium Jozefa Adamoviča, rovnako v Košiciach. Tam vyštudovala operný spev. „Prestúpila som hlavne kvôli tomu, že si ma do svojej triedy pod ochranné krídla zobrala profesorka Tatiana Paládiová – Paľovčíková. Vlastne dodnes je mojou veľkou a významnou učiteľkou. Keď mám nejaký problém so spevom, hneď si idem po radu práve k nej. Do konca života jej budem vďačná za všetko, čo ma naučila a čo ma stále učí. Vďaka nej sa stalo moje štúdium na konzervatóriu vrúcnou lásku k umeniu,“ podotkla.

Ostravská univerzita a práca na plný úväzok
Alexandra potom zamierila do Česka, študuje operný spev na Ostravskej univerzite. Momentálne je v poslednom, bakalárskom ročníku a nezaháľa ani v pracovnej oblasti. Svoje skúsenosti odovzdáva ďalším generáciám hudobníkov na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Rimavskej Sobote. Hudba a učenie v praxi ju veľmi napĺňa. Podľa jej slov by najradšej pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu už na Slovensku, pretože chce byť bližšie k svojmu domovu. Zároveň v Rimavskej Sobote úzko spolupracuje s korepetítorkou Viktóriou Novákovou Kubliakovou.

Sólové aj zborové skúsenosti
Počas štúdia v Košiciach dostala ako študentka viackrát príležitosť spievať s filharmonickým zborom a orchestrom. V druhom ročníku pôsobila celý rok ako sólistka v jazzovo-gospelovom zbore. Väčšinou však vystupovala najmä ako sólistka s klavírnym sprievodom na koncertoch v menších mestách. Na vysokej škole v rámci spolupráce univerzity s divadlom ako študentka spievala aj v zbore a vyskúšala si aj menšiu divadelnú rolu.

Alexandra sa v oblasti umeleckého smerovania orientuje na širšiu žánrovú škálu. „V každej piesni, populárnej, klasickej či v opernej árii hľadám emóciu, ktorá mi je blízka, ktorú by som vedela precítiť. Potom už nezáleží na tom, o aký žáner sa jedná. Spievam operu, džez, funky, R&B, hip hop, blues, ľudové piesne, rómske a maďarské piesne. Toto sú žánre, v ktorých sa pohybujem. Najbližšie budem spievať na koncerte Miley Cyrus,“ hovorí so smiechom.

Úspechy vo víre koncertov
Štúdium na konzervatóriách prinieslo so sebou Alexandre možnosť dvakrát sa zúčastniť na medzinárodnej súťaži vo Vrábľoch, kde sa síce neumiestnila, ale pridanou hodnotou boli pre ňu najmä nadobudnuté skúsenosti v technickej oblasti, keďže súťažila najmä so staršími opernými speváčkami.
Za svoj najväčší úspech považuje každú chvíľu strávenú spievaním a státím na javisku, tvorením umenia skrz hudbu, či už v duchu opery, alebo gospelu, popu i funky. „Mojím úspechom bol aj koncert vo Veľkom Klíži, kde som si mohla zaspievať s mojou učiteľkou. Takisto za silnú spomienku považujem aj môj absolventský koncert na konzervatóriu, spievanie v Paríži so zborom Bona fide, spievanie gospelových černošských piesní v Bratislave v dóme sv. Martina ako sólistka, kedy som rozhýbala hudbou kostol, ale aj mnoho iných momentov. Aktuálne som vo víre koncertov a zakaždým je to pre mňa silný zážitok.“

Momenty s rodinou, hudbou a tichom
Voľného času jej veľa nezostáva. „Mám pocit, že študujem, spievam a pracujem v jednom kuse. Ale keď sa mi naskytne voľná chvíľa, jednoznačne ju trávim s mojou rodinou a mojou láskou. Som veľmi vďačná mojím rodičom, že sú mi oporou.“ Medzi jej záľuby patrilo aj maľovanie či písanie poézie. Aktuálne však najradšej trávi čas spájaním príjemného s užitočným za klavírom, aby bola pripravená na výuku svojich žiakov či na svoje koncerty. Podľa jej slov sa učí hrať i Aliciu Keys a snaží sa chápať tú krásnu harmóniu. „Prezradím však, že keď som úplne sama, mám rada ticho. Uvarím si čierny čaj s citrónom a či prší, sneží alebo svieti slnko, vychutnávam si ho za ticha,“ dodala s úsmevom.

Emócie v tónoch hudby
Hudba pre Alexandru znamená všetko. Preciťuje pomocou nej každú svoju emóciu, či je to radosť, alebo smútok. Práve preto sa nebráni rýchlym áriám Vivaldiho či piesňam Arethy Franklin, rapu a žánru funky, no zároveň ani melancholickému koncertu č. 2 od Rachmaninova či Lane del Rey. „Hudba, no celkovo umenie, v sebe nosí ľudskú dušu, nejakú výpovednú hodnotu, ktorú v danej chvíli ten autor prežíval. Jedná sa o celú škálu emócii, ktoré nám umožňujú dať zo seba von smútok, či prežiť lásku a radosť intenzívnejšie. S hudbou sa človek jednoducho necíti byť sám. Na základe tejto empatie dokáže hudba vyliečiť jednotlivca, a tak aj celú masu ľudí. Myslím si , že keby sa ľudia viac zaoberali hudbou, umením, na svete by bolo menej nenávisti,“ podotkla.

Vidí sa najmä v prítomnosti
„Ukončenie štúdia je na jednej strane dôležité, ale na druhej strane sa nedržím predstavy, kde sa vidím po ukončení štúdia. Ja sa vidím už teraz, v prítomnosti. Pracujem na tom, aby som sa pohybovala čo najviac v praxi, pretože tá ma zatiaľ dokázala naučiť najviac,“ uviedla Alexandra. Veľmi ju baví učiť, ale aj spolupracovať so svojimi kolegami na rimavskosobotskom konzervatóriu, s ktorými sú si vždy vzájomnou oporou pri kreatívnom tvorení. „Som vďačná za to, že moja práca môže byť aj mojím koníčkom. Moja budúcnosť teda prebieha práve teraz a veľmi sa teším na ďalšie a ďalšie príležitosti koncertov a spoluprácu s mojimi žiakmi,“ skonštatovala Patakyová.

Zdroj: Simona Kántorová, foto: album A. Patakyovej

<p>The post Alexandra z R. Soboty študuje operný spev v Česku. Skúsenosti odovzdáva mladým hudobníkom first appeared on vobraze.sk.</p>

Kinga Kislingerová žije, aby tancovala. Tanec, ktorý kedysi patril len medzi niektoré z jej mnohých voľnočasových aktivít, prerástol do nezameniteľnej súčasti jej života. Hoci má len 15 rokov, nadšenie a vášeň pre tanečné umenie i štúdium na konzervatóriu v Banskej Bystrici, by jej mohla závidieť nejedna z jej starších kolegýň. Tínedžerka z Teplého Vrchu sníva o tom, že raz dostane možnosť tancovať v umeleckom súbore Lúčnica, ktorý predstavuje vrchol slovenského folklóru a tanečného umenia.

„K tancu ma odmalička viedla celá moja rodina, najmä mamina. Od začiatku som mala jasno v tom, že sa mi stane osudným. Napriek tomu som však vyskúšala rôzne druhy umenia,“ spomína pre vobraze.sk na svoje začiatky Kinga. Popri pôsobení v tanečnom odbore Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote navštevovala aj hodiny spevu a veľmi krátko folklórny súbor Hájik. „Na môj talent upozornila v škôlke pani učiteľka rodičov. Bol to moment, keď som si uvedomila, že tanec bude v mojom živote hrať veľkú rolu. Mala som vtedy päť rokov.“

Keďže si Kinga mala možnosť už v útlom veku vyskúšať rôzne druhy i štýly tanca, konzervatórium bolo pre ňu jasnou voľbou. A tak zamierila do mesta pod Urpínom. „Na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici študujem odbor tanec. Som nesmierne vďačná za to, že som sa tam dokázala dostať. Cesta nebola jednoduchá, ale mala som okolo seba vždy tých správnych ľudí, ktorí mi pomohli. Za úspešnou prípravou na prijímačky stojí najmä moja trénerka a učiteľka tanca Julka Dobrocká, no a podporu som našla aj v rodine a kamarátoch,“ hovorí Kislingerová. Čo obnáša štúdium konzervatóriu? „Počas dňa sa nám prelínajú teoretické hodiny ako slovenčina, angličtina, francúzština, ale aj niečo z dejín a metodiky tanca, s praktickými tanečnými hodinami. Tam sa venujeme ako modernému, tak aj ľudovému či klasickému tancu. V tanečných sálach v podstate trávim takmer celé svoje dni a veľmi ma to napĺňa,“ odvetila druháčka Kinga. Ako dodala, v rámci školy bola ako tanečníčka účastníčkou nakrúcania videoklipov k trom piesňam speváka Karola Konárika.

Nemá veľa voľného času, no aj ten kúsok vie produktívne využiť. „Tancujem aj vo voľnom čase, vždy je predsa čo zlepšovať. Častokrát práve po škole ostávame s kamarátmi ešte trénovať. Keď môžem, snažím sa čo najviac venovať aj rodine. Okrem toho rada športujem alebo počúvam hudbu, to ma dokáže veľmi dobre naladiť.“
Súčasťou tancovania je nepochybne aj vystupovanie pred divákmi či dokonca porotcami. Podľa slov mladej nadanej tanečnice je tréma veľkou súčasťou jej začínajúcej kariéry, no dokáže sa s ňou popasovať. „Pred každým jedným vystúpením mám trému, je to skrátka súčasť toho, čo robím. Vždy však viem, že akonáhle vystúpim na javisko, strach ma opustí a ja dokážem podať výborný výkon,“ uviedla Kinga Kislingerová.

Tancu sa venuje desať rokov a počas tohto obdobia sa zúčastnila na mnohých vystúpeniach i na niekoľkých súťažiach. „Ešte ako študentka ZUŠ som sa zúčastnila na súťažiach, kde som však vždy tancovala so skupinou. Ako sólistka som zatiaľ nedostala takú možnosť, ale do budúcnosti som tomu určite otvorená,“ avizuje Kinga. Už o niekoľko dní, konkrétne 27. apríla, sa predstaví na súťaži v ľudovom párovom tanci v Nitre.

Tvrdí, že tanec pre ňu znamená slobodu. „Každý deň mi robí radosť, i keď musím podotknúť, že to ani zďaleka nie je jednoduchý šport. Vzhľadom na to, ako veľmi mi prirástol k srdcu, sa ho neplánujem v budúcnosti vzdať. Neviem presne povedať, čo bude, keď ukončím svoje štúdium na konzervatóriu, ale nejaké ciele určite mám. Chcela by som profesionálne tancovať v niektorom z ľudových kolektívov alebo divadiel. Mojím snom je konkrétne účinkovanie v umeleckom súbore Lúčnica. Uvažujem aj nad vysokou školou, tú by som však chcela riešiť až po tom, ako sa niekde uplatním,“ vyjadrila sa Kinga Kislingerová.

Zdroj: Tereza Nemcová, foto: album K. Kislingerovej

<p>The post Talentovaná Kinga z Teplého Vrchu sníva o účinkovaní v Lúčnici first appeared on vobraze.sk.</p>

Medzi absolventov Gymnázia Mateja Hrebendu v Hnúšti patrí niekdajší minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, súčasný viceprimátor Hnúšte a zároveň poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja Michal Bagačka či bývalý primátor mesta Roman Lebeda. Na gymnáziu s dlhoročnou tradíciou študovala napríklad aj humoristka a moderátorka Elena Vacvalová a ďalší, ktorí sa neskôr presadili v rôznych pracovných oblastiach. Zvoní mu však umieračik. V prebiehajúcom školskom roku ho navštevuje deväť študentov a všetci sú spolužiakmi v maturitnom ročníku. Už koncom aktuálneho školského roka si nikto z nich nemusí sadnúť do lavíc tohto gymnázia. „Ak by aj niektorý z nich ročník neukončil, neznamená to, že ročník bude opakovať a škola bude pre jeho potreby fungovať celý nasledujúci rok. Nejedná sa o povinnú školskú dochádzku,“ uviedla pre vobraze.sk vedúca oddelenia komunikácie Úradu BBSK Lenka Štepáneková. Gymnázium nedostalo vo vzťahu k školskému roku 2023/2024 opäť možnosť prijímať žiakov do prvého ročníka štvorročnej a ani prvého ročníka osemročnej formy štúdia.

Maturanti, ktorí na Gymnáziu M. Hrebendu v Hnúšti ukončia aktuálny školský rok, budú poslednými absolventmi školy v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK. Skonštatovala to hovorkyňa Lenka Štepáneková. Podľa jej vyjadrenia bude pre žiakov z Hnúšte naďalej dostupné neďaleké Gymnázium Ivana Kraska v Rimavskej Sobote, Evanjelické gymnázium v Tisovci či Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej. „Vnímame snahu mesta Hnúšťa o zachovanie osemročnej formy štúdia v ich zriaďovateľskej pôsobnosti a sme pripravení byť im v rámci našich možností nápomocní,“ dodala.

„Je dôležité vyzdvihnúť skutočnosť, že škola je výchovno-vzdelávacou inštitúciou určenou prioritne pre žiakov, ktorí na Gymnáziu Mateja Hrebendu, žiaľ, už nebudú a existencia takejto školy tým pádom stráca opodstatnenie,“ uviedla vo februári hovorkyňa BBSK.

V tomto školskom roku je značná časť priestorov gymnázia nevyužitá. Rozbehli sa rokovania o tom, čo bude v budove v ďalšom období. „Zatiaľ mám taký pokyn, aby budova nezostala prázdna, aby sa tam neprestalo vykurovať, aby v nej bol život. Takéto rokovania prebiehajú. Na ich konci si sadneme s dotknutými inštitúciami a niečo upečieme,“ uviedol pre vobraze.sk hnúšťanský primátor Martin Pliešovský.

„V súlade so schválenou Stratégiou nakladania s majetkom BBSK preferujeme verejnoprospešné využitie budovy, ktoré by bolo v prospech obyvateľov. Prípustný je akýkoľvek verejnoprospešný účel – teda okrem vzdelávania tiež sociálne služby, mimoškolské aktivity, činnosť občianskych združení a iných organizácií tretieho sektora, so zameraním na pomoc a podporu obyvateľov alebo kultúru,“ priblížila Lenka Štepáneková.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Súčasní maturanti na Gymnáziu M. Hrebendu v Hnúšti budú jeho poslednými absolventmi v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK first appeared on vobraze.sk.</p>

Gymnázium Mateja Hrebendu v Hnúšti nebude pre školský rok 2023/2024 prijímať žiadnych žiakov do prvého ročníka štvorročnej a ani prvého ročníka osemročnej formy štúdia. Pre vobraze.sk to uviedla vedúca oddelenia komunikácie Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Lenka Štepáneková. Ako pripomenula, na hnúšťanskom gymnáziu aktuálne študuje deväť študentov, ktorí sú v maturitnom ročníku a v mesiacoch marec a máj ich čaká maturitná skúška. „Týmto žiakom je garantované a umožnené v plnom rozsahu doštudovať školu v odbore, aký si pôvodne vybrali. Absolvovaním skúšky a odovzdaním vysvedčenia o maturitnej skúške, škola už nebude mať žiadnych žiakov,“ dodala.

V predchádzajúcich rokoch dochádzalo k znižovaniu počtu študentov na hnúšťanskom gymnáziu. Vývoj dospel do takého štádia, že tomto školskom roku ho navštevuje len jeden ročník (oktáva). Do jednej triedy chodia spomínaní maturanti. „Škola je už aktuálne v útlme, najmä z dôvodu dlhodobého nezáujmu o štúdium na tejto škole zo strany žiakov a rodičov a tiež preto, že ministerstvo školstva stanovilo počet žiakov, ktorých možno prijať do prvého ročníka v školskom roku 2023/2024 na nulu,“ priblížila hovorkyňa Lenka Štepáneková.

„Štandardnou situáciou pre chod školy a plnohodnotné zabezpečenie výchovy a vzdelávania je existencia žiakov v každom ročníku danej školy. V tomto prípade tomu tak už koncom tohto školského roka nebude,“ uviedla hovorkyňa BBSK, ktorý je zriaďovateľom gymnázia.

Podľa jej vyjadrenia nie je ich cieľom sieť škôl a školských zariadení bezdôvodne redukovať, ale ponúkať „vysokokvalitnú výchovu a vzdelávanie rôzneho druhu, čo pri veľkom počte škôl s nízkym počtom žiakov nie je možné“.

Bez žiakov stráca škola opodstatnenie
„Demografický vývoj a každoročne sa meniaci trend záujmu žiakov je pre nás dôležitým ukazovateľom ďalšieho smerovania v rámci efektivizácie siete škôl a školských zariadení v našom kraji,“ uviedla Lenka Štepáneková. Poznamenala, že gymnaziálna forma štúdia zostáva na ďalších gymnáziách.
„Je dôležité vyzdvihnúť skutočnosť, že škola je výchovno-vzdelávacou inštitúciou určenou prioritne pre žiakov, ktorí na Gymnáziu Mateja Hrebendu, žiaľ, už nebudú a existencia takejto školy tým pádom stráca opodstatnenie,“ skonštatovala hovorkyňa BBSK.

Hovorkyňa BBSK poukázala na to, že pre žiakov z Hnúšte bude naďalej dostupné neďaleké Gymnázium I. Kraska v Rimavskej Sobote, Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej či Evanjelické gymnázium v Tisovci.

Sklamaná riaditeľka
„Dúfali sme, že dostaneme možnosť otvoriť prvý ročník osemročného štúdia i prvý ročník štvorročného štúdia. Prvý ročník štvorročného štúdia závisel od vyššieho územného celku, ale ani to nie. Bola som z toho sklamaná, ale neviem s tým nič urobiť. Do poslednej chvíle som dúfala, že aspoň jednu možnosť dostaneme, aby sme pokračovali ďalej. Nestalo sa to však. Pán primátor mesta deklaruje záujem, aby bola v tejto budove zachovaná vzdelávacia inštitúcia,“ uviedla pre vobraze.sk riaditeľka Gymnázia M. Hrebendu v Hnúšti Blažena Hrušková, ktorá sa zmienila o rokovaniach medzi primátorom Hnúšte Martinom Pliešovským, viceprimátorom Michalom Bagačkom a predsedom BBSK Ondrejom Lunterom. „Neviem, čo sa im podarí vyrokovať,“ doplnila.

Riaditeľka poukázala na to, že nemali možnosť ani v predchádzajúcich rokoch otvoriť prvé ročníky. „Prvýkrát sme nedostali túto možnosť pre školský rok 2019/2020 a odvtedy stále,“ doplnila s tým, že rodičia usúdili, že je to asi nedôveryhodné, zo školy si zobrali žiakov a nie je to možné zastaviť. „Veľakrát som rokovala s rodičmi. Mali sme vlani amerického lektora, dve nové učebne, ale nič už rodičov nepresvedčilo,“ povedala Blažena Hrušková. Podľa jej slov ide aj to, aby nebolo gymnázium hneď vyradené zo siete stredných škôl.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Hnúšťanskému gymnáziu zvoní umieračik first appeared on vobraze.sk.</p>