Maliarka Šarlota Bottová z Hnúšte sa zúčastnila workshopov na viacerých základných školách v okrese Rimavská Sobota. Navštívila základné školy v Hnúšti, Klenovci, Rimavskej Bani i Hrachove. Workshopy boli zrealizované pre deti, ktoré môžu mať vzťah k maliarskemu umeniu, ale nemusia nič vedieť o umeleckej činnosti. Zorganizovalo ich Občianske združenie Klub rómskych aktivistov na SR so sídlom v Hnúšti v priebehu mesiacov september až december.

„Touto formou a spôsobom sme ich chceli dostať k umeniu, ale tiež sme sa zameriavali aj na deti a mládež, ktoré majú blízko k umeniu maliarstva, alebo sa k nemu chcú priučiť a venovať sa mu v budúcnosti,“ hovorí realizátorka projektu Mária Demeová a dodáva, že projektom s názvom „Umeleckou činnosťou ku svojim koreňom“, chceli reagovať na absentujúcu umeleckú tvorivosť a maliarske umenie v rómskej tematike a priviesť deti a mládež z MRK komunít ako aj zo sociálneho znevýhodneného prostredia ku umeleckému cíteniu a tvorivosti. „V mnohých drieme a nevedia svoje talenty objaviť, nakoľko nie sú motivovaní a podporovaní či už z rodín alebo zo svojho okolia,“ dodala Demeová.

Šarlotu Bottovú oslovili a prizvali do projektu z toho dôvodu, že mala zaujímavú umeleckú cestu. „Predstavila nielen svoju tvorbu a porozprávala o sebe a svojom príbehu, ale zároveň aby na každej škole zrealizovala workshopy, kde by priamo deti a mládež motivovala ku umeleckej tvorivosti a maliarskemu umeniu priamymi maliarskymi aktivitami s rómskymi prvkami, symbolmi,“ uviedla.

Bottová projekt hodnotila pozitívne, pretože motivovala deti rôznej vekovej generácie. „Určite to malo význam ukázať im moju cestu a poukázať, že všetko sa dá keď človek sa nevzdáva svojich snov . Počas workshopov som aj videla talentované deti. Vidím to hneď podľa náčrtu, ako začnú kresliť,“ povedala maliarka Bottová, ktorá nemá výtvarné vzdelanie, napriek tomu maľuje a organizuje zaujímavé výstavy svojich diel. Deti a ich pozornosť sa jej podarilo upútať práve svojou tvorbou. „Keď im ukážem, ako tvorím, teda moju tvorbu, tak sú ohromení. Snažím sa im odovzdať všetky moje skúsenosti, ktoré im pomôžu pri ďalšom tvorení.

Projekt sa mohol zrealizovať vdaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín FNMK.

Zdroj: Mária Demeová, Komunitne centrum, Hnúšťa, vobraze.sk

<p>The post Maliarka Šarlota Bottová hľadala počas workshopov talenty medzi žiakmi first appeared on vobraze.sk.</p>

Mikuláš potešil 4. decembra deti, žijúce v odľahlých oblastiach a v sociálne znevýhodnených lokalitách Hnúšte. Navštívil Mútnik, Kotlište a Likier. „Vďaka zbierke sladkostí Strednej odbornej školy v Hnúšti sme rozdali mikulášske balíčky 95 deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia a MRK komunít,“ priblížila pre vobraze.sk Mária Demeová z OZ Klub rómskych aktivistov na SR so sídlom v Hnúšti.

Deti sa podľa jej slov Mikulášovi potešili, zaspievali mu pesničky, zarecitovali básničky, aj sa s ním odfotografovali. „Ďakujeme skvelému tímu SOŠ Hnúšťa a ich študentom, ktorí pre naše komunitné centrum zbierku zorganizovali aj tento rok. Okrem žiakov prispeli aj rodičia, starí rodičia i zamestnanci školy,“ uviedla Demeová s tým, že množstvo vyzbieraných sladkostí urobilo radosť deťom zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré by možno inak žiadne Mikulášske balíčky nedostali.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Mária Demeova KC Hnusta 

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Mikuláš potešil deti v sociálne znevýhodnených lokalitách vďaka zbierke SOŠ v Hnúšti first appeared on vobraze.sk.</p>

Hodiny dejepisu u učiteľa Aladára Gazsa bývajú netradičné. Pomocou dobového oblečenia sa snaží žiakom na Základnej škole M. Tompu v Rimavskej Sobote priniesť trochu zážitku do učenia a upútať ich pozornosť. Aladár Gazso na tejto škole študoval ešte ako žiak, vrátil sa sem pred sedemnástimi rokmi.

Začínal v škole ako asistent. Zapáčilo sa mu to a rozhodol sa už popri práci na pedagogickej škole v Komárne doštudovať učiteľstvo. Vyučuje maďarčinu a literatúru ako jeho rodný jazyk a históriu. „Tú som mal vždy rád, aj keď nie každého musí zaujímať. Nie každý má rád dejepis, preto sa musí učiteľ snažiť,“ priblížil Gazso, ktorý sa práve preto usiluje zatraktívniť vyučovacie hodiny napríklad aj v prezlečení. Niekedy zvykne prísť na hodinu ako kňaz, vojak alebo grécky filozof. „Nebýva to pravidelne, záleží od témy,“ povedal a dodal , že vhodné oblečenie si zaobstaráva v obchodoch. K výučbe používa však aj modernejšie digitálne a interaktívne pomôcky alebo chodia aj na výstavy.  

Jeho cesta k učiteľstvu nebola jednoduchá. Absolvoval Obchodnú akadémiu v R. Sobote a má skúsenosti aj s viacerými povolaniami, no po pár rokoch zistil, že sa najlepšie cíti v pozícii učiteľa. Strojopis, ktorý sa dobre naučil na strednej škole ale využíva dodnes aj ako učiteľ a pomáha mu to v prípravách na hodiny. „V dvadsiatich rokoch som hral v kapele, mal som ambície, že budem robiť hudbu. Iba to ma vtedy zaujímalo,“ priznal Gazso, ktorý začínal ako samouk s radami starších kamarátov a poctivým trénovaním, hrá na gitare, bicie či na klávesoch. Pôsobí v dvoch kapelách Stillburns a Ramses, ktorá koncertuje takmer každý víkend. Venujú sa rocku a metalu. Na koncerty a festivaly ich už volajú.  

„V okolí Rimavskej Soboty a širšieho okolia sme boli hrať skoro všade a chodíme vystupovať aj do Maďarska. Hráme prevzaté veci, ale máme aj vlastnú tvorbu. Na CD to ale zatiaľ nie je. Skladám popritom veci aj na počítači a robím nahrávky. Mám rád hudbu,“ hovorí Gazso a dodáva, že vzťah k hudbe má odmala, no výnimočným sa necíti byť. „Myslím si však, že aj medzi Rómami nie je automatické, že každý je hneď hudobníkom. Niekto to v sebe má, niekto má nadanie na niečo iné,“  hovorí Gazso a dodáva, že ako Róm nepociťoval vo svojom okolí, že by bol znevýhodňovaný alebo obmedzovaný v jeho rozvoji. Práve naopak, už na základnej škole chodil do matematickej triedy a učitelia mu už vtedy odporúčali, aby išiel rovno na gymnázium a na vysokú školu. „Nemám zlé skúsenosti a v takomto duchu sa snažím deťom aj odovzdávať skúsenosti a vedomosti, bez rozdielu na to, odkiaľ pochádzajú,“ skonštatoval. Deti majú podľa neho v sebe čaro, v dospelosti to ale väčšinou vymizne. „Aj my sme ho mali, ale vyrástli sme a máme už iné myšlienky aj starosti v reálnom živote,“ podotkol Soboťan, ktorý však s rodinou býva vo Fiľakove.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Aladár Gazso

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Na hodinách dejepisu používa dobové oblečenie. Učiteľ Gazso hrá v metalovej kapele first appeared on vobraze.sk.</p>

Stredisko osobnej hygieny na Sídlisku Dúžavská cesta v Rimavskej Sobote prešlo interiérovou rekonštrukciou. Miestni, prevažne rómski obyvatelia, si sem nosia vyprať prádlo. Majú tu toalety aj možnosť osprchovať sa. Ako pre vobraze.sk uviedla vedúca odboru sociálnych vecí na Mestskom úrade v Rimavskej Sobote Mária Turoňová, stavebné práce na renovácii interiéru budovy boli dokončené na prelome rokov. Čakalo sa ešte na výmenu práčiek, no doteraz sa im nepodarilo získať dotáciu, zatiaľ perú na tých, ktoré majú funkčné. Vplyv na poplatky rekonštrukcia podľa vedúcej nemala. Pranie kilogramu prádla stojí 45 centov. Poplatok za sprchovanie je 80 centov. 

Rómovia využívajú práčovňu denne niekoľkokrát. Obsluhujú ju dve pracovníčky. „Práčku používam celý deň. Keď mi donesú prádlo, tak ho treba roztriediť a perieme osobitne bielizeň alebo čierne prádlo,“ povedala pre vobraze.sk Alžbeta Balogová, ktorá si na sídlisku našla prácu aj so svojím manželom. Zrekonštruované stretisko je podľa nej oveľa krajšie a zvýšila sa tým úroveň čistoty. K dispozícii majú aktuálne tri práčky na šesť kilogramov prádla. V ďalšej miestnosti sú dve sušičky. Zvlášť sú tu toalety i pisoáre. „Chodia sem všetky vekové kategórie. Záleží od toho, kedy majú na to peniaze,“ poznamenala Balogová. Počty ľudí, ktorí využívajú ich služby sa mierne zvýšili. Spomenula ale, že v lete majú trochu menej prádla, keďže ľudia si vedia sušiť veci aj vonku, keď je teplo. Viac je ho v chladnejších mesiacoch. „Táto práca ma baví. Je tu veľa tu Rómov, sme tu komunita. Kým triedime a vyperieme prádlo, tak sa vieme porozprávať,“ dodáva. 

Rekonštrukcia strediska osobnej hygieny sa týkala výmeny rozvodov elektriny, výmeny dlažieb, kachličiek, sanity, samotných odpadov. Financovaná bola z prostriedkov ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny na rozvoj sociálnych služieb sumu 20-tisíc eur. Zvyšok rekonštrukcie, vo výške 17-tisíc eur, dofinancovalo mesto.

Stredisko funguje od roku 2006 s využíva ho približne 700 ľudí z viac ako tisícového sídliska s Rómami. Z niekoľkých činžiakov sú napojené na vodu či elektrinu len dva vchody. Zvyšní ľudia majú k dispozícii výtokový stojan s vodou.

Na Dúžavskej ceste majú práčovňu už vyše desať rokov. Onedlho ju zrekonštruujú

Zdroj: vobraze.sk 

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Na Dúžavskej ceste zrekonštruovali stredisko osobnej hygieny first appeared on vobraze.sk.</p>

Medzinárodný gipsy festival Balval fest v Kokave nad Rimavicou bude mať tento rok hostí zo Srbska, Maďarska či Ukrajiny. Konať sa bude v sobotu 19. augusta. Speváčka Albína Koval z Ukrajiny má vystúpiť okolo 20.00 hod. a podľa organizátorov bude headlinerom podujatia. „Veľmi sa na ňu teším. Stretli sme sa s ňou na festivale v Krakove a bola tam perfektná. Je to veľmi pekná žena,“ hovorí pre vobraze.sk Vladimír Sendrei, predseda kultúrno – výchovného občianskeho združenia Láčho drom, ktoré je organizátorom Balval festu. Na 22. ročníku podľa neho odznejú rôzne hudobné štýly, rómsky rap, gipsy swing i dychové nástroje napríklad Azirovič orchestra zo Srbska. Celkovo pôjde podľa Sendreia o temperamentnú i klasickú hudbu v podaní profesionálnych i neprofesionálnych skupín. 

Program na amfiteátri v Kokave nad Rimavicou za začne od 15.00 hod. a posledné zoskupenie má odohrať svoje vystúpenie od druhej hodiny nočnej. Festival tak má uzavrieť Bašavel – Dominant trio. V priebehu dňa má vystúpiť 16 zoskupení, medzi nimi aj slovenskí interpreti Igor Kmeťo ml. a Mamuko Berci. Okrem spevákov sa predstaví aj viacero tanečných súborov. 

„Organizáciou jednodňového hudobného festivalu za účasti profesionálnych umelcov zo Slovenska a zahraničia chceme šíriť rómsku kultúru pre jej zachovanie. Nie menej dôležitým poslaním festivalu je pozitívna reprezentácia rómskej kultúry a priblíženie rómskej kultúry majoritnému, nerómskemu obyvateľstvu, aby ju aj široká verejnosť bližšie spoznala,“ hovorí Sendrei a dodáva, že prezentovanie profesionálnych rómskych umelcov a hudobných zoskupení považujú za dôležitý prvok zachovania kultúry a tradícií pred oslovenou verejnosťou rómskej menšiny, jej kultúrneho dedičstva s cieľom pozdvihnutia sebavedomia a identity.

Zdroj: vobraze.sk

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Na Kokavu prídu zaspievať aj Rómovia zo Srbska či Ukrajiny first appeared on vobraze.sk.</p>

V dňoch 9. a 10. júna sa konalo EYE 2023 (European Youth Event), na ktorom sa zúčastnilo aj šesť mladých ľudí z Občianskeho združenia Ternipe spolu s medzinárodným tímom Phiren Amenca.

Miestom podujatia bolo krásne francúzske mesto Štrasburg, presnejšie, Európsky parlament a vedľa neho zriadená „EYE Village“. Zišli sa tu tisíce mladých ľudí vo veku od 16 do 30 rokov, aby sa osobne zúčastnili programov a nahliadli do parlamentu. Cieľom organizátorov bolo zapojiť mládež do formovania budúcnosti Európy a to kde inde by bolo najúčinnejšie, ak nie priamo v srdci európskej demokracie. V rámci stoviek programov odzneli prednášky o klimatických zmenách, trhu práce, migrácii, Covid-19, voľbách a mnohých ďalších témach, ktoré ovplyvňujú a zapájajú Európu. Mohli sme sa zúčastniť workshopov, porozprávať sa s poslancami EP a preskúmať budovu Európskeho parlamentu, jej priestory a rokovaciu sálu.

Počas dvoch dní sme načerpali množstvo informácií, mohli sme spoznať veľa nových ľudí, ktorí nás všetkých inšpirovali a motivovali urobiť maximum, nielen na európskej, ale aj na regionálnej úrovni, aby sme vytvorili lepšiu budúcnosť pre dnešnú mládež a aj pre všetkých ostatných.

Zdroj: Diana Filepová

Občianske združenie Ternipe – združenie pre rómsku mládež na Slovensku a v Maďarsku bolo založené v roku 2007. Sídli v Tornali a jeho cieľom je prijatie a uznanie rómskej kultúry na Gemeri. Zámerom združenia je zlepšenie rovnosti príležitostí a možností ďalšieho štúdia, ako aj oboznámenie mladých Rómov s ich kultúrou a históriou.

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Mladí ľudia z OZ Ternipe v Tornali nahliadli do parlamentu v Štrasburgu first appeared on vobraze.sk.</p>

V piatok 6. januára sa študenti vysokej a strednej školy zúčastnili druhého workshopu v rámci projektu „Naše práva a budúcnosť 2“, ktorý zorganizoval OZ Ternipe. Inštruktorom celodenného školenia v Rimavskej Sobote bol Gábor Bernáth z Maďarska, ktorý už dlhé roky spolupracuje s rómskou komunitou a rómskou mládežou, je odborníkom komunikácie a vysokoškolským učiteľom.

Najprv sme začali s predstavením a potom sme sa podelili o naše príbehy, kto je pre nás najväčším hrdinom a príkladom. Rozprávali sme o tom, prečo sú pre nás tieto príbehy dôležité a aké spoločné motívy v nich nájdeme z rôznych aspektov. Od malička čítame a počujeme rôzne príbehy. Na workshope sme sa naučili, ako vieme dobre a zaujímavo porozprávať aj naše príbehy, aby boli pre verejnosť lákadlom.

Potom sme vybrali štyri osoby, o ktorých sa chceme zmieniť v našej pripravujúcej brožúre o bežných rómskych hrdinoch na Slovensku. Prácu sme začali v malých skupinách, kde sme rozoberali ich život. Zbierali sme nápady ako a s akými komunikačnými nástrojmi, a na akých komunikačných kanáloch je možné propagovať ich príbehy i úspechy.

Ďakujeme Gáborovi Bernáthovi za skvelý deň, atmosféra bola úžasná a preto sa účastníkom pracovalo navzájom veľmi dobre. Myslím, že workshop bol užitočný pre študentov. Naučené metódy a informácie môžu využívať v živote, v práci, aj na ďalších workshopoch.

Študenti hľadajú pozitívne vzory

Zdroj: Diana Filepová

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Pripravujú brožúru o bežných rómskych hrdinoch na Slovensku first appeared on vobraze.sk.</p>

V okrese Rimavská Sobota, ktorý patrí k najväčším v Banskobystrickom samosprávnom kraji, je po októbrových voľbách do samospráv 12 rómskych starostov. Vyplýva to z volebného monitoringu Inštitútu Mateja Bela, ako aj informácií Štefana Vavreka, poslanca Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja za okres Rimavská Sobota. Ako ďalej Štefan Vavrek pre vobraze.sk uviedol, v okrese R. Sobota bolo v predošlom volebnom období deväť rómskych starostov, došlo tak k zvýšeniu ich počtu.

„Je to dobrá správa, že počet rómských starostov sa navyšuje, ale hlavne ma teší, že máme čím viac vhodnejších ľudí aj z našej komunity,“ povedal Vavrek a dodal, že vedia robiť a riadiť svoju prácu a svoje obce. „Nie je to však priorita, že človek musí byť Róm a hneď ho musia ľudia zvoliť, ale musel predtým niečo dokázať pre komunitu, aby ho v obci zvolili,“ dodal Vavrek. V Banskobystrickom kraji je celkovo 19 rómskych starostov.

Na poste starostu obce Cakov pokračuje Karol Bari. Do funkcie ho zvolili už na piate volebné obdobie. Na konci októbra mal v komunálnych voľbách jedného vyzývateľa. „Automaticky pokračujem v mojej práci. Máme aj teraz rozbehnutých veľa rozvojových projektov, ktoré sú aj nedokončené a ľudia chcú, aby sme obec rozvíjali naďalej,“ povedal pre vobraze.sk Karol Bari.  V roku 2022 sa obec dostala medzi troch finalistov na ocenenie Roma Spirit v kategórii obec a mesto. Išlo o nomináciu za rozvoj a skultivovanie obce v multietnickom prostredí, s výraznou majoritou rómskeho obyvateľstva, ktorá sa rozvíja napriek nepriaznivej všeobecnej situácie regiónu Gemer. „Bol som z toho prekvapený. Je veľa obcí, ktoré sa tiež rozvíjajú,“ povedal pre vobraze.sk Bari. Ako podotkol, z nominácie pre nich vyplývajú viaceré záväzky, aby dokončili projekty. Zaradil medzi ne skolaudovanie pripojenia obce na vodovod či zariadenie novej materskej školy, aby ju mohli začať využívať. Podľa jeho slov s veľkým úsilím teraz idú do rekonštrukcie kultúrneho domu.

Nového starostu majú napríklad v obci Chrámec. Je ním Vojtech Bari, ktorý už v minulosti starostom bol. Obyvatelia si ho v komunálnych voľbách zvolili po tom, ako doterajšia starostka Marta Benedeková už nekandidovala. Mal jedného súpera. Výsledok volieb bol ale tesný.

Bari dostal 131 hlasov. Druhý uchádzač Jozef Fekiač dostal125 hlasov. Ako pre vobraze.sk uviedol, dôvera voličov ho potešila. „Momentálne je ticho a má z toho asi radosť polovica obyvateľov, druhá polovica asi nie. Čakajú, čo bude ďalej. S kým sa rozprávam, tak cítim, že majú z toho radosť. Mám teraz starosti a oboznamujem sa s úradom. Je tu robota od rána do večera. Neviem, kedy sa s tým vyrovnám,“ povedal pre vobraze.sk Vojtech Bari. Ako dodal, svojim voličom nič vážne nesľúbil, čo nemôže garantovať. Medzi priority, ktoré obyvateľov aktuálne najviac trápia, zaradil vyriešiť problémy s pitnou vodou. „Momentálne na tom robíme,“ dodal.

Dokončili novú škôlku. Otvoriť ju ale nevedia

Zdroj: vobraze.sk, foto: maskmedia, vobraze.sk

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post V okrese R. Sobota je viac rómskych starostov first appeared on vobraze.sk.</p>

Rómske sídlisko Dúžavská cesta pri Rimavskej Sobote navštívila Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. Počas vyše hodinovej návštevy bola na exkurzii v práčovni a aj v materskej a základnej škole. Stretla sa aj so zdravotne postihnutým chlapcom, ktorý býva s rodičmi na prvom poschodí a je odkázaný na vozík. Komisárka aj s terénnymi pracovníkmi z R. Soboty hovorila s rodičmi postihnutého Michala a navrhli im požiadať o pomôcku na prekonávanie architektonických bariér. Tá by pomohla pri transporte po schodoch do školy či k lekárovi. Ako spomenula Natália Kaločaiová, matka postihnutého chlapčeka, o schodolez ešte nepožiadali.
Na úradoch podľa jej slov o nich vedia, lebo syn má postihnutie už odmalička. Chlapca preto znášajú z prvého poschodia na prízemie na drevenej stoličke. Ako však rastie, jeho preprava je čoraz náročnejšia a ťažšia. Navštevuje špeciálnu základnú školu v R. Sobote. „Je to ťažké, lebo keby sme aj o toto zariadenie na schodisko požiadali, tak sú tu deti, ktoré by ho mohli znehodnotiť,“ poznamenala Kaločaiová.

Komisárka jej vysvetlila, že je aj možnosť mobilného zariadenia, ktoré by mohli mať u seba v byte. „Hovorili sme s rodičmi. Poskytli sme im poradenstvo, ako ďalej môžu postupovať v prípade pomoci pre ich syna a o aký príspevok ešte z hľadiska mobility tohto chlapčeka by mohli požiadať z úradu práce,“ povedala po návšteve Zuzana Stavrovská. Zároveň dodala, že sa dohodli s terénnymi pracovníkmi, že ich budú kontaktovať pri poskytnutí poradenstva a pomoci týmto ľuďom, ktorú im môže poskytnúť štát. Na sídlisku podľa jej informácií žije približne 1 100 obyvateľov a z toho asi 30 ľudí má zdravotné postihnutie. V R. Sobote sú štyria terénni pracovníci, ktorí pomáhajú najmä v prípade Dúžavskej cesty so spomínanou rómskou komunitou.

„Veľmi sa tešíme, že sme mali možnosť nahliadnuť aj do školy a vidieť, ako sa vzdelávajú deti z tejto komunity,“ povedala komisárka a dodala, že ich návštevy sú u klientov neohlásené. V škole na nich ale urobili dojem. „Myslím si, že sú tu veľké šance na to, aby tie deti mohli pokračovať ďalej v ďalšom vzdelávacom stupni. Veľmi im držíme palce a ak bude potrebné, sme im k dispozícii pomôcť aj pri riešení týchto prípadov,“ dodala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.

V R. Sobote strávila takmer celý deň a išlo o ich 37 návštevu v regiónoch od roku 2017. Navštívila mestský úrad, kde pracovníkom sociálneho odboru a záujemcom odprezentovala svoju činnosť a možnosti pomoci. Dozvedela sa, že mesto zabezpečuje opatrovateľskú službu v domácnostiach vyše 90 obyvateľom, s 33 opatrovateľkami. Okrem toho zamestnáva na mestskej polícii piatich ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí obsluhujú kamerový systém. Komisárka navštívila aj denný stacionár či ZŠ P. Dobšinského, kde vzdelávajú aj žiakov s autizmom a ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami.

Zdroj: vobraze.sk

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Dúžavskú cestu navštívila komisárka + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Rimavská Sobota – Festival FRAJ sa začína už tento piatok. Jeho dôležitou súčasťou sú pravidelne aj diskusie o témach, ktoré v našom regióne silne rezonujú. Tento rok FRAJ otvorí diskusia o predsudkoch voči rómskej menšine na Slovensku. 29. júla o 16:30 sa v sále Čierneho orla budú na túto tému zhovárať publicista Michal Havran, sociálny antropológ Andrej Belák, občiansky aktivista Vladimír Sendrei a Barbora Mistríková z organizácie Divé maky.

“Podľa prieskumu z roku 2019 až 80 percent ľudí skôr súhlasí s tvrdeniami, že Rómovia na Slovensku disponujú nezaslúženými výhodami a využívajú sociálny systém. Stereotypy o Rómoch, napríklad, že sú leniví alebo kradnú, dlhodobo podporujú aj naši politici,” objasňuje motiváciu zaradiť do programu tento typ diskusie riaditeľ festivalu FRAJ a manažér kultúry v MsKS Rimavská Sobota, Tomáš Bálint.

V diskusii sa budú venovať otázkam, prečo sú predsudky voči Rómom jednou z posledných akceptovaných foriem predsudkov v Európe, kde sú ich korene a ako môže jednotlivec prispieť k ich zmierňovaniu. “Zároveň vyvrátime najčastejšie mýty a hoaxy o Rómoch, ktoré sú aj v našom regióne, žiaľ, hojne rozšírené,” dopĺňa T. Bálint.

O predsudkoch voči Rómom bude diskutovať zostava na slovo vzatých odborníkov. Andrej Belák zo Slovenskej akadémie vied sa dlhodobo venuje výskumu života Rómov v segregovaných osadách na Slovensku. Po vypuknutí pandémie koronavírusu sa priamo v rómskych osadách zapojil do boja so šíriacim sa vírusom a jeho iniciatíva prispela k tomu, aby mal štát dostatok informácií pre testovanie vylúčených komunít. Za túto aktivitu získal aj ocenenie Biela vrana.

Barbora Mistríková spoluzakladala občianske združenie Divé maky, ktoré podporuje nadané rómske deti zo sociálne znevýhodneného prostredia v rozvoji vzdelania a talentu. Začiatkom tohto roka spustili kampaň zameranú na boj proti predsudkom voči Rómom, v rámci ktorej študenti opisujú svoje zážitky s predsudkami a diskrimináciou.

A napokon Vladimír Sendrei, známy aj ako frontman skupiny Sendreiovci a Kokavakere Lavutara, ktorý sa už viac ako 20 rokov cez svoje občianske združenie Láčho Drom venuje poradenstvu pre sociálne slabých a komunitnej práci.

“Búranie predsudkov je leitmotívom tohtoročného FRAJu a odráža sa v celej jeho dramaturgii. Chceme prispieť k väčšej tolerancii voči ľuďom pranierovaným kvôli banálnym inakostiam. Verím, že naši návštevníci sa s touto myšlienkou stotožnia a spoločne si užijeme ďalší skvelý ročník nášho festivalu,” uzatvára jeho riaditeľ, Tomáš Bálint.

Viac informácií o programe nájdete na sociálnych sieťach festivalu. Lístky v predpredaji sú dostupné na webe www.fraj.sk.

Zdroj: tlačová správa Fraj, vobraze.sk

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Festival FRAJ prinesie aj náročné regionálne témy – otvorí ho diskusia o rómskej problematike first appeared on vobraze.sk.</p>