Pred rimavskosobotskou knižnicou by v budúcnosti mohla byť lavička s bronzovou sochou Mateja Hrebendu, rodáka z Rimavskej Píly. Bol národným buditeľom, ľudovým básnikom a zberateľom národných piesní – jednoduchý človek, ktorý neveľmi dbal o svoju slávu a pocty.
„Má sedieť na lavičke a pozerať sa na knižnicu, ktorá nesie jeho meno. Je to prejav vďaky človeku, ktorý zápasil s ťažkou chorobou celý život a predsa sa nevzdal vzdelávania a šíril osvetu,“ povedala pre vobraze.sk Elena Nebusová, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Rimavskej Sobote. Ako zdôraznila, ide o myšlienku Petra Dragijského, ktorý je autorom projektu Aleje dejateľov. Socha Hrebendu by podľa Nebusovej mohla byť zároveň atrakciou, kde by si ľudia mohli prisadnúť a odfotiť sa.
Hrebenda má v knižnici pamätnú izbu. Otvorili ju pred viac ako rokom. Slúži ako komunitná miestnosť. Knižnica tam plánuje usporadúvať literárne čítania. Jej dominantou je drevená socha Mateja Hrebendu, ktorú vytvoril rezbár Ľuboš Majan. „V knižnici má aj interaktívnu tabuľu s mapou, kade Hrebenda chodil. Je to zaujímavé,“ priblížila Nebusová a pripomenula, že Matej Hrebenda-Hačavský mal od narodenia zrakovú chybu a jeho zrak sa postupne zhoršoval a neskôr nevidel vôbec. Častokrát hľadal preto ľudí, ktorí by mu boli ochotní čítať, neraz tak prešiel aj 4 či 5 dedín.
Socha P. E. Dobšinského a približne 20 búst národovcov z Gemera pribúdali v uplynulých rokoch na susednom Námestí Š. M. Daxnera. Minulý rok boli v rámci projektu Alej dejateľov odhalené busty prvého župana Gemera-Malohontu Janka Jesenského a Júlusa Boľfíka, ktorý bol šéfom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti.
Zámer o umiestnení sa má dostať aj na stôl poslancom mestského zastupiteľstva, a to na budúci týždeň.
Zdroj: vobraze.sk
V aleji dejateľov sa vizuálne menia busty. Zisťovali sme, čo to spôsobuje
Ľuboš Majan: Výrobe dýky niekedy venujem aj stovky hodín
