Jaroslav Lacko sa na dôchodku vrátil k réžii ochotníckeho divadla v R. Píle. Tešia ich divácke ohlasy

Ochotnícke divadlo ho sprevádza celý život a ani na dôchodku sa ho nevzdal. Režisér Jaroslav Lacko sa po rokoch opäť začal venovať vedeniu Divadelného súboru Terézie Vansovej v Rimavskej Píle. Spolu s miestnymi nadšencami rôznych generácií priniesli na javisko novú inscenáciu, s ktorou sa predstavili aj na minulotýždňovej regionálnej prehliadke Lojkov Tisovec.

Režisér Lacko sa k súboru naplno vrátil minulý rok, keď sa začalo hovoriť o 25. výročí obnovenia súboru T. Vansovej. „Ochotnícke divadlo je pre mňa život,“ uviedol pre vobraze.sk rodák z Rimavskej Píly, ktorý dnes žije v Tisovci a zatiaľ pracuje v Bratislave. K návratu ho podľa vlastných slov motivovala nielen snaha oživiť tradíciu, ale aj záujem mladších členov súboru pokračovať v divadelnej činnosti. Súbor sa postupne doplnil o nových hercov, pričom časť z nich prišla práve z Tisovca.

Scenáre vznikajú aj počas nočných služieb

Hoci je na dôchodku, stále pracuje na polovičný úväzok ako pracovník bezpečnostnej služby. Práve nočné služby mu prinášajú priestor na tvorbu. „Je tam pokoj, človek má čas rozmýšľať. V hlave si skladám scenáre a premýšľam, ako zdramatizovať poviedky,“ prezrádza Jaroslav Lacko. Tento netradičný „pracovný režim“ mu umožňuje venovať sa divadlu systematicky aj mimo skúšok. Výsledkom je autorský prístup k adaptáciám literárnych diel.

Takto vznikla aj najnovšia inscenácia pod názvom Príbuzní, v ktorej spojil dve poviedky Boženy Slančíkovej Timravy do jedného celku. Pri písaní pritom Lacko myslí na konkrétnych hercov. „Musím dopredu vedieť, pre koho scenár píšem,“ dodal. Vznikla tak inscenácia, ktorá reflektuje nielen literárnu predlohu, ale aj možnosti a charakter súboru.

Zlaté pásmo aj silné divácke ohlasy

Najnovšie sa súbor predstavil uplynulý víkend na prehliadke Lojkov Tisovec, kde získal zlaté pásmo, no bez postupu na krajské kolo. „Herci sú trochu sklamaní, ale divácke ohlasy nás veľmi potešili,“ hovorí režisér. Podľa neho je práve reakcia publika pre ochotníkov najväčšou odmenou. Pozitívne ohlasy však podľa neho potvrdzujú, že inscenácia si našla cestu k divákom.

Na prehliadke sa predstavili aj kolektívy ako Divadelný súbor Daxner z Tisovca, Mladé javisko EGT z Tisovca a Divadlo Alterna pri ZUŠ Rimavská Sobota.

Počas súťaže sa DS T. Vansovej na ich predpremiéru prišlo pozrieť približne 150 divákov. „Mali sme standing ovation a veľký aplauz,“ priblížil Lacko. Takýto záujem podľa neho prekvapil aj samotných organizátorov.

Súčasťou predpremiéry bolo aj ocenenie pre dlhoročného člena súboru Milana Bútora, ktorý sa divadlu venuje viac ako šesť desaťročí. Takéto momenty podľa Lacka dokazujú, že ochotnícke divadlo má v R. Píle hlboké korene.

Premiéra počas Veľkej noci

Oficiálna premiéra sa uskutoční v Rimavskej Píle na Bielu sobotu 4. apríla. Diváci si budú môcť vybrať z dvoch predstavení. „Máme viac hercov a chceli sme, aby si všetci zahrali,“ vysvetľuje Lacko. Alternácie v obsadení zároveň umožňujú zapojiť širší okruh účinkujúcich.

S inscenáciou plánujú pokračovať aj v ďalších reprízach a už teraz majú pozvanie do Rimavskej Soboty. Ambíciou súboru je predstaviť sa aj v ďalších mestách regiónu a osloviť nové publikum.

Za svoju dlhoročnú prácu sa Jaroslav Lacko viackrát predstavil aj na prestížnej prehliadke Scénická žatva v Martine. „Keď sa tam človek dostane päťkrát, už to niečo znamená,“ hovorí s úsmevom. Účasť na tejto prehliadke považuje za jedno z najväčších ocenení svojej práce.

Spomína aj na obdobie, keď viedol viacero súborov naraz. „Boli časy, keď som robil so štyrmi súbormi. Doma som už musel ukazovať občiansky, aby vedeli, kto som,“ dodáva. Divadlo mu podľa jeho slov prinieslo nielen skúsenosti, ale aj množstvo priateľstiev.

Súbor oživil po rekonštrukcii kultúrneho domu

Korene ochotníckeho divadla v R. Píle siahajú do 20. – 30. rokov 20. storočia. Súbor v Rimavskej Píle však postupne upadal, až kým ho v roku 1999 po rekonštrukcii kultúrneho domu znovu Jaroslav Lacko neoživil. „Oslovili ma, či by sme niečo nenacvičili. Tak sme to opäť rozbehli,“ povedal. Postupne sa podľa neho podarilo vybudovať stabilnú základňu hercov aj divákov. Divadelné predstavenia sa stali opäť súčasťou kultúrneho života.

Súbor fungoval aktívne do roku 2012, keď odišiel pracovať do Bratislavy. Po jeho odchode činnosť postupne stagnovala. K divadlu sa na čas vrátil aj v rokoch 2014 až 2015, keď stihli nacvičiť inscenáciu Timravy pod názvom Kúštik šťastia, s ktorou sa dostali až na festival Exit do Levoče. Ochotníci z R. Píly majú za sebou aj účasť na vrcholnej prehliadke Scénická žatva v Martine s inscenáciou Dedičstvo a zaradili sa tak medzi najlepšie dedinské ochotnícke súbory na Slovensku.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Jaroslav Lacko a Gemersko-malohontské osvetové stredisko, Petra Rapčanová